Reklama

Reklama

Stopy dávnej minulosti

(seriál)
všechny plakáty
Dokumentární / Historický
Slovensko, 1993, 56x27 min

Režie:

Gejza Kendy

Scénář:

Pavel Dvořák

Hrají:

Pavel Dvořák

Jednotlivé časti:
1.-Legenda Dowina -V tejto časti cyklu sa autor venuje dejinám Veľkomoravskej ríše a Devína. Reláciu nakrútili počas archeologického výskumu Devínskeho hradu. Pod stredovekými stavbami mal podľa najstarších zápisov stáť nedobytný hrad veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Na Devíne sídlili aj Rimania, ako dokladá celý rad objavených stavieb, a práve pri ich výskume došlo k najväčšiemu prekvapeniu. Ukázalo sa totiž, že jedna z rímskych stavieb, preskúmaná pred sto rokmi nie je antická, ako sa nazdávali jej objavitelia, ale stredoveká a že sú to základy kresťanského kostola, ktorý nechal postaviť niektorý z veľkomoravských vládcov - možno sám Rastislav.
2.-Aféra s tajomnou dámou -Príbeh Moravianskej Venuše, sošky nahej ženy vyrezanej z mamutieho kla. Rozprávanie o lovcoch mamutov. V Moravanoch žili na jedinečnom mieste, pri horúcich piešťanských minerálnych prameňoch, ktoré roztápali večný ľad doby ľadovej, poskytovali nikdy nezamŕzajúce napájadlá, a tým vytvárali ideálne podmienky pre pravekých lovcov.
3.-Tajomný hrad v Karpatoch -O archeologických nálezoch pri Smoleniciach - Molpír. Na hradisku zo staršej doby železnej v Malých Karpatoch žili neznámi ľudožrúti, ako dokladá množstvo ľudských kostí so stopami po varení a rezaní, ako aj tajomný démon, ktorého sošku našli archeológovia. Hradisko bolo sídlom neznámeho vládcu, ktorý kruto vládol dedinám, rozloženým v širokom okolí. Tak sa jedného dňa jeho sídlo a aj on sám stali obeťou zúrivého útoku ľudí, ktorí bojovali tými istými zbraňami ako obrancovia. Archeológovia z toho usudzujú, že šlo o vnútrokmeňovú vojnu, vyvolanú bezohľadným spôsobom vlády.
4.-Poklady kniežaťa Biateca -O keltskom meste, ktoré bolo pred 2000 rokmi na území dnešnej Bratislavy. Rozprávanie o keltskom meste, ktoré sa pred dvetisíc rokmi rozkladalo na území dnešnej Bratislavy a zaniklo za tragických, nie celkom jasných okolností. Nápisy na minciach dokazujú, že malo svoju nobilitu aj najvyššieho vládcu - knieža Biateca, lebo toto meno sa na minciach objavuje najčastejšie. Mesto bolo dobre opevnené a predsa do neho vtrhol nepriateľ /asi Dákovia /, ktorý ho vypálil a zničil. Spustošil aj najstaršiu mincovňu, z ktorej zostala len smutná zmes trámov, kameňov, ľudských kostier a téglikov, v ktorých sa topilo striebro na mince.
5.-Lúka prekvapení -Dokument o pobyte Rimanov na našom území, o významných rímskych, slovanských a germánskych sídlach. Ide o objav a výskum rímskeho kúpeľa, ktorý sa našiel na lúke v Dúbravke a jeho symbolu - nádhernej falickej figúrke bôžika Priapa. Kúpeľ je vyslovene kuriózny. Hoci sa dokonale zachovali jeho základy, nikde sa nenašli ani stopy po vykurovaní. Zdá sa, že po odchode Rimanov sa do trosiek nasťahovali prví Slovania, ktorí na starých smetiskách našli aj niektoré predmety, ktoré potom vrátili do života.
6.-Myšlienky na brehu veľkej rieky -Rozprávanie Pavla Dvořáka o archeologických nálezoch v Iži pri Komárne. Tentoraz ide o rímsku ofenzívu za Dunaj, na územie Germánov, ktorú viedol sám cisár Marcus Aurélius, známy ako filozof na tróne. Je zaujímavé, že počas ťaženia začal písať na rieke Hron svoju slávnu knihu Hovory k sebe samému. Dej relácie sa odohráva v troskách najlepšie zachovanej rímskej pevnosti na ľavom brehu Dunaja, v Leányváre v bezprostrednej blízkosti Komárna, kde sa archeológom podarili jedinečné objavy architektúry.
7.-Kráter tichej smrti -O náleze v Gánovciach. Príbeh najslávnejšej slovenskej pamiatky staršieho praveku: výliatku mozgu neandertálca, ktorý sa pred 130 000 rokmi utopil v travertínovom prameni. Rozprávanie o neandertálskych ľuďoch, travertíne, v ktorom sa zachoval kalendár na státisícročia. Spolu so slávnym mozgom aj staré ohniská, rastliny a stovky veľkých i drobných zvierat.
8.-Tajomstvo Tatárskej lúky -Povesti a dejinné udalosti, ktoré sa spájajú s národným vrchom Slovákov - Sitnom. Je zvláštne, že príbehy o spiacich rytieroch, stratených pannách, strašidlách a desoch vznikli na základe náhodných objavov pravekých pamiatok, lebo na Sitne stávalo v mladšej dobe bronzovej obrovské hradisko, najvyššie položené hradisko v celej strednej Európe. Kto a prečo ho postavil, to si jednoduchí ľudia nedávnej minulosti nevedeli vysvetliť, preto si pomohli poverami a rozprávkami.
9.-Jaskyňa démonov -Dokument o vzácnych archeologických nálezoch a jaskyniach v oblasti Silickej ľadovej jaskyne. Rozprávanie o ľudských obetiach v mladšej dobe bronzovej inšpiroval nález príšernej masky, vyrobenej z ľudskej lebky. Slúžila zrejme šamanovi pri krvavých náboženských obradoch, počas ktorých zabíjali živých ľudí, uvarili ich telá, ktoré z časti zjedli a z časti aj s ďalšími obetami hádzali do podzemia, kde podľa vtedajšej viery žili tí najstrašnejší a najkrvilačnejší démoni...
10.-Dvojčatá Marca Valéria Maximiana -Rozprávanie Pavla Dvořáka o rímskom nápise na trenčianskej skale, ktorý počas protigermánskej ofenzívy vyhotovili vojaci cisára Marca Aurélia. Dlho sa pochybovalo o jeho pravosti. Rímska pamiatka tak ďaleko na severe sa nepovažovala za dosť pravdepodobnú. Až objav dvojčaťa trenčianskeho nápisu, pohrebnej stély Marca Valéria Maximiána v antickej Zane, v dnešnom Alžírsku, dokázal jeho nepochybnú pravosť. Marcus V. Maximián bol totiž veliteľom vojakov, ktorí zimovali pod Trenčínom, čo stéla vyslovene vyratúva spolu s ďalšími zásluhami významného rímskeho generála.
11.-Šesť mečov z Liptovských Sliačov -Pre Slovensko sú charakteristické hromadné nálezy bronzových mečov na miestach, ktoré v mladšej dobe bronzovej slúžili pravdepodobne ako obetiská. Jeden z týchto objavov sa odohral tak nedávno, že nálezca mohol pred kamerou rekonštruovať spôsob, akým v priebehu niekoľkých rokov v bezprostrednej blízkosti mohutného travertínového prameňa, ktorý za desaťročia vytvoril bizarne skaliská, postupne objavil zbierku dokonalých zbraní, o ktorých sa pôvodne myslelo, že sú zo zlata.
12.-Ľudia na horách -Problematika výššiných hradísk, ktoré ako huby po daždi vyrástli z nie celkom jasných dôvodov v mladšej dobe bronzovej, uprostred uchvacujúcej prírody na horských hrebeňoch a končiaroch. Je až neuveriteľné, v akej dokonalosti sa po tisícročiach zachovali zvyšky valov, základy domov a pod. Sú dielom ľudí, ktorí pred tisícročiami vybudovali svet zrovnateľný so svetom staroveku, v okolí Stredozemného mora.
13.-Slnečná história -Táto časť je venovaná mohylám čakanskej kultúry z mladšej doby bronzovej v Dedinke a Čake.
14.-Strážsky poklad -Autor sa venuje dramatickej histórii starogermánskeho nálezu z archeologickej lokality Stráže pri Piešťanoch. Pred druhou svetovou vojnou objavili tehliari pri dolovaní hliny v Strážach pri Piešťanoch dva hroby plné zlata, striebra a ďalších vzácností, ktoré hneď rozkradli. Bola to veľká náhoda, keď časť stratených predmetov po mnohých rokoch objavil nestor slovenskej archeológie, profesor Budinský - Krička. Kuriozitou je, že prvý raz sa o nich dozvedel vo väzení, kam sa v 50. rokoch dostal z politických dôvodov.
15.-Kam vedú blatné cesty -Na začiatku neskorej doby kamennej, eneolitu, prišli na Slovensko noví ľudia, ktorí na hrebeňoch východoslovenských hôr zanechali reťazce dodnes dobre viditeľných mohýl. Súčasní ľudia môžu len hádať, prečo ukladali mŕtvych pod vysoké násypy hliny,azda ako záruku na večný život.
16.-Kostolík takmer zázračný, čiže smrť kostoleckého pána -Archeologická lokalita Ducové z obdobia Veľkej Moravy. Nad obcou Ducové (latinské slovo dux - vojvoda) stojí strmý kopec. Z vrchu je nádherný výhľad do údolia Váhu až na Moravu. No nápadná bola najmä zbierka podlhovastých balvanov, ktoré vytŕčali z trávy. Nápadná hlavne tým, že balvany boli z rozličných hornín. Príroda by zrejme niečo podobné vytvoriť nemohla. Pri archeologickom výskume sa pod balvanmi našli hroby a v ich okolí hradisko veľkomoravského veľmoža aj s kostolíkom. Jeho základy znovu vysvätili, aby každý rok pri výročí príchodu Konštantína a Metoda poslúžili pri spomienkovej bohoslužbe.
17.-Tajomstvo zoborských pustovníkov -V relácii sa hľadajú miesta, ku ktorým sa podľa najstaršej uhorskej legendy viaže život a smrť sv. Svorada a sv. Benedikta. Obaja boli mníchmi kláštora Zobor nad Nitrou, ktorý podľa povesti založil kráľ Svätopluk, ba dokonca v ňom aj zomrel. Na Zobore prežil celý svoj život Svorad, ktorý sa v ústraní kruto mučil a tam aj zomrel. Až pri umývaní jeho tela sa našla zlatá reťaz, ktorou sa tak kruto sťahoval, až mu vzrástla do mäsa a pokryla sa kožou. Benedikta zavraždili zbojníci v jaskyni na Skalke pri Trenčíne a zhodili zo skalného brala do Váhu. Tam jeho telo objavil orol, ktorý nad ním sedával tak dlho, kým si to nevšimli aj ľudia. Na Skalke okolo Benediktovej jaskyne vyrástol v stredoveku kláštor, z časti vytesaný do skaly, ktorý sa teraz rekonštruuje.
