Obsahy(1)
Dokumentárny film Pavla Kanisa mapuje dlhé obdobie pred narodením M.R. Štefánika./1880/ Jeho pozorovania začínajú v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Metódou predkladania historických faktov a hlavne bohatou obrazovou faktúrou nás prevedie zložitosťami politického života monarchie. Stručne charakterizuje prvé emancipačné snahy Slovákov v tomto celku, boj za zrušenie poddanstva, snahy o uzákonenie slovenského jazyka. Na kľukatej ceste dejinami nás sprevádzajú cisári, šéfovia vlád, vojenskí hodnostári ale aj slovenská katolícke a evanjelické elity so svojím národno – buditeľským programom. Jednoducho povedané, film chce presne ilustrovať dobu, do ktorej sa na evanjelickej fare v Košariskách narodilo dieťa, ktoré svojim osobnostným rozmerom prekonáva hranice regiónu a stáva sa významnou postavou európskych dejín. Jeho otec je presvedčený národniar, čo sa odráža aj na výchove detí. Film nezabúda na Milanove štúdiá na evanjelickom lýceu v Bratislave , v Šoproni a maturitu v roku 1898 na gymnáziu v Szarvasi. Sledujeme jeho cestu do Prahy, kde najprv študuje stavebné inžinierstvo na technike a v rokoch 1900 - 1904astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1904 obhajuje dizertačnú prácu v oblasti astronómie, je promovaný na doktora filozofie. Niekoľkými sekvenciami film zachytáva pobyt v Prahe, činnosť spolku Detvan a kontakty s kultúrnou a vedeckou spoločnosťou... Najväčšiu časť venuje film jeho pôsobeniu vo Francúzsku, kde nebolo jednoduché, aj z hľadiska materiálneho zabezpečenia, nájsť uplatnenie. Má šťastie. V Paríži pracuje pod vedením profesora Julesa Janssena. Publikuje vedecké práce, zúčastňuje sa na výpravách na Mont Blanc, abypozoroval Slnko a Mars. V Paríži pracuje Štefánik v slávnom observatóriu Meudone. Jeho dráha pokračuje pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Od roku 1912 pracuje vo francúzskej hvezdárni a získava francúzske občianstvo. Epizódy filmu paralelne sledujú aj politický vývin v slovenských častiach Uhorska, rovnako sa dozvedáme o Štefánikových návštevách spriatelených českých rodín. Koniec rozprávania tejto časti projektu je zasadený do okamihov začiatku I. svetovej vojny a konca monarchie. (oficiální text distributora)
(více)Diskuze
Mimochodom pozorne počúvajte okolo 20. až 25. minúty filmu, kde budú hovoriť o maďarizácii a postavení sochy Márie Terézie v Bratislave, ktorá mala slúžiť, aby tomu pomohla. Dnes ľudia sa snažia, aby bola v Bratislave opäť a ešte by ju chceli dať na pôvodné miesto namiesto súsošia štúrovcov, čo je podľa mňa nepochopiteľné, my Slováci ideme niekedy proti sebe.