beso74

Čínska akčná melodráma inšpirujúca sa Neesononovým Taken - V istej (pre istotu a korektné diplomatické vzťahy) nešpecifikovanej východoázijskej krajine žije tvrdý ale momentálne dosť bezradný policajt. Aj by bol najradšej, ak by ho povýšili a aj by by bol celkom rád, ak by mal viac času na svojho malého syna. A navyše, počas tých vzácnych chvíľ zistí, že jeho osemročné zlatíčko odporne šikanuje tlupa výrastkov okolo dvadsiatky. Ako otec a zároveň policajt ani chvíľu nelení a vyberie sa na diskotéku si to z nimi vybaviť - zmlátiť ako žito a poslaš do cely. Ich vodca je však (čisto zhodou okolností) šéf mafie organizujúcej kšeft s (nielen)  bielym mäsom a zabásnutie synáčika mu nie je vôbec po srsti. Ako pomstu, unesie nenávidenému policajtovi jeho potomka. Ak sa vám dej nezdá príliš logický, nepoteším vás, skutočné krkolomné eskapády začínajú až od tejto chvíle, ústredným scenáristom filmu je totiž Mr. Náhoda. Našťastie, celý tento chatrný príbeh je len nato, aby si to nahnevanýotecko rozdal s nahnevaným mafiánom a celým jeho gangom. A tu už, našťastie, sa na akciu pozerať dá, miestami je to vcelku výživné. Ak ma pamäť neklame, počas celého filmu sa na plátne neobjaví ani jedná streľná zbraň, väčšina súbojov sa odohráva prostredníctov tyčí, palíc, sem tam nejaká tá čepeľ a kladivá, s ktorými sa zúčastnení klepú hlava-nehlava, pričom žiadna z hláv nepovolí... To asi bude tá neslávne známa čínska kvalita....

A mám za sebou prvé stretnutie že vraj s novodobým Rogerom Cormanom. Už samotný nápad prerobiť film, jemne povedané, nevalnej kvality, ktorý pred takmer 20 rokmi natočil iný shitmaker - Todd Jason Cook , sa mi akosi nepozdával. Avšak, výsledok predčil moje očakávania, vedel som, že to bude nuda a že bude treba veľa sebaovládania, ale aj tak som na takýto masochizmus nebol dostatočne pripravený. Síce len 60 minút dlhý "film" ešte obsahuje úvodnú zhustenú rekapituláciu deja (myslím, že si úplne stačí pozrieť len to), asi 6-7 minútový krátky poučný film ako si prispôsobiť masku a totálne zbabraný pokus prerozprávať príbeh klauna, ktorý sa vrátil zo záhrobia kvôli pomste. Spôsob, akým si to s obeťami vybavuje nemá asi v ničom, čo som doteraz videl, obdobu. Totálne spackaná amatérčina, pri ktorej som len neveriaco točil s hlavou. A to som ešte nespomenul asi 35 ročných študentov, otrasné svetlo a iné nepodstatné detaily. Vhodné tak nanajvýš pre ľudí , ktorí si myslia, že taký Uwe Boll je najhlbšia stoka filmového priemyslu...

Ďalšie lacné akčné béčko, ktorému chýba predovšetkým akcia. V podstate tu ide o home invasion - skupinka priblblých lupičov sa snaží dostať do domu, kde sú ukryté prachy z bankovej lúpeže. Karty sú rozdané celkom sympaticky - Rourke je ten, čo chce peniaze a White zase musí chrániť svoju rodinu. Lenže prvý menovaný sa vytratí asi po 15-20 minútach a za nim hneď aj druhý a divákovi ostanú oči pre plač pri sledovaní jednej z najotravnejších teen party. A popri tom počúvať trio grázlov ako sedia v aute a čakajú na vhodnú príležitosť na vniknutie do domu. Samozrejme, vniknú vtedy, keď je tam najviac ľudí, spôsobia menšie jatky a vyliečia White z jeho posttraumatického syndrómu. Pribehne domov, všetkým vykrúti krk a konečne sa zoči-voči stretne aj s milým Mickym, s ktorým si to rozdá vo finálnom strete. ten však skončí skôr ako začal, White svojho súpera prevalcuje s  jedným prstom v nose a s druhým v riti. Zhrnuté a spočítané, jedna mdlá akcia na začiatku, podobná na konci, medzitým vata v podobe party, PTSD, kecania v aute. Výsledné hodnotenie: Tesne nad hranicou odpadu, ale fak(t), veľmi tesne.

