Mladá žena v pekných šatách v hypnotickom slowmotion chodí po platí so lnečníkom. Ďalej chlap s naloženým ruksakom na jednom pleci ide v zime na vlakovej stanici. Okolo je sneh. Dostáva sa na spomínanú pláž, kde sneh nie je. Vyvracia misku cestovín, čo práve zjedol. Vo vlaku si spomína na to, ako uteká v podchode. Flashback: dvaja mladí muži nervózne, hádavo čakajú pred podjazdom a sú nepokojní z toho, kde je Yoji. Ide ku nim dodávka s policajtami, tú jeden z nich prepadne a druhý utečie. Yokio Todo je obvinený z ozbrojenej lúpeže a útoku. Dostal sedem rokov a odmietol udať komplica. Po odsedení si trestu ide navštíviť Koheia, ktorý ušiel z miesta činu. Ten mu dá svoj mesačný zárobok a prosí ho o odpustenie. Yokio sa ale neprišiel pomstiť, chce ale vedieť, kde je Yoji, ktorého nápad bola lúpež, inak niečo spraví jeho žene. Kohei mu teda dá tip a Yokio dá časť peňazí od Koheia jeho žene. Scéna je dramaticky silná. Yokio pokračuje v pátraní na ostrove Oshima. Vo flashbackoch sa vraciame ku jeho väzenským príhodám, kedy za drzé reči dostal ľadovú sprchu od dozorcov a jeho spolusediaci Riuychi kvôli trestu za zastanie sa ho zomrel. Ďalší cellmate Masakazawa chce zabiť dozorcu, no Yokio preberá vedenie a vraví, že vyrovnajú skóre, keď sa dostanú von. Ide sa ospravedlniť Ryuichiho mame, ktorá to znáša dobre a uľaví sa jej. Na ostrove nasleduje ženu v šatách so slnečníkom, ktorá obsluhuje v Yojiho bare. Jej mágia vyprcháva pri pohľade na jej zväčšené pery, neprítomný pohľad a celkovú nezaujatosť pri dianí okolo nej. Jej obsluha je tam vinou obrazu hypnotická, tiež Yokiovo dokazovanie Yojimu, že nepotrebuje lyžicu a zje všetko len ponorením úst do taniera. Ku násiliu nepríde, Yoji ho odprosí na pláži. Yokio chce spať v jeho posteli, s čím o nesúhlasí. Nakoniec ale pristane. Poteší pohľad na bazén v červenej. V ňom sa preháňa ona. Neprítomne nahá leží na posteli a Yokio s tvárou na jej brucho naliehavo vyfukuje. Wakamatsu prekvapivo prináša aj surrealizmus. Yokiovi sa sníva, že Yojiho žena pred ním ide vo sovjích bielych šatách so lsnečníkom po čiernej, lávovej pôde posiatej zelenými kríkmi a zrazu pred ním zmizne a on sa v panike obzerá. Pri slowmotion sa tento sen zdá ako mágia. Po zobudení sa mu krásna mladá žena mizne pred očami a v izbe ho čaká tučná babička, čo ho navigovala. Nikto neeviduje zmenu barmana. Wakamatsu prebúrava 4. stenu tým, že jeden zo zákazbníkov si príde sadnúť na bar, hovorí o nukleárnej kríze a spolu s femme fatale filmu pozerajú do kamery. Ide však viac menej už len o pomrkávanie na diváka znalého režisérovej skoršej tvorby. Yukio zrazu chápe, že Yoji nepriešiel kvôli žene a svoju femme fatale si bedlivo stráži. História sa ale opakuje. Tam, kde sa Yokio dostal vyhrážaním sa, Masakazu použije bitku a žena v bielych šatách mu ukazuje cestu. Wakamatsu tak krásne uťahuje všetky nitky Chekhov’s guns, ktoré si vytvoril. Yokio zrazu nechce dodržať svoj sľub spoluväzňovi. Makasazu je nejaký čas jediný triezvy chlap odolávajúci čaru Riky, ktorá bez jediného slova a aktivity robí z chlapov podpapučníkov a snaží sa z toho kamaráta dostať. Škoda len, že bar nemá väčšiu charizmu, tiež sny väčšiu intenzitu, poprial by som si aj lepšie herecké výkony, aj keď sú obstojné. Potešia teda len dramatické scény, ktoré sú vydarené s Yukiom vonku aj vo väzení.
