JohnnyD

Príbeh, ktorý dokument mapuje, je zaujímavý, no spracovanie je príliš amatérske. Rozprávanie je chaotické, postavy sú nejasné, skáče v čase, (dlho som netušil, či má hlavný hrdina v tom a tom období sedem alebo sedemnásť rokov). Celé sa to skončí v čase, keď to vyzerá, že sa to začne iba rozbiehať. Väčšina dokumentu sa totiž venuje iba dvom udalostiam: prípravám na odchod a etude na svadbe s jej následkami. Navyše film je popretkávaný mizerne zrežírovanými inscenovanými scénami. No príbeh je silnejší ako amatérske spracovanie.

V určitých momentoch film vyvoláva príjemnú nostalgiu za originálom (Judith vychádza z kúpeľne a ide sa česať, alebo Michael vyberajúci nôž z kredencu), po väčšinu času je to ale buď nudné (intro s Beach Boys) alebo hlúpe (Laurie nikde, zato pobehuje tu akