Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Teta (1987) (seriál) 

Perfektný seriál parodujúci klasické hororové a duchárske diela a postavy poprepletaný Jakubiskovou obrazotvornosťou a poetikou. Všetky postavy sú zahraté výborne, každá z nich tu má dostatok priestoru, každá je výborne premyslená a žiadna nie je čierno-biela. Hudba je dobrá - miestami klasická, miestami "osemdesiatková" a atmosféru scén podfarbuje výborne. Dej je čisto rozprávkový (pochopiteľne) a zozačiatku hlavne parodický, v polovici sa zvrtne do romantiky a celý seriál sa končí vyslovene ultra-happyendom, ktorý miestami príde až otravný. Posolstvo a myšlienka o prítomnosti "príšery" vo vnútri každého z nás a najmä dôležitosti lásky, bez ktorej človek nie je človekom je tiež klasická rozprávkovo-romantická. Niektoré efekty sú vytvorené celkom kvalitne (na dobu vzniku), niektoré nie. Najsilnejšou stránkou seriálu je ale komediálna stránka a ona paródia na legendárne príšery a strašidlá, ktorá vrcholí v scéne v hostinci v poslednom diely. Napriek pár neduhom a miernej až sentimentalite a žmýkačke na slzy v závere ide o perfektný seriál, pri ktorom sa môžu pobaviť starší aj mladší.

plakát

Hořící keř (2013) (TV film) 

Prvý diel rekonštruuje samotné Palachovo upálenie, tesné udalosti po nej, jeho smrť, následnú "urážku na cti" z úst Viléma Nového a snahu o súdnu satisfakciu. Druhý diel zobrazuje ďalšie upálenie tentoraz študenta Jana Zajíca, snahy o realizáciu procesu a všetko okolo toho - sledovanie, "hluché" telefonáty a tiché vyhrážky. Tretí diel zobrazuje samotný súdny proces a jeho predom jasný koniec a následky... Celé séria je natočená kvalitne, hudba je výborná, herecké výkony sú na mieste a uveriteľné. Dej sa histórie drží viac-menej verne, zobrazuje dobre známe totalitné praktiky a vtedajšie hektické udalosti s očividným osobným prístupom. K upáleniu sa film snaží zobraziť viaceré stanoviská - rodinné a osobné, z pohľadu vtedajšej štátnej moci a samozrejme najobľúbenejšie patriotické. Bez mierneho pátosu sa takáto pomerne kontroverzná téma ani natočiť nedá, film ale zvládol byť nie príliš patetickým ani bezcitným ani ufňukaným, ale od každého niečo a tak tu máme triezve stanovisko aj obdiv Palachovho upálenia a zároveň aj bolestivý pohľad jeho rodiny na tento zúfalý čin - aj keď v závere sa ale film predsa len "zvrtne" na poctu. V našom zažitom prostredí by si ale samozrejme verejne len tak niekto nedovolil tvrdiť opak. Takto podrobne, z viacerých uhlov pohľadu a bez nadbytočného (ale iba prijateľného) pátosu by to ale "u nás" nikto lepšie natočiť nedokázal a preto môžeme menšie chybičky odpustiť.

plakát

Sloní muž (1980) 

Film podľa skutočných udalostí o znetvorenom mužovi, ktorý je zo všetkých strán využívaný ako "kuriozita" - či už v cirkuse, kde ho majiteľ finančne zneužíva a fyzicky týra alebo v medicíne, keď ho nájde istý doktor, ktorý ho najprv predstaví kolegom ako vedeckú zvláštnosť a až "potom" sa začne zaujímať, čo v ňom je, čo je za osobnosť - a tu sa začne príbeh o ich netradičnom priateľstve a snahe ukázať svetu, že výzor prípadne fyzické postihnutie nie je všetko, čo samozrejme pochopí iba minimum ľudí, kým zvyšok vidí a hodnotí každého človeka podľa zovňajšku - ako nádheru alebo ako príšeru. Konanie postáv však ukáže, kto je tu skutočná obluda... Výborný film s dobrou hudbou, skvelými hereckými výkonmi (jednak Hopkinsa, ale najmä Johna Hurta, ktorý namaskovaný na nepoznanie dokonale vystihol povahu a fyzický aj psychický stav hlavnej postavy), výbornou kamerou a najmä humanistickým posolstvom o ľudskom materializme a o tom, že vonkajšok (akokoľvek fyzicky odpudivý) nezodpovedá skutočnému psychickému vnútru človeka.