18.-Podivný barón -Rozprávanie o archeológovi barónovi Emilovi Hoenningovi, ktorý pred poldruha storočím objavil pod skalným bralom v Púchove pamiatky naddunajských Keltov, s najväčšou pravdepodobnosťou Kotínov, známych aj z antických písomností. Archeológia v barónových časoch len začínala. Pamiatky, ktoré objavil, vysvetľoval najfantastickejším spôsobom. Všetky starostlivo ošetril, zakonzervoval a zapísal do atlasu, ktorý sám ilustroval. Zanechal tak dosť dokladov pre mladších bádateľov, ktorí na základe jeho objavov objasnili záhadu zániku stredodunajských Keltov.
19.-Poklad byzantského kupca -Príbeh o poklade byzantského kovotepca zo Zemianskeho Vrbovku zo 7. storočia.
20.-Cesty franského kupca Sama -Veľkú dejepisnú kapitolu predstavuje protiavarský odboj Slovanov na strednom Dunaji, kde sa do ich čela postavil franský kupec Samo so svojou družinou. Dokázali poraziť nielen Avarov, ale aj franského kráľa Dagoberta a na niekoľko desiatok rokov celkom zmenili politické pomery v oblasti, ktorú ovládali. Historické fakty sa demonštrujú na bohatom pohrebisku, ktoré archeológovia preskúmali v Želovciach. Pochovali na ňom Slovanov aj Avarov v symbióze, ktorá dokazuje, že tento dávny čas mohol mať aj črty protirečiace dejepisným schémam.
21.-Hnev tatranských bohov -Tentoraz o obetiskách z bronzových dôb, ktoré v širokom oblúku obkolesujú južné a východné svahy Vysokých Tatier a dokazujú, že Tatry zohrali v praveku Slovenska tú istú úlohu, ako Olymp v dejinách Grécka. Objavené pamiatky korešpondujú s pamiatkami Grécka, chýba im len to najdôležitejšie - Homér, aby opísal osudy vtedajších hérosov a ich bohov. Zostali však archeologické doklady o mocných ľuďoch, obklopených bohatstvom, ktorí na ochranu svojej moci prinášajú na obetiská najcennejšie predmety zo svojho majetku, nezriedka aj živých ľudí ako krvavé obete.
22.-Raj na skale útočišťa -Slovinskí kartuziáni založili pred vyše polstoročím horský kláštor na Kláštorisku uprostred nádhernej prírody Slovenského raja. Tu, v tichu a pokoji, sa usilovali priblížiť Bohu a získať tak večné spasenie. História im však nežičila. Kláštor dobyli husiti a potom rytier, ktorý ho premenil na svoje lúpežnícke hniezdo. Kráľovi nezostalo iné, ako kláštor zrovnať so zemou. Stalo sa to potom, keď sa mnísi odsťahovali do Červeného kláštora pri Dunajci, ktorý je takmer kópiou pôvodného kláštora z Kláštoriska. Prastaré zrúcaniny dnes vykopávajú a reštaurujú. Súčasne prebieha archeologický výskum, ktorý objavil množstvo nádherných pamiatok, napr. obhorené knižné kovania, ako smutnú pripomienku na koniec jedného z najvýznamnejších kultúrnych stredísk.
23.-Traja v spore -Autor sa venuje sporu troch etnografov - Andreja Kmeťa, Ľudovíta Rieznera a Ľudovíta Holubyho, ktorý sa týka archeologického náleziska v Bošáckej doline a Zemianskom Podhradí. Príbeh hradiska z mladšej doby bronzovej ohromujúcich rozmerov, dodnes so zreteľnými valmi. V kurióznom vedeckom spore z 19. storočia sa stretli ľudia, o ktorých sa dnes deti učia v škole. No v tom čase sa dostali do sporu, ktorý ich navždy rozdelil, hoci všetci slúžili tej istej veci. Až moderný archeologický výskum rozriešil starú zvadu, keď odkryl svet ľudí, ktorí sa pred tritisíc rokmi rozišli po Európe, vysoko v horách si vybudovali svoje sídla a položili tak základ kolonizácie horských oblastí.
24.-Blatnický Matuzalem -Uprostred lesov, vysoko nad Nitrianskou Blatnicou, stojí pútnicky kostolík sv. Juraja, známy už z najstarších máp. Svojím tvarom upútal pozornosť historikov a pri archeologickom výskume, ktorý nasledoval, sa ukázala neuveriteľná vec. Kostolík zrejme postavili už pred vyše tisíc rokmi, niekoľkokrát takmer zanikol, no z ruín vždy vyrastal nanovo a zachoval sa ako naša najstaršia svätyňa - veľkomoravský kostolík, ktorý by ako zázrakom slúžil dodnes.
25.-Veľké dobrodružstvo v jaskyni pračloveka -Ide o rozprávanie o objave jaskyne Domica, kde ľudia, ktorí do nej prví vošli, našli nielen nádherné kvaple, ale aj dedinu neolitických roľníkov. Ľudia 20. stor. sa ocitli uprostred 7 tisíc rokov starého sveta. Videli vyhasnuté ohniská, nástroje odložené vedľa nich, po temných kútoch obetiská a pri studničke s krištáľovo čistou vodou zabudnutý džbánik. Pokus o vysvetlenie, ako sa taká neuveriteľná vec mohla stať.
26.-Pribinov stratený kostol -V relácii hľadáme kostol, ktorý sme doteraz poznali iba z jednej správy, z análov z 10. storočia - Pribinovi vysvätil kostol arcibiskup Adalram v Nitrave. Je to len niekoľko slov, ktoré však z hľadiska dejín majú kľúčovú hodnotu. Dokladajú, že už začiatkom 10. stor. existovalo mesto Nitra. Vládol v ňom Pribina, ktorý nechal postaviť najstarší historický kostol v celom okolitom regióne (vrátane Poľska a Čiech). Hľadanie kostola bolo bezvýsledné, hoci sa o to pokúšalo niekoľko generácií bádateľov. Až moderný archeologický výskum na nitrianskom hrade rozriešil starú hádanku. Kostol rozobrali na stavebný materiál, z ktorého postavili novú románsku kaplnku. Je neuveriteľné, že v jej múroch sú jasne vidieť kvádre z tak dlho hľadanej stavby a nikomu neprišlo na um, že sú svedectvom neočakávateľnej metamorfózy.
27.-Okamihy pobedinskej skazy a borovského ticha -Relácia rieši záhadu zničenia obrovského veľkomoravského hradiska, ktoré archeológovia preskúmali na poliach v Pobedime. Spočiatku objavy nasvedčovali tomu, že zaniklo po útoku starých Maďarov, no potom sa ukázalo, že k tragédii došlo o sto rokov skôr, že je svedectvom bratovražedného boja dvoch susedných slovanských kniežat: moravského Mojmíra. anitrianskeho Pribinu. V neďalekých Borovciach sa našli aj hroby ľudí z tých čias. Aj ony svedčia o nejednoznačnosti histórie. Na pohrebisku sa totiž našiel hrob slovanského dievčaťa, ktoré malo lebku umelo zdeformovanú /bandážovaním/ do vajcovitého tvaru. Tento barbarský zvyk sa v strednej Európe objavil s Germánmi v čase sťahovania národov. Ako sa dostal do slovanského prostredia, to už zrejme nikto nevyrieši.
28.-Sabat bosoriek -Archeologický výskum pravekej mohyly z mladšej doby bronzovej v Palárikove odhalil neuveriteľné veci. Ako kultové miesto, späté s krvavými obeťami poslúžilo aj antickým Keltom, ľuďom v stredoveku, počas tureckých vojen a naposledy dokonca v 19.storočí bosorkám, ktoré na mieste založenom pohanmi vykonávali svoje čarovné rituály, pri ktorých používali aj mŕtvoly malých detí. Dokonca ešte aj náhle rozhodnutie o zničení mohyly pod zámienkou meliorácií v šesťdesiatych rokov vyzerá tak trochu ako prejav zlého svedomia. Relácia je komponovaná ako esej o veciach medzi nebom a zemou, ktoré nikdy nestratili svoju platnosť.
29.-Pribinov hrad v Zalavare -Relácia sleduje osudy kniežaťa Pribinu za Dunajom, kam ho zahnal Mojmír, knieža Moravanov. Maďarskí archeológovia objavili pri Balatone Pribinovo hradisko, ktoré sme doteraz poznali len z rozprávaní starých franských kroník. Pod zemou boli zvyšky viac ako tisícročnej architektúry, hroby a množstvo predmetov, ktoré sú uložené v múzeu v Zalaváre. Toto miesto je pozoruhodné aj tým, že jedine o ňom s istotou vieme, že ho navštívili Konštantín a Metod. Jestvujú síce aj ďalšie miesta, kde sa vierozvesti mali zdržovať, ale dokázať ich sa zatiaľ nikomu nepodarilo. , Rozprávanie Pavla Dvořáka o prvej historicky známej osobnosti slovenských dejín - kniežaťovi Pribinovi. Relácia sleduje osudy kniežaťa Pribinu za Dunajom, kam ho zahnal Mojmír, knieža Moravanov. 
30.-Otvorené oči -Pavel Dvořák na základe "otvorených" očí mnohých nadšencov, amatérov v archeológii a ich listov, odkrýva praveké dejiny Slovenska. Úvodný film o ľuďoch, ktorí sa pozerali okolo seba a objavili stopy po dávnej minulosti: bronzovú sekerku, gotické kachle, najmä tajomné obetisko, ktoré nedokázali určiť ani archeológovia, takže tam stojí uprostred lesa ako upozornenie, že história má svoje večné tajomstvá...
31.-Pohanský hrad -Výšinné hradisko uprostred hôr, ktoré predstavuje dodnes neriešiteľnú záhadu. Má všetko - valy, hradby, dokonca aj pseudomohyly, v ktorých však neležia nijakí mŕtvi. Nie sú tu žiadne stopy po niekdajších obyvateľoch, ani jediný čriepok, či uhlík z ohniska, takže ľudia z okolia ešte vždy veria, že hradisko je dielom diabla a ani moderná veda nedokáže ponúknuť nijaké iné vysvetlenie.
32.-Jelšovská biela pani -Poučenie z výskumu obrovského pohrebiska zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach, kde archeológovia našli nielen pokojne uložených mŕtvych, ale aj stopy po upíroch, šamanoch, no najmä záhadných zlodejoch, ktorí rozkopávali staré hroby a odnášali z nich všetko cenné.
33.-Stopa vedie do praveku -Zamyslenie sa nad životom v čase, keď ľudia nepoznali kovy a jediným trvanlivým materiálom, z ktorého si mohli vyrábať nástroje bol kameň. Dokonalá kamenná surovina, najmä rozličné sopečné sklá, predstavovali v tých časoch obrovské bohatstvo, za ktorým sa cez divočinu vypravovali výpravy pravekých prospektorov.
34.-Na troskách krásneho sveta -Pri odchode Rimanov antické stavby po oboch brehoch Dunaja spustli. Ich dovtedajších obyvateľov vystriedali novopríchodzí Slovania. Tým sa začala nová kapitola dejín Európy, do značnej miery obostretá tajomstvom. Viaceré nálezy zo Slovenska dokladajú, že prvé prieskumné hliadky Slovanov prišli vo chvíľach, keď ešte ani poriadne nevychladol popol rímskych ohnísk. Tak sa stalo, že vošli do podivného sveta, ktorému síce nerozumeli, no veľmi rýchlo zistili, že aj jeho trosky sa ešte vždy dajú využívať.
35.-Vzostup a pád slovenskej Tróje -Objav pravekého mesta na ostrove uprostred rieky Nitry a jeho tragický osud, ktorý sa až nástojčivo ponáša na osud homérskej Tróje. Mesto chránili vysokánske valy a hlboké vodné priekopy, obyvatelia poznali dokonalé zbrane z bronzu. No i napriek tomu sa jedného dňa privalila skaza, ktorá pred štyritisíc rokmi úplne zničila veľkolepú civilizáciu.
36.-Cesty Edwarda Browna -Dokumentárny film o začiatkoch rudných baní v Španej doline. Na úpätí Nízkych Tatier neďaleko Banskej Bystrice sa zachovalo stredoveké banícke mestečko Špania dolina s monumentálnym gotickým kostolom, ale aj s jednoduchými baníckymi domčekmi, no najmä so starými štôlňami a haldami hlušiny, ktoré nad mestečkom a v jeho okolí vytvárajú celé umelé vrchy. V časoch jej najväčšej slávy navštívil Španiu dolinu anglický cestovateľ 17. storočia Edward Brown, o čom vyhotovil zaujímavý zápis. Dokument sleduje jeho stopy a mapuje , čo sa z tých čias zachovalo.
37.-Strach -Štyritisíc ročné mesto objavené v Nižnej Myšli neďaleko Košíc. Žili v ňom hutníci, ktorí v staršej dobe bronzovej vybudovali prvé a najstaršie mestá v strednej Európe. Mestá chránili mohutné valy a priekopy, mali svoje ulice a námestia, skrývali obrovské bohatstvo, ako dokladujú bohaté nálezy zlata. Jedného dňa však do tohto mesta vošiel strach, oprávnený strach, ako dokladá následná skaza, ktorú nedokázala odvrátiť ani hromadná obeta pravekých "Vestálok", kňažiek neznámej bohyne uložených v spoločnom hrobe.
38.-Atilovo zlato -Pred polstoročím objavili archeológovia počas stavebných prác pri budovaní cestného nadjazdu v archeologickej lokalite Bíňa zlatý poklad. Podľa zloženia mincí predpokladali, že ho neznámy húnsky bojovník zakopal na brehu rieky Hron pri Bíni v časoch, keď sa ešte nedávno svetovládna ríša kráľa Atilu, prezývaného Boží bič, začala rúcať. Na príčine bola aj tragická smrť Atilu, ktorému ihlicou z účesu prepichla hrdlo burgundská princezná Ildico počas vynútenej svadobnej noci. V nasledujúcich rokoch utrpeli Húni porážku, ktorá definitívne zničila ich moc. Poklad v Bíni je azda svedectvom o rozklade morálky porazeného vojska, lebo Húni dovtedy museli všetko ukoristené bohatstvo odovzdávať do vojenskej pokladnice.
39.-Hádanka zo slonoviny -Na poli v Čiernych Kľačanoch, neďaleko Nitry našli deti v čerstvo vykopanej vodovodnej ryhe záhadné kusy prekrásne vyrezávaných kostí. Vďaka šťastným okolnostiam sa dostali do rúk odborníkov a tým sa po dlhom skúmaní podarilo rekonštruovať nádhernú byzantskú pyxidu, ktorú pred poldruha tisícročím vyrobili z dutej časti slonieho kla. Pyxidy sa v tom čase používali na uschovávanie šperkov, drahej kozmetiky alebo aj relikvií. Čo skrývala pyxida z Čiernych Kľačian, to už nik nevyrieši. Niektorí bádatelia sa však nazdávajú, že sa k nám dostala s posolstvom slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, ktorí podľa dobových správ prišli ku Kniežaťu Rastislavovi s bohatými darmi byzantského cisára.
40.-Barón Hoenig sa vracia -Film o čase, v ktorom sa odohrávajú dejiny. Sú to vlastne tri časy. Čas histórie, čas jej objavenia a čas, ktorý bije v každom z nás. To všetko demonštrované na dramatickom životnom osude baróna Hoeninga, archeológa z 19. stor. Takmer celkom upadol do zabudnutia, ale našli sa po ňom stopy, ktoré ho vrátili do nášho sveta.
41.-Ľudia z lesných húštin -V roku 1991 objavil PhDr. Vizdal z Katedry dejín prešovskej Filozofickej fakulty v katastri obce Zalužice osadu z obdobia prvých neolitických kolonistov. Prišli k nám už v 1.polovici 5.tisícročia p.n.l. Je to doposiaľ najstarší doklad o osídľovaní nášho územia. Pohľad na osudy prvých roľníkov a ich hypotetické stretnutie s poslednými lovcami poľadovej doby na svet očami neolitických kolonistov, ktorí prišli do divočiny, do pralesov i stepí, zakladali prvé dediny, polia a pritom ich z temnoty lesa sledovali oči neznámych divochov.
42.-Výlet na Oblík -Povesti hovoria o tom, že sopečné bralá, vysoko v Slánskych horách, usporiadané do pitoreskných stavieb, oltárov a kamenných stolov, vytvorili v dávnej minulosti pohania, ktorí dokázali prinútiť aj nadprirodzené sily, aby im slúžili. Už viac ako pred sto rokmi sa vrch Oblík vybrala prvá expedícia, aby sa pokúsila objasniť tieto záhady.
43.-Záhada dlhých valov -Pod Štiavnickými vrchmi možno dodnes na niektorých miestach rozoznať zvyšky zemných valov, ktoré bývali stovky kilometrov dlhé. Bolo to dokonalé dielo. Týčilo sa do veľkej výšky ako neprekonateľná prekážka. No napriek tomu nikto nevie s istotou povedať, kto ho vybudoval a čomu slúžilo. Niektorí bádatelia predpokladajú, že malo zastaviť nápor neznámych kočovníkov a preto ich považujú za celkom osobitý európsky čínsky múr. Azda čímsi súvisel s valmi, ktoré jestvujú aj vo viacerých ďalších štátoch.
44.-Lovci histórie -Pri výskume slovanskej osady v Bajči objavili archeologický hrob muža, ktorý mal vo vrecúšku pripevnenom na páse predmety, čo kedysi dávno patrili Rimanom a Keltom. Relácia sa zamýšľa nad tým, či ten neznámy človek si vôbec uvedomoval, v akej dobe žije a čo jej predchádzalo. Či išlo o muža, ktorý bol lovcom histórie, alebo len zbieral trblietavé veci. Na pozadí rozprávania sa dozvedáme o osudoch slovanskej osady, ktoré sa v ničom nezhodujú s dejepisnou schémou, lebo rozkvitala v časoch, keď mala zanikať. Napokon zanikla len preto, lebo sa zmenili vodné pomery a rieka, ktorá ju dovtedy chránila, sa stala neodvratným nebezpečenstvom.
45.-Stratený gombík -Nad obcou Zemplín stojí mohutné hradisko, nápadné už na prvý pohľad polohou, vysokými valmi a hlbokými priekopami. Na jeho vrchole je dnes cintorín. Ale bolo aj správnym strediskom župy - uhorskej a predtým veľkomoravskej. Veľkomoravské hradisko dobyli starí Maďari po tuhom boji. Počas útoku padol aj veľmož, ktorého nápadne bohatý hrob preskúmali archeológovia v bezprostrednej blízkosti hradiska. Neuveriteľnou náhodou sa vo vale našiel gombík, totožný s gombíkmi na šatách mŕtveho veľmoža.
46.-Stratená gerulata -Objav rímskeho mesta, dlho známeho len z antických máp a veľkolepý archeologický výskum, ktorý odkryl zvyšky architektúry, hroby, nádherné náhrobky a množstvo drobných predmetov. Vďaka starovekým písomnostiam je to jediné rímske nálezisko na Slovensku, známe aj pod pôvodným menom. Gerulata dnes slúži ako múzeum v prírode.
47.-Kus stupavského Ríma -Rímska stanica v Stupave, o ktorej sa vedie spor, či slúžila ako predsunutá pevnosť hlavného mesta provincie Panónia, Carnuntu, ktorý leží takmer na dohľad za Dunajom v dnešnom Rakúsku, alebo ju Rimania postavili ako obchodnú tratóriu, potrebnú pre organizáciu výnosného obchodu s Germánmi? Objav germánskej zlatníckej dielne v bezprostrednej blízkosti naznačuje aj ďalšie možnosti. Vari až ďalší archeologický výskum dokáže, či to nebol napríklad príbytok germánskeho vládcu, ktorému sa Rimania odmenili za vernosť a spoluprácu.
48.-Meluzína -Románsky kostolík nad Ducovým pri Nitre už zďaleka na seba púta pozornosť svojou polohou na vysokom nápadnom brale. Pred pamiatkovou úpravou stavby sa tu uskutočnil archeologický výskum, kde objavili cintorín s množstvom hrobov, vytesaných priamo do skaly. Jeden z mŕtvych mal na hrdle prívesok s obrazom Meluzíny, tragickej hrdinky francúzskej báje, ktorá dodnes plače a narieka za veterných dní a nocí. Meluzína, nahá žena s dvoma hadími chvostami namiesto nôh, bývala veľmi obľúbená a jej podoba sa často vyskytuje na štítoch obchodov, na šperkoch a pod. Tu je však zvláštne to, že Meluzína z Ducova ležala v hrobe staršom ako starobylá francúzska kniha, v ktorej povesť po prvý raz uverejnili.
49.-Hrad na Ligotavej hore -O pôvode Banskej Štiavnice a začiatkoch jej baníckej slávy sa dlho viedli spory. Z časti ich vyriešil archeologický prieskum na Ligotavej hore, kde objavili zvyšky stredovekého hradu, sídla prvej kráľovskej banskej správy. Bolo čo objavovať a strážiť, pretože v okolí Banskej Štiavnice sa až do objavenia Ameriky ťažilo najviac drahých kovov. Banská Štiavnica prišla o svoj najstarší archív počas požiaru pri jednom z častých útokov na jej bohatstvo. Súčasný archeologický výskum ho dokázal aspoň z časti nahradiť a navyše priniesť zaujímavý poznatok. Štiavnické striebro ťažili Slovania z osady Štiavnica dávno pred založením Uhorského kráľovstva.
50.-Nebezpečné tajomstvo opáta Ladislava 51.-Stratená Neandertália -Objav troch neandertálskych lebiek v suchom koryte Váhu, v mestečku Šaľa poslúžil ako zamyslenie nad životom praľudí, prvých známych predkov Homo sapiens, ktorí žili pred desiatkami tisíc rokov. Vyslovuje hypotézu, že kdesi v bezprostrednej blízkosti na svahu nízkych pahorkov bola neandertálska osada, z pamiatkárského hľadiska jediná svojho druhu v rámci celej Európy.
52.-Smrť Štefana Koháryho -Neďaleko kláštora V Hronskom Beňadiku, založenom v r. 1025, možno dodnes rozoznať zvyšky prírodnej brány, čo viac ako tisíc rokov strážila vstup do srdca krajiny, kde stáli a dodnes stoja bohaté banské mestá. Bránu vytvorila rieka Hron, ktorá prerazila skalnú bariéru a vybudovala úzky priechod pre prudkú rieku. Opevnili ju zásekmi a množstvom hradísk a premenili na takmer nedobytnú bariéru, ktorá najprv poslúžila Veľkej Morave proti nájazdom staromaďarských kočovníkov v 10. stor. a potom ešte raz Uhorskému kráľovstvu počas protitureckých vojen v 16.a 17. stor., keď kláštor prebudovali na mohutnú skalnú pevnosť.
53.-Veľká cesta za zlatým rúnom -Podľa homérskej báje sa grécky hrdina Iáson vybral so svojimi druhmi na lodi Argos, aby získali zlaté rúno, ktoré bolo skryté v Kolchide. Dostali sa až do ústia Dunaja. Proti prúdu prenikli až na Slovensko a odtiaľ potom neznámou cestou vnútrozemím nazad do Grécka. Trasa ich suchozemskej cesty je záhadou, ktorú sa historici márne pokúšajú vyriešiť už od stredoveku. Isté je, že kdesi na území dnešného Slovenska museli vystúpiť na breh a stretnúť svojich príbuzných, bližšie neznámych obyvateľov bronzových dôb. Ako dokazujú archeologické pamiatky, kultúry antických Grékov a vtedajších obyvateľov strednej Európy boli také blízke, že ich nositelia azda aj hovorili podobným jazykom. Niektorí historici si navyše myslia, že báj je najstarším dokladom priemyselnej špionáže, pretože na území Slovenska boli v tých časoch obrovské ložiská zlata a baranie rúno od nepamäti slúžilo zlatokopom na zachytávanie zlatých zrniek.
54.-Stojí kostol v šírom poli -Neďaleko od Kopčan na Záhorí stojí uprostred polí malý kostolík sv. Margity Antiochijskej. Už na prvý pohľad je starobylý, keď však z neho pred plánovanou opravou otĺkli omietky, ukázali sa kamenné múry také staré, že sa začalo hovoriť o veľkomoravskom pôvode stavby.Je to zaujímavá okolnosť už aj preto, že Kopčany sú na dohľad od veľkomoravských Mikulčíc. Témou filmu je veľmi zaujímavá otázka etnicity Veľkej Moravy a podielu predkov dnešných Slovákov na jej dejinách.
55.-Trápny koniec majstra Mikuláša -Neďaleko Humenného, na hrade Jasenov žil razič mincí, ktorého túžba po moci doviedla až k ich falšovaniu. Falšovanie peňazí bolo odjakživa atraktívnou, ale veľmi tvrdo trestanou disciplínou. Aj slovenská história pozná niekoľko mien a stredovek spája túto činnosť nielen s nižšími stavmi. Vo falšovaní peňazí na stredovekých hradoch a v jaskyniach niet nijakej romantiky. Bola prejavom bezohľadnej feudálnej svojvôle v čase dvoch kráľov a s tým spojeným úpadkom centrálnej moci. Predmetom bádania v jednom z posledných vydaní známych Stôp dávnej minulosti je príbeh rytca Mikuláša zo 16. storočia, ktorého stopy končia na Spišskom hrade, kde po výsluchu vydáva svedectvá o rozsiahlej falšovateľskej sieti. Od autora cyklu Dr. Pavla Dvořáka sa dozvedáme nielen o pozadí tohto príbehu, ale aj širšie informácie o stredovekom živote na východe Slovenska.
56.-Kde praj čert na babe oral -V neveľkej dedine na brehu Hrona v Bíni sa nachádzajú záhadné valy, návršie s románskou rotundou a románskou katedrálou s jedinečnou sochárskou výzdobou. Pavol Dvořák pátra po pôvode týchto záhadných útvarov a ich korene situuje do veľkomoravského osídlenia. (RTVS)

(více)

Recenze (8)

corona 

všechny recenze uživatele

Tým čím je pre českú astronómiu Jiŕí Grygar, tým je pre slovenskú históriu Pavel Dvoŕák, historik, spisovateľ a neúnavný popularizátor najstaršej histórie Slovenska. Podarilo sa mu vytvoriť dlhoročnú sériu dokumentov, v ktorých na základe faktov dokázal dať divákovi príbeh a ktorými som sa vždy veľmi rada nechala unášať do mojej milovanej histórie. ()

Marius_ss 

všechny recenze uživatele

Pavel Dvořák je môj idol ! My Slováci a naši predkovia Slovania máme zaujímavú, bohatú a krásnu históriu. Škoda len, že na to zabúdame ! O to viac sa teším na seriál Slovania, ktorý štartuje v roku 2020 na JOJke, nie preto žeby sa malo jednať o niečo svetoborné, ale preto, že sa konečne niekto podujal popri našich hlúpučkých produktoch, ktorými nás denne krmia naše TV, vyprodukovať niečo iné, niečo, čo nám ukáže kúsok z našej zabudnutej histórie a že máme byť na čo hrdí. A aj keď to nebude na takej profesionálnej úrovni, o to viac sa to aspoň zapáči masám, ktoré túžia len po povrchnej zábave a poznanie je pre ne len na bočnej koľaji. Žiaľ je to tak, ako to je, no ako vravím, buďme radi že aspoň takouto formou sa pradávná história našich predkov dostane do povedomia verejnosti a snáď sa v nej o ňu prebudí aj záujem. Priekopníkom toho všetkého ale navždy ostane pán Dvořák ! Tento seriál patrí ku klenotom tvorby slovenskej televízie a malo by sa s ním zaobchádzať ako s národným pokladom. POZNÁMKA...Akurát som si uvedomil, že práve dnes, pri písaní tohoto komentára je prvé výročie smrti Pavla Dvořáka. Odpočívajte v pokoji majstre ! ()

Reklama

Petike 

všechny recenze uživatele

Slovenská dokumentárna tvorba by bola značne chudobnejšia, keby nikdy nevznikol tento seriál/cyklus (vrátane reťaze dokumentárnych filmov, ktoré boli ešte v 80. rokoch jeho koncepčnými predchodcami). Nemôžem dať menej ako päť hviezd a je mi ľúto, že nemôžem dať viac ako päť. Pavel Dvořák je jeden z najväčších žijúcich slovenských historikov, a jeho zmes pútavého, interaktívneho prístupu k divákom a odbornej profesionality pozdvihuje celý cyklus zo štandardného populárno-náučného tliachania o rôznych érach a ich aspektoch na skutočný televízny zážitok. ()

rotator 

všechny recenze uživatele

Najlepší populizátor dejín na Slovensku, ktorého poznám, nám nenásilným spôsobom posúva fakty a súvislosti, ktoré sa odohrávali na našom území. Laickej verejnosti predstavuje dejiny tak, ako nám ich neukázali učebnice zo školských čias. V ďaka tejto série sme mohli spoznať pestrú škálu našich najstarších dejín a to od lovcov mamutov usídlených v povodiach našich riek, cez prve agrárne spoločnosti, skrz prvé vojnové konflikty doby bronzovej a železnej, až po formovanie našej spoločnosti, tak ako ju poznáme dnes. Po vzhliadnutí tejto série, ako aj iných, vo mne vzrastá hrdosť, že aj tento kúsok kraja, má v sebe kus histórie a vidím ju ako výzvu, pre pokračovanie jeho celoživotného úsilia. Česť jeho pamiatke. ()

teltri 

všechny recenze uživatele

Jeden z najlepších slovenských televíznych seriálov natočený filmovou kamerou, čo mu dodáva na kvalite. Každým rokom sa mi páči viac a viac. Praveké dejiny sú plné tajomstiev a záhad. Pável Dvořák ich vie veľmi pútavo podať a vyrozprávať. Na jeho hlas i dikciu som si zvykol a teraz ma unáša nekonečným prúdom času a priestoru. ()

Zajímavosti (3)

  • Pri nakrúcaní epizódy Jaskyňa démonov tvorcovia prvýkrát použili hraný prvok, ktorý sa neskôr stal súčasťou každého dokumentu. V Jaskyni démonov ho zahral režisér Kendy, ktorý v maske kostlivca stvárnil jaskynného démona v jaskyni Silická ľadnica. (krasomama)
  • Režisér Kendy si vo svojich filmoch rád zahral, no raz sa musel vzdať hereckého výstupu, lebo vo filme o starobronzovej kultúre z mykénskeho obdobia mala vystupovať dáma "hore bez" a to už nezvládol. (krasomama)
  • Kožená bunda Pavla Dvořáka sa stala symbolom kontinuity, a tak ju mal oblečenú v každej časti cyklu - na slnku v 35 stupňových horúčavách, ale aj počas 15 stupňových mrazov. (krasomama)

Reklama

Reklama