Reklama

Reklama

Recenze (2)

forminx 

všechny recenze uživatele

Michel Piccoli v úlohe divadelného režiséra Pierra chystajúceho sa na príchod svojej dcéry Manon (Sandrine Bonnaire), ktorá z jeho života nečakane zmizla. Aby sa Pierre čo najlepšie pripravil na príchod svojej stratenej dcéry, dá si do svojho divadla zavolať všetky herečky, ktoré majú Manon hrať, a tak sa snaží prísť na to, prečo od neho pred rokom ušla. Doillon vo svojom filme pracuje s kontrastom dvoch odlišných svetov – smútok a brutalitu reálneho sveta, v ktorom žije a z ktorého prichádza Manon, stavia proti ideálnemu svetu divadla, kde je režisér neobmedzeným bohom, čo v ňom len živí ilúziu pevnej ruky nad svojím životom a osudom. Pierre sa citom vyhýba a realitu potlačuje. Zo svojej stratenej dcéry urobil nedotknuteľnú bohyňu, rolu, ktorá nikdy nenájde tú pravú predstaviteľku, éterickú bytosť nachádzajúcu sa v každom z nás. V jeho svete nie je bolesť, ani trpkosť konfrontácie a ak je, Pierre je od oboch odosobnený, pretože je režisérom a vládne hre. Jeho pátranie po dôvode odchodu Manon za pomoci divadla a herečiek je nielen zúfalým pokusom o vystúpenie z ideálneho sveta, ale aj verejným exorcizmom – dôvody navrhované herečkami, ktoré na scéne obkolesujú Pierra aj Manon sú akoby stelesnením výčitiek svedomia a myšlienok, ktoré neprinášajú pokoj. Pierre je nakoniec nútený niesť zodpovednosť nielen za svoje konanie, ale aj za vplyv, ktorý má ako otec na dcéru. Pozoruhodný príbeh o vnútornej bolesti, s ktorou sa každý vyrovnáva vlastným spôsobom. Filmovú hudbu tvoria klavírne kompozície Philippa Sardeho znejúce na začiatku a na konci. ()

Reklama

Reklama