plakát

Astérix a velký boj (1989) 

Animovaný film kombinujúci dej dvoch Asterixovych komiksov - Veštca a Súboja náčelníkov. Časť s veštcom je temne atmosférická a zároveň vtipná (srandičky voči horoskopom a veštbám atď) a hýbe dejom, časť so šialeným druidom (podľa Súboja náčelníkov) je vyslovene komediálna a plná zábavných pokusných scénok, aby sa nakoniec obe časti spojili a dejovo vyústili v akčne-komediálny záver. Animácia je výborná, hudba ujde, ide ale ako vždy o scenár plný hlášok a zapamätateľných scén, ktorých je tu vzhľadom na druidove pokusy a veštcove veštby viac než dosť.

plakát

Asterix a Galové (1967) 

Film, ktorý to celé "rozpohyboval". Prvý diel animovaného filmového Asterixa, ktorý oboznámil filmové plátno s dedinou odbojných Galov, ktorá sa odmieta poddať rímskej moci... a zvyšok poznáme. Možno to ešte animáciou a kvalitou nedosiahne na svojich nasledovníkov, ale svojim prepracovaným scenárom, hláškami a najmä scénkami (hlavne vražednou scénou s jahodami), ktoré sa nehrajú na žiadne vyššie posolstvo, ale jednoducho zabávajú, to stále prekonáva niektoré animované detinské komédie vznikajúce dodnes, takže svojich 5* si zaslúži.

plakát

Asterix a Kleopatra (1968) 

Animovaná klasika, ktorá pobaví aj po rokoch. Natočené podľa slávneho a vtipného komiksu síce s trochu rozšíreným a upraveným dejom, ale s typickou atmosférou, animáciou a samozrejme nezabudnuteľnými scénkami a hláškami, na ktorých stojí celý komiks aj filmová séria. Muzikálové party možno odpustiť, zábava ich vynahrádza dosť.

plakát

Fúrin kazan (1969) 

Výborný historický film, ktorý s dokumentárnou presnosťou spracováva vzostup klanu Takeda počas rokov 1543-1561, za ktorým stál stratég Jamamoto Kansuke. Film zobrazuje jeho vstup do klanu, pôsobenie, ktoré klan vynieslo medzi najsilnejšie v Japonsku, nemilosrdnú cestu, ktorej sa pri tomto vzostupe Jamamoto držal a záver jeho pôsobenia v klane. Film je významný jednak z informačného hľadiska, vďaka svojmu vernému zobrazeniu historických udalostí a vojenskej stratégie tej doby a jednak aj zo zobrazenia pozadia úspechov tejto stratégie - intríg, zrád, podvodov a vrážd, na ktorých film stojí a ktoré ho posúvajú na úroveň inteligentnej vysokej politickej hry - žiadna samurajská česť a domnelá rytierskosť, ale realita obdobia Sengoku. Vadou filmu sú bojové scény, v ktorých nevystupuje veľký počet komparzistov a ani súboje nie je sú natočené práve najlepšie (aj keď nie všetky), keďže je ale film založený hlavne na stratégii a plánovaní a bitky tvoria minimum stopáže, tak to veľmi nevadí, druhou vadou je mierna idealizácia a nereálnosť v závere (ten šíp v oku bol predsa len príliš) a poslednou vadou bola dĺžka filmu, ktorá pri tom množstve deja a informácií nakoniec začne uspávať. Napriek neduhom ale ide o perfektný samurajský film výborne vykresľujúci stratégiu a praktiky mocných počas obdobia Sengoku.

