Illioplius

Napokon celkom slušná krimikomédia, ktorá ma potešila tým, že dosť detailne opisuje misiu týchto dvoch osôb. Rovnako, aj obe postavy sú predstavené celkom do hĺbky; je vidieť aj to, že a ako Derrickovi (černochovi) pomohlo stretnutie s Andym (obchodníkom) a okrem hlavnej zápletky sa film zaoberá aj maličkosťami, ako napr. vystúpenie Derrickovej dcéry. Nanešťastie sa tam občas objavili naozaj trápne pokusy o vtip, no napriek tomu tento film nie je podpriemerný.

Ako mysteriózny film splnil moje očakávania, no nemám rád, keď horor chce desivo zapôsobiť na diváka iba plašením (strašidlá, šoky...). Kde sú psychologické spôsoby? Viem si úplne predstaviť, že za toto je zodpovedný komiks. Tajuplnosti tu bolo ozaj dosť, film nehovorí všetko. Nechá diváka rozmýšľať a uvažovať nad tým, že o čom to vlastne bolo... Mňa síce kresťanská ideológia veľmi nechytá, a určite nie tak, ako bola prítomná v tomto filme, no ako film je naozaj kvalitný a zvláštny. Z času na čas som mal pocit, že sa jedná o paródiu, a to práve vďaka niekoľkým humorným situáciám, ktoré možno vzhľadom na celkový dojem pôsobili trochu rušivo. Ale, predsa len, je to vlastne komiks... :)

Tento film ma veľmi príjemne prekvapil. Od takejto americkej komédie som čakal niečo dvoj-troj hviezdičkové, viac nie. No ale v tomto prípade šlo o omnoho inteligentnejší humor, ako sme zvyknutí, a, čo je vzácnosť, dôveryhodnosť. Postavy reagovali adekvátne a autenticky. Videl som v tom niečo skutočné – nie bežnú hollywoodsku umelinu. Rodinný život bol tiež vykreslený veľmi príjemne, postavy si zo seba uťahovali, sem-tam nejaká výmena názorov, no a predovšetkým som sa bavil. Film nechcel vyvolať burácajúce záchvaty smiechu, ako napr. Sám doma, ale stačia mu úsmevné situácie. Skutočne nadpriemerná komédia.

Keby to bolo trochu tragikomickejšie, bolo by to fajn - a to práve vďaka zaujímavému deju. Spracovanie bolo trochu suchšie, ospalejšie, sem-tam nejaká neautentickosť (napr. politická TV diskusia), ale páčila sa mi pekne vykreslená manželská kríza.

Takto nejak má vyzerať film o gangstroch – s nadsádzkou, vtipne, svižne. Úžasný strih, čierny humor prechádzajúci až do „WTF“ humoru. Rozuzlenie nečakané, ale veľmi uspokojivé. Keby naši Cigáni boli ako títo, zrejme nikto by nič proti tým našim nemal. Ani keby po sebe nechali štyri tony odpadu a dvanásť studených tiel mafiánov.

Je to opäť jeden z filmov, kde som absolútne nebadal známky humoru či zábavy, hoci je tak zaradený. Herci na mňa pôsobili neskutočne neprirodzene a strnulo a dej je tak neuveriteľne nepravdepodobný a zároveň tak neuveriteľne predvídateľný, že z toho mám fakt dilemu. Prekonávať vzdialenosti New York – Cleveland a Cleveland - Florida v aute, ako keby to bolo z Bratislavy do Nitry, je proste nonsens. Koniec filmu je skutočne nepochopiteľný. Prečo Willie odletel, prečo Eva neodletela a kam sa podel Eddie? Je toto režisérov zámer – aby sme sa nad týmto zamýšľali? Nie, skutočne nemám tú potrebu a ani chuť. Prečo režisér neskúsil zaujať niečím spoľahlivejším? A aby som len nekritizoval, vo filme sa mi páčilo, že počas celej hodiny a pol boli všetky miesta, kde sa dej odohrával, tak neskutočne neprívetivé a neatraktívne a zobrazované budovy zas tak extrémne funkcionalistické, že to celku dáva celkom romantickú atmosféru. No napriek tomu ma tento film nezaujal, práve tak ako celkovo tento žáner akože umeleckej kinematografie.

Komédiou by som to práve nenazval. Romantické to je, to je pravda, ale film pôsobí veľmi dramaticky. Postavy žijú v nie veľmi peknej dánskej dedine (mestečku) s nie veľmi pekným kostolom a nie veľmi milým farárom. Pastor, asi najhlavnejšia z hlavných postáv, je mu protiváhou a aj prostredníctvom kurzu taliančiny spozná ostatných, ktorých stmelí dokopy práve kurz. Taliančina pre začiatočníkov je pekný a nadpriemerný film so všednou atmosférou neatraktívneho kúta sveta, čím vlastne ukazuje, že aj tam sa napodiv niečo deje, a zaslúži si preto štyri hviezdičky.

Pravda, o filme som pred jeho videním nič nevedel, ale čakal som viac zo života Alžbety 2., teda nie len z obdobia Dianinej smrti. Čo sa týka akéhosi priblíženia kráľovskej rodiny, divák vidí v prvom rade skutočné vzťahy v jej rámci, v druhom rade vzťahy medzi premiérom a kráľovnou a v treťom rade vzťah britského ľudu k samotnej rodine. Takto si divák povie, že tí Windsorovci sú "vlastne úplne normálna rodina". Samozrejme za predpokladu, že skutočnosť nemá ďaleko od filmu. Takže aby som to zhrnul - ako životopisný film NIE, ako výpoveď zo života kráľovnej v krátkom období ÁNO. Pre mňa priemerný zážitok, takže priemerné hodnotenie.

Dej má množstvo myšlienkových nedostatkov. Spôsob, akým chceli rodičia Trippa vyhnať z domu, je úplne absurdný. Toľko nedomyslených „nápadov“ na jednom mieste som snáď nikde inde nevidel. Ale zrejme nemá zmysel sa nad tým ani zamýšľať. Úlety so zvieratami boli ohromné gýče, slovom - tento film je nudný a neuveriteľný šmejd. Pauline správanie by ma leda tak odradilo než prilákalo – to len tak na okraj. Humor som tiež nepostrehol, ale zato som postrehol trápny pokus o emotívne vyvrcholenie deja trumanshowovským spôsobom (tá scéna, kde je Tripp zviazaný s Paulou v uzavretej miestnosti plnej kamier). A je toho všetkého škoda, čakal som príjemnú komédiu.

Nuž, som príjemne prekvapený, od romantickej komédie pre tínedžerov som čakal niečo omnoho horšie. Možno je to vďaka tomu, že sa tvorby nepodujali Spojené štáty, takže to bolo iné ako je bežný divák zvyknutý. Pokus o sociálnu výpoveď sa cení, čiastočne sa to aj podarilo, hoci miestami to bolo naivné (že by dnes niekto nevedel, čo to znamená, keď je niečo in?). Každopádne, film diváka neuráža, a to ani humorom.