Horor o démonoch, ktorý sa veľmi ťažko pozerá. Máme tu jednu mŕtvolu, jedného policajta s množstvom problémov, jeho partnerku a zhmotnené problémy (a aby som nezabudol aj jednu psychiatričku alebo také niečo). Celé je to nelineárne, strašne pomalé a zmätené. Ak máte radi filmy, ktoré sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi, snáď vás to zaujme viac ako mňa. Ja som si to vysvetlil jedine tak, že tvorcovia sami nevedeli čo s natočeným materiálom a tak to nejako zostrihali a hodili to divákom, nech sa s tým popasujú...

Black Friday  - jeden z najtúžobnejšie očakávaných dní v roku pre všetkých tých, čo chcú lacno a vo veľkom minúť svoje ušetrené bubáčiky a zároveň jeden z najťažších a najodpornejších dní pre všetkých tých, čo sa živia ako predavači. Dlhá nočná šichta, veľa zákazníkov a často aj čistých psychopatov. Aby toho nebolo málo, tento rok sa na nákupy vybral aj nejaký odporný sliz z vesmíru, ktorý mení nákupných maniakov na vraždiacich psychopatov. BF je vcelku zábavná nízkorozpočtová  hororová komédia, v ktorej si skupinka zúfalých zamestnancov obrovskej predajni hračiek pokúša prežiť doposiaľ nevídanú inváziu. Chémia medzi postavami funguje parádne, Dewon Sawa ako dlhoročný zamestnanec zbavený akýchkoľvek ilúzii, Ryan Lee ako mladík sršiaci prehnaným optimizmom a elánom, úžasný Bruce Campbell ako manažér, ktorého zaujíma len vlastný prospech a Stephen Peck (asi najlepší výkon vo filme), statočne sa mu pchajúci do zadku, si za výdatnej podpory zvyšku personálu rozohrali veľmi príjemnú partiu, ktorej šťavu dodávajú vtipné hlášky, sociálna satira a podarené praktické efekty. Black Friday nie je síce žiaden zázrak, ale tých 80 minút zbehne pomerne rýchlo a dokonca aj pobaví.

Totálne amatérsky počin s prestrelenou stopážou (110 minút takejto zábavy dokáže zaručene deprimovať každého odvážlivca).  Zdĺhavý a nezáživný dej vyústi do očakávaného, totálne nelogického záveru. Film má všetky atribúty odpadu - herci nevedia hrať, režisér nie je od nich o nič lepší, postavy neustále o niečom diskutujú, pardon hovoria to isté dookola a nič sa nedeje. Navyše,  tmavý filter evokujúci tmu je neskutočne iritujúci a z práce kameramana som nadobudol dojem, že musel byť nejakým spôsobom hendikepovaný, z izbičky, kde sa odohral takmer celý dej filmu poriadne ani nevyšiel. Toto tu hocikto nezvládne, len pre silné žalúdky.

Odkedy bol v roku 1977 vydaný bestseller s názvom The Amityville Horror od spisovateľa Jaya Ansena, stali sa indiánske cintoríny častým folklórom filmových hororov. Okrem sfilmovanej verzie románu, zohrali pohrebiská dôležitú úlohu nielen v Shining, Pet Sematary či Poltergeist, ale aj v celom rade béčkových hororov. A teraz prichádza ďalší z nich. Bohužiaľ, asi ten najhorší. Psychopatický vrah (Michael Madsen hlas a Vinny Marseglia, borec z wreslingu, postava zahalená maskou) tu naháňa starobylý prekliaty prsteň ukrytý v dome postavenom na indiánskom pohrebisku, a popri tom masakruje nič netušiacich párty chtivých mládežníkov. Aj keď má tomahavk, je mu skôr na ozdobu a z wreslingových zručností nepredvedie skoro nič. Mládež je tu úplne zdegerenovaná, kým im zacvakne, že im niečo hrozí, už to takmer majú všetci za sebou. A scenáristi sa zase raz vytiahli, dievčatá, čo sú na párty v cudzom dome sa samozrejme ako jednu z prvých vecí idú sprchovať a potom, keď celé to šialenstvo kulminuje, dostane jedná z nich chuť na relaxačný kúpeľ s knihou v ruke a pri sviečkach. Samozrejme, ich blbosť je po zásluhe potrestaná a nič sa nedá robiť, aj tá moja, že som si to pustil. Áno, je to masaker, ale úplne iný, ako sľubujú tvorcovia. P.S. Na natáčaní sa museli podieľať nejaké obrie rodiny alebo komunity, ináč si neviem vysvetliť, skadiaľ sa na IMDB vytiahlo hodnotenie na neuveriteľných 54%...