plakát

Potulný samuraj Kenšin: Zrození (2012) 

Keďže som od toho nič nečakal, tak ma film príjemne prekvapil (aj keď neviem, či by som to videl rovnako, keby som nepoznal mangu aj anime...). Herecké výkony sú kvalitné (herci sa do úloh hodili výborne), hudba veľmi dobrá, akčné scény (aj keď mierne prehnané) sú svižné, dynamické a rýchle, bez zbytočných spomalených záberov (pár tu je, ale dynamiku súbojov neničia), krvou sa nešetrí (ale ani nepreháňa) a tých pár neduhov ako smiešne niekoľkometrové skoky alebo ten blonďák v závere možno odpustiť. Atmosféra éry Meidži je vytvorená kvalitne, kamera je výborná, vizuál skvelý, kostýmy (klasické japonské aj západom inšpirované) podfarbujú atmosféru. Dej mangu nevyhnutne skracuje, na jej rozsiahlosť to ale scenáristi dokázali výborne, aby potešili fanúšikov aj nových divákov. To, čím sa tento film ale odlišuje od ostatných bezduchých a tupých akčňákov, či už zo Západu alebo z Východu je zakomponovaná myšlienka o konci samurajskej éry, otvorení Japonska svetu a jeho výhodách aj nevýhodách (zosobnených hlavným záporákom) a samozrejme hlavná myšlienka o nezabíjaní, ktorá je hlavným znakom Kenšina i ústrednou témou celého príbehu (aj v mange a anime) a ktorú tvorcovia do príbehu zakomponovali výborne a účinne. Film samozrejme nie je duchovný velikán ani prepracovaný psychologický príbeh (typu Kobajašiho Seppuku) a môže naštvať priaznivcov starých samurajských klasík z 50. a 60. rokov (ku ktorým sa radím aj ja), ale v dnešnej dobe plnej prepálených počítačových trikov, béčkových príbehov a tupej akcie plnej násilia a bezduchého zabíjania je tento film so svojimi praktickými efektami a príbehu o hľadaní pokánia a vymanenia sa z večného cyklu zabíjania menším klenotom. Filmové spracovanie Kenšina dopadlo výborne a môžeme sa tešiť na plánované pokračovania. (UPDATE 18. 5. 2021).

plakát

Hobit: Šmakova dračí poušť (2013) 

