forminx

Blierovo vyznanie filmu ako médiu prostredníctvom filmu o filme. Convoi exceptionnel sa zaoberá problematikou tvorivého procesu scenáristov a režisérov tým, že ich nápady a myšlienky zhmotňuje ako konkrétne postavy, ktoré konajú podľa scenára, alebo sa svojim tvorcom sťažujú na vývoj zápletky. Blierov povestný absurdný humor sa odráža  v tomto prípade najmä v tom, že je ťažké rozlíšiť film od reality (miestami to trochu pripomína Felliniho 8 1/2). Hneď na začiatku je príbeh podávaný z pohľadu postáv vystupujúcich vo filme. Majú svoj scenár, orientujú sa v scénach, vedia čo majú robiť. A keď to nevedia, príde červené auto a doručí im novú stránku textov. Zaujímavá bola skutočnosť, že aj keď sú postavy vo filme vymyslené scenáristom, majú svoj vlastný život, svoju minulosť. Je autorom minulosti danej postavy scenárista, alebo sa dielo odkrýva postupne samo ? Finále je vtipné a nápadité – v konečnom dôsledku potrebuje každý film svojho diváka a každý divák potrebuje nový príbeh...

Mon homme je film, ktorý vie presne, čo chce povedať, jeho forma je však miestami nevyvážená. Blier sa tentokrát kriticky pozerá na krízu identity, úskalia byrokracie či problematiku nezamestnanosti. Na príbehu "predavačky lásky" Marie demonštruje, aké následky môže mať stotožnenie sa s nálepkami, ktoré používa spoločnosť, či už ide o predsudky, alebo odvodzovanie identity z profesie. Marie je stotožnená so svojou profesiou prostitútky a podľa toho aj koná, pričom vlastne túži po pokojnom rodinnom živote s dvomi deťmi. Jeannot si nie je istý ani tým, či sa vôbec volá Jeannot, svoju identitu hľadá, preto, keď mu Marie ponúkne prácu pasáka, začne konať podľa toho, čo spadá do definície pasáka. Dôvod, pre ktorý si dovtedy samostatná Marie vybrala pasáka je zrejme ten, že sa pokúsila zlúčiť svoju túžbu po zázemí s tým, čo si vyžaduje jej profesia, od ktorej odvodzovala svoju identitu. Tematika vnútorného chaosu spôsobeného hľadaním identity a potreby niekam patriť sa vinie celým filmom a netýka sa len Marie a Jeannota. Možno ju nájsť aj v postave Sarah, ktorá je identitou manikérka a identitu prostitútky nevie prijať, alebo v postave ženy, ktorá čaká na muža prepusteného z väzenia, pretože jej identitou je postarať sa oňho. Stredobodom filmu je Anouk Grinberg, ktorá v postave Marie dokázala to isté, čo Giuletta Masina v postave Cabirie – zosobniť konflikt medzi životom v ilúzií (Marie tieto ilúzie navyše predáva) a realitou, ktorá začína v momente bolestného sklamania. Soundtrack je zložený primárne z piesní Barryho Whitea a skladieb Henryka Góreckeho, z ktorých vyniká opakované použitie kompozície Beatus vir.

Netradične uchopený filmový portrét Petera Sellersa, ktorý má formovo miestami bližšie ku filmovej koláži než k žánru filmového dokumentu. Palmer zachytáva Sellersovo chameleónske herectvo, poskytuje mu osobný priestor, v ktorom kamere odkrýva svoje intímne pocity, sleduje ho pri natáčaní filmu The Magic Christian, alebo pri plavbe na jeho jachte. Komentára sa zhostil Sellersov herecký kolega z rozhlasového programu The Goon Show, Spike Milligan. Milliganom čítaný komentár je výsostne psychoanalytický. Otázkou je, či je tá analýza mienená vážne, alebo ide o dobre premyslený ťah na diváka, ktorý sa opiera o a odkazuje na auru záhadnosti obklopujúcu osobnosť Petera Sellersa. Sellers je vykreslený ako muž hľadajúci vlastnú identitu, plný neistoty, nedôvery a osamelosti, ktorý nemá rád, keď ho niekto utláča a v herectve našiel tú pravú platformu, kde sa môže všetkým utlačovateľom pomstiť. Spojenie psychoanalytického komentára, filmového obrazu a vo veľkej väčšine artificiálnej hudby niekedy prináša v rámci Palmerovho dokumentu výsledky, ktoré majú blízko absurdnému humoru spomínanej The Goon Show. Ako príklad uvediem scénu, v ktorej Sellers lyžuje a padá na opustenom svahu, doplnenú o Milliganovu analýzu [Sellersovej] osamelosti a Adagiom pre sláčiky Samuela Barbera. V konečnom dôsledku je však divák na konci ponechaný napospas otázke: existuje vôbec hmotný Peter Sellers, alebo je len nejakým fluidom čo nachádza svoju hmotnú existenciu prevteľovaním sa do filmových postáv ? Názov dokumentu je preto veľmi trefný: Will the real Mr. Sellers (please stand up) ?