Obsahy(1)
Tureckým filmom 70. a 80. rokov chýbal lesk a uhladenosť, ktorými sa vyznačovali európske či americké snímky. To bolo niečo, čo si Yeşilçam – finančne a štrukturálne podvyživený turecký filmový priemysel – jednoducho nemohol dovoliť. Hŕstka scenáristov a režisérov nestačila na úlohu uspokojiť čoraz hladnejší domáci trh. Posmelení prakticky nejestvujúcim autorským zákonom v krajine, sa tureckí filmári masovo vrhli na produkciu prerábok európskych, amerických a indických filmov. Nielenže vykrádali vybrané snímky scénu za scénou ale dokonca bez bázne a hany použili hudbu, ba dokonca špeciálne efekty z európskych, amerických a indických filmov, ak na ich napodobnenie nemali v rozpočte prostriedky. Svojím spôsobom sa títo filmári stali zakladateľmi kultúry recyklovania a samplingu, ktorá je dnes taká populárna. Dedičstvo tohto fascinujúceho fenoménu dnes prežíva len vďaka VHS páskam a ich zberateľom, predovšetkým z radov tureckých imigrantov žijúcich v Nemecku. (IFF Bratislava)
(více)Videa (1)
Recenze (2)
Přehlídka "zábavných" a nejen s odstupem směšných tureckých filmů minulé éry, úryvky doplněny výpověďmi režisérů a kritiků...Jen pro zájemce o rarity a danou kinematografii. ()
Turecká komerčná kinematografia minulého storočia, vyprodukovala tisíce filmov. Stovky ročne. A desiatky z nich sú kultovou záležitosťou divákov fajnšmekrov, priaznivcov zlých, či divných snímkov. Patrím medzi ne aj ja a preto ma tento dokument nechal krochkať blahom. Priblíži vám ako to všetko ( doslova ) na kolene vznikalo, ako filmovanie ovplyvňovala politická situácia v krajine a aké malé nároky existovali za kamerou, či následne v diváckej odozve. ()
Galerie (23)
Photo © Drop-Out Cinema
Reklama