Oveľa akčnejšie ako predchodca, vo filme sa neustále niečo deje a vďaka tomu tie 2 hodiny a 40 minút ubehnú ako voda. Film sa nikde nespomaľuje (jediným spomalením je epizódka v jazernom meste Esgaroth) a po krátkom (mierne prequelovom) úvode a krátkej (beornovskej) predohre sa hneď začne akčná jazda s pavúkmi, ohyzdmi, elfami, "Nekromantom" (konečne je vidieť jeho pravú podobu a skutočnú úlohu v deji) a samozrejme drakom. Vrcholom filmu je vstup do Ereboru, Bilbo v obrovských sieňach plných zlata, jeho rozhovor s drakom a najmä akčná jazda, ktorá trvá až do mierne uťatého konca - to ale dokazuje, že tvorcovia si to najlepšie z knihy nechali na koniec a že posledný diel bude najväčší a máme sa na čo tešiť. Efekty sú naozaj dokonalé - odporní pavúci, akčná jazda na rieke, Esgaroth, a čerešnička na torte - Erebor a drak (ktorý je naozaj spracovaný do poslednej šupiny). Hudba neprináša výrazné melódie, ale prakticky iba prehráva staré známe skladby z Pána Prsteňov a predošlého dielu. Dej je síce v prvej polovici rozpoltený, po vstupe do Ereboru ale naberie tempo a až do konca je vyrovnaný a celkovo šliape na plné obrátky. Herecké výkony sú tiež výborné, vrátane Benedicta Cumberbatcha, ktorý Smauga nadaboval výborne. Tu sa však dostávame k asi jedinému zádrhelu filmu - novým postavám. Bard Lukostrelec je zahraný aj napísaný výborne, jeho ukážka pred jeho hlavnou úlohou v záverečnom diely (kto čítal knihu, vie) dopadla dobre. Problémom je nie nevyhnutný Legolas, ktorý tu má pomerne (možno až moc) veľkú rolu, ktorého prítomnosť navyše súvisí s novopridanou postavou Elfky Tauriel, ktorá je najväčším problémom filmu, pretože deju veľmi nepomáha, ale ho skôr spomaľuje a jej románik s Kilim (WTF?) je tu vyslovene zbytočný a iba násilne kopíruje alebo chce napodobniť "zakázaný" vzťah Aragorna a Arwen z LOTRa. Tento malý zádrhel našťastie zatiaľ predstavuje iba malú dejovú vsuvku, takže celkovému deju vo veľkom neškodí, tak nám zostáva iba zvedavosť nad tým, ako si s tým tvorcovia nakoniec poradia. Čo sa týka zvyšku - aj ďalší trpaslíci sa dostanú k akcii (nie k slovu...), súboje sú poriadne prehnané, plné uťatých hláv, ktoré odletujú akoby nič, atmosféra temnie ešte viac ako v prvom diely (je tu aj pár ľakačiek) a séria sa určite výrazne dejovo aj efektne posunula - hoci je toho v pár scénach už moc, divák sa stále dobre baví. A to je hlavný účel filmu. Čo sa týka HFR (48 fps) + 3D, tak to ešte pridáva na sile celkovému vizuálu. Zozačiatku si na to treba zvyknúť, po čase už to ale divák vníma ako plnohodnotnú súčasť filmu - nevýhodou je, že pri akcii sa obraz mierne rozmazával, čo u tohto typu filmu, ktorý je vyslovene akčný trochu vadí, ale to je jediná malá kinová chybička na kráse. Rozšírená verzia pridáva okolo 25 minút nových záberov, ktoré sú oproti prvému dielu oveľa vážnejšie a temnejšie. Dej síce veľmi nerozširujú, ale celkom dobre ho dopĺňajú a uceľujú.

plakát

Údolí (1972) 

Zvláštny a netradičný film o hľadaní raja, ktorý neexistuje. K partii naivných hippies, ktorí sa chcú vydať nájsť raj v údolí v horách na ostrove Nová Guinea, sa pridá materialistická francúzska boháčka, ktorá chce na ceste získať vzácne vtáčie perá, vrátiť sa s nimi a predať ich. Na ceste sa ale zoznamuje s ideami skupiny a nakoniec im podľahne, svojho pôvodného plánu sa vzdá a pokračuje s nimi... Film je umelecký, je v ňom viacero symbolov, je plný zaujímavých obrazov džungle a domorodých kmeňov a ide v ňom najmä o súžitie človeka s prírodou, odhodenie zábran, slobodu a voľnomyšlienkárstvo, oslobodenie sa od spoločenských konvencií a tabu v "neskazenej" spoločnosti ľudí žijúcich v "čistej" prírode a hlavne o hľadanie raja - naivitu týchto názorov a kam vedú ukazuje záver. Režijný štýl mi trochu pripomínal Wernera Herzoga (džungľa, obraznosť, filozofia...). Výborný soundtrack k filmu zložila britská skupina Pink Floyd, vo filme je počuť z rádia a miestami na pozadí. Film na zamyslenie sa nad naším pohľadom na "exotiku" a "príťažlivosť" cudziny a prírodných spoločenstiev, ktorá vyplýva iba z toho, že v nich nežijeme a ktorý sa síce zaoberá hippisáckymi témami, ale spracováva ich po svojom a realisticky a nenecháva sa nimi slepo viesť.