()
(méně)(více)
海燕ホテル・ブルー
Petrel Hotel Blue
Mladá žena v pekných šatách v hypnotickom slowmotion chodí po platí so lnečníkom. Ďalej chlap s naloženým ruksakom na jednom pleci ide v zime na vlakovej stanici. Okolo je sneh. Dostáva sa na spomínanú pláž, kde sneh nie je. Vyvracia misku cestovín, čo práve zjedol. Vo vlaku si spomína na to, ako uteká v podchode. Flashback: dvaja mladí muži nervózne, hádavo čakajú pred podjazdom a sú nepokojní z toho, kde je Yoji. Ide ku nim dodávka s policajtami, tú jeden z nich prepadne a druhý utečie. Yokio Todo je obvinený z ozbrojenej lúpeže a útoku. Dostal sedem rokov a odmietol udať komplica. Po odsedení si trestu ide navštíviť Koheia, ktorý ušiel z miesta činu. Ten mu dá svoj mesačný zárobok a prosí ho o odpustenie. Yokio sa ale neprišiel pomstiť, chce ale vedieť, kde je Yoji, ktorého nápad bola lúpež, inak niečo spraví jeho žene. Kohei mu teda dá tip a Yokio dá časť peňazí od Koheia jeho žene. Scéna je dramaticky silná. Yokio pokračuje v pátraní na ostrove Oshima. Vo flashbackoch sa vraciame ku jeho väzenským príhodám, kedy za drzé reči dostal ľadovú sprchu od dozorcov a jeho spolusediaci Riuychi kvôli trestu za zastanie sa ho zomrel. Ďalší cellmate Masakazawa chce zabiť dozorcu, no Yokio preberá vedenie a vraví, že vyrovnajú skóre, keď sa dostanú von. Ide sa ospravedlniť Ryuichiho mame, ktorá to znáša dobre a uľaví sa jej. Na ostrove nasleduje ženu v šatách so slnečníkom, ktorá obsluhuje v Yojiho bare. Jej mágia vyprcháva pri pohľade na jej zväčšené pery, neprítomný pohľad a celkovú nezaujatosť pri dianí okolo nej. Jej obsluha je tam vinou obrazu hypnotická, tiež Yokiovo dokazovanie Yojimu, že nepotrebuje lyžicu a zje všetko len ponorením úst do taniera. Ku násiliu nepríde, Yoji ho odprosí na pláži. Yokio chce spať v jeho posteli, s čím o nesúhlasí. Nakoniec ale pristane. Poteší pohľad na bazén v červenej. V ňom sa preháňa ona. Neprítomne nahá leží na posteli a Yokio s tvárou na jej brucho naliehavo vyfukuje. Wakamatsu prekvapivo prináša aj surrealizmus. Yokiovi sa sníva, že Yojiho žena pred ním ide vo sovjích bielych šatách so lsnečníkom po čiernej, lávovej pôde posiatej zelenými kríkmi a zrazu pred ním zmizne a on sa v panike obzerá. Pri slowmotion sa tento sen zdá ako mágia. Po zobudení sa mu krásna mladá žena mizne pred očami a v izbe ho čaká tučná babička, čo ho navigovala. Nikto neeviduje zmenu barmana. Wakamatsu prebúrava 4. stenu tým, že jeden zo zákazbníkov si príde sadnúť na bar, hovorí o nukleárnej kríze a spolu s femme fatale filmu pozerajú do kamery. Ide však viac menej už len o pomrkávanie na diváka znalého režisérovej skoršej tvorby. Yukio zrazu chápe, že Yoji nepriešiel kvôli žene a svoju femme fatale si bedlivo stráži. História sa ale opakuje. Tam, kde sa Yokio dostal vyhrážaním sa, Masakazu použije bitku a žena v bielych šatách mu ukazuje cestu. Wakamatsu tak krásne uťahuje všetky nitky Chekhov’s guns, ktoré si vytvoril. Yokio zrazu nechce dodržať svoj sľub spoluväzňovi. Makasazu je nejaký čas jediný triezvy chlap odolávajúci čaru Riky, ktorá bez jediného slova a aktivity robí z chlapov podpapučníkov a snaží sa z toho kamaráta dostať. Škoda len, že bar nemá väčšiu charizmu, tiež sny väčšiu intenzitu, poprial by som si aj lepšie herecké výkony, aj keď sú obstojné. Potešia teda len dramatické scény, ktoré sú vydarené s Yukiom vonku aj vo väzení. () (méně) (více)