Totálny úlet - ultra-mikro rozpočet skĺbený so spolkom začínajúcich ochotníckych hercov a trikmi z King Konga (toho z roku 1933). Nedá sa to brať vážne ani omylom. Divoký západ už nie je to čo býval, poriadni chlapi vymreli a ich miesto zaujali na všetko odhodlané nežné stvorenia. Je jedno, či je to nejaká učiteľka, píštoľníčka alebo obyčajná šľapka, každá z nich ma guráž rozdať si to (logický, predovšetkým šľapka) s hocikým, aj keby to mal byť nejaký prdodaktyl. A to je hlavný hrdina filmu, plastelínový vtákojašter si totiž ihneď potom, ako sa objavil na scéne získal moje srdce - podobnosť s príšerkami z filmov ako napr. Siedma plavba Sindibada (1957) je viac ako zarážajúca. Nechýbajú tu ani odkazy na iné legendy: Indiana Jones (cestovanie a hudba) či Votrelec (koniec v jaskyni). Nie, v žiadnom prípade sa tu nejedná o film pýšiaci sa nejakými (hoci len skrytými) kvalitami. Napriek tomu, že amatérčina tu kričí z každej scény, na tvárach všetkých zúčastnených je vidieť tak neskutočné nadšenie, že sa časť z neho preniesla i na mňa. Podobný pocit človek zažije napríklad keď vidí vianočné vystúpenie špeciálnej školy, aj keď to vôbec nemusí byť dokonalé a bezchybné, aj tak to dokáže poriadne chytiť za srdce...

Maďarský klon Charlesa Bronsona vo filme s námetom akoby vystrihnutým zo 70. či 80. rokoch. Režisér Gary Jones si asi chcel trochu od hororov a sci-fi oddýchnuť a tak sa rozhodol natočiť akčňák o trochu nechápavom, ale silou poriadne obdareným hrdinom. Výsledkom je nudný a otravný film plný klišé a strašných efektov. Ale posledná štvrtina filmu určite stojí za pozretie a myslím, že aj viacnásobné. Vzbura a útek z väzenia nemajú žiadnu chybu, alebo presnejšie, toľko chýb, až je to nadmieru zábavné. Bronzi a zdatne sekundujúci Hahn sa predierajú dažďom guliek k vytúženej slobode, pričom všade okolo nich kapú dozorcovia i väzni neopísateľným spôsobom. Pre tých približne 20  minút má zmysel tento film vidieť. Pre mňa určite jeden z favoritov na top guilty pleasure za posledných 4-5 rokov.

Ultra nízkorozpočtové sci-fi, slovné spojenie, už pri vyslovení ktorého behá mráz po chrbáte, väčšinou to totiž neveští nič iné len katastrofu rozmerov minimálne Sodomy ak nie Gomory. Bohužiaľ, aj v tomto prípade, sa veštba takmer naplnila. Samotný námet a scenár je poriadne uletený - akási organizácia chce doviesť do dôsledkov evolučnú teóriu a zariadiť, aby prežili fakt len tí najsilnejší. K tomu jej má poslúžiť Teslo-paprskomet z hračkárstva vysielajúci zelené lúče schopné ovládnuť koho zasiahnu a fakt, že predstavitelia G20 sú práve v L.A.  Stačí len vyvolať (s pomocou Teslu) silné zemetrasenie a je po probléme. Tak trochu aj po L.A., ale zas pre veľké ciele je nutné aj niečo obetovať. Proti je jedná nie celkom doštudovaná dievčina, jej hluchý brat - exvojak (nie tak celkom hendikepovaný, vie čítať z pier a tak mu netreba znakovú reč, počas filmu tento svoj perk tak vyšperkoval, že dokáže počuť pomaly aj tých, čo má za chrbátom), ochrankár z univerzity a skupinka šaškov v kostýmoch so svojich obľúbených hier, kníh a pod (cosplayers). Navyše, celé sa to točí okolo denníka, ktorý je v podstate každému na figu, tí zlí už majú obávanú zbraň vo svojich rukách a tým ostatným to môže byť jedno. Celé je to namotané do pseudovedeckého balastu, kde-tu podporené nejakou krátkou a často nepodarenou akciou. Neviem, či som sa mal pri tom smiať, či plakať, bolo to takmer celé zle. Zo súcitu, vidiac hodnotenie ostatných, aspoň tá jedna hviezdička, za snahu, tú určite uprieť nemožno...