Sudoeste

Najväčším potešením pre milovníka kinematografie je ak objaví fantastický debutový film nového režiséra. Sudoeste takýmto filmom je. Len ťažko by som zakrýval, že ide o film nedokonalý, a že sa v ňom prejavujú rôzne neduhy spojené s nedotiahnutou víziou. Ak si však uvedomím, že ide o prvý film, nedá sa ubrániť nadšeniu z toho, čo môžem čakať od Nunesa v budúcnosti. Sudoeste začína ako prostý príbeh malého dievčatka na brazílskom vidieku, no v priebehu filmu sa postupne pridá metafyzický rozmer a z realizmu sa tak stáva realizmus magický. Film je krásnou adaptáciou tohto "žánru" na plátno, a miestami je skutočne cítiť ako keby bola predlohou fiktívna Marquézova kniha. Metafyzický element tu však nie je natoľko silný aby film spadol do úplného surreálna - pohybuje sa na tenkom území kde je zároveň silne zakorenený v realite, ale dáva priestor i metafyzickým elementom, avšak iba do takej miery, aby už neskĺzol do "tripu". Toto film dosahuje pomocou jednoduchého, no umného zaobchádzania s filmovým časom, ktorý neplynie linéarne ale pohybuje sa v zvláštnych beztvarých zhlukoch udalostí a je na divákovi aby si ich usporiadal podľa jeho gusta. Zároveň však takéto použitie času robí interpretáciu diela zložitejšou, ba až nemožnou v klasickom slova zmysle. Preto sa je možno pozerať na Sudoeste viacerými spôsobmi - od optiky klasického rozprávania, až po alegorický výklad. Nemožno samozrejme opomenúť i formu, ktorá celkové vyznenie filmu podporuje - je tu použitý pomer strán 3.66:1, ide teda o super widescreen, ktorý sa skvele hodí k náture krajiny v ktorej je film natočený - tá je predovšetkým nížinatá, s malým obsahom vertikálnych elementov. Čiernobiela kamera spolu s týmto širokouhlým pohľadom na svet robí z filmu vizuálne strhujúce dielo, aké človek nevidí každý deň. Atmosféra je podporená aj citilivým použítím zvuku a hudby. Herci sú fantastickí. Všetky vyššie spomenuté elementy robia z filmu výnimočný debut, ktorý dáva veľký prísľub do budúcnosti. Napriek týmto kladom sa však film nevyhne zopár chybám, resp. slabším momentom. Je cítiť, že po scenáristickej stránke nie je koncepcia filmu úplne dotiahnutá, a mal som pocit, že celkový dopad, ako i množstvo silných momentov mohlo byť ešte väčšie. Takisto film obsahuje trochu vaty, a mohol byť skrátený o 15 minút bez toho aby stratil na sile. Koniec ma príliš nezasiahol, a miesto potenciálnej katarzie sa mi dostalo skôr lacného zakončenia, ktoré ma ani neprekvapilo, ani nezasiahlo. Zďaleka najväčším problémom filmu je, že neprináša nič nové, a miestami je v exekúcií až príliš klasický a strnulý - dá sa však uplatniť aj if it ain't broken, don't fix it. S týmito drobnými výtkami by sa ešte dalo pokračovať, no miesto toho radšej prenechám priestor svojej radosti z toho, že som videl krásny film od nádejného nového režíséra, a už teraz sa neviem dočkať čo nám prinesie najbližšie. 4.5*. (26.12.2017)