Recenze (2)
Noisové koncerty môžem. Často dodajú šťavu pásmu muzikantov, hľadajúcich v experimentoch s atonálnosťou nový osobitý výraz, no ten sa stráca najčastejšie v zvláštnej hlukovej bublanine, prípadne ťažko počúvateľných tónoch. Naproti tomu gitarový noise spočíva zväčša v dravosti bez hraníc. Takto pôsobí aj prvá časť zvukovej stopy k filmu: nadupaný, energický hardcore. Ešte pred polovicou sa láme do zadumaného ambientu. Oduševnené tváre hudbou zaujatých fanúšikov však príjemný pocit z hudby neznásobili, priam naopak: ich smrteľne vážne tváre počas oboch polôh hudby akoby sa účastnili akéhosi mysticky melancholického smútočného obradného tanca. To sa s osobnou koncepciou návštevy hardcorového koncertu ako uletenej zábavy viacmenej vylučuje. Natlačené telá spotených poslucháčov zmietajúcich sa v akomsi davovom ošiali odpudzujú snáď ešte viac. Kde je priestor? Kde sranda? Za hudbu 80% za obraz ulepený odpad spočívajúci kdesi v odfrkujúcich kvapôčkach smradľavého potu končiaceho na tričkách a telách spolutanečníkov. Chápem pohnútky podobných reakcií (uvoľnenie vnútornej tenzie vyventilovaním svojho melancholicko-uštvaného ja), no nie je to moja šálka čaju. ()
Koncept je tu podobný filmu Pörgés od Fliegaufa. Kamera sleduje skupinu ľudí tancujúcich na koncerte. Rozdielov oproti Fliegaufovmu filmu je niekoľko. V prvom rade je nám na začiatku ukázané, že ľudia vedia že sú filmovaní - čo zaujímavým spôsobom ukazuje na povahu masového tanca a na jeho podobnosť z herectvom - človek často chce pri tanci vyzerať čo najlepšie a pokiaľ sa úplne neoddá hudbe, vždy má v mysli i svoje okolie - akoby hral. Ďalším rozdielom je takmer úplná absencia strihu. Film zachytáva premenu hudobného koncertu na rituál, keď v druhej časti vymení dynamickú gitarovú hudbu za ambient (pravdepodobne adiegetického pôvodu) a spomalí rýchlosť záberov, čo v kombinácii s osvetlovaním bodovým jednofarebným svetlom vytvára priam až šamanistický nádych scény. A nakoniec sa film líši v celkovom vyznení - Fliegaufovi ide viac o zachytenie emócii jednotlivých ľudí, kdežto Russel sa snaží zachytiť práve spomínanú rituálnosť tanca. Ideálne filmy do tandemu. Podarené. 4,5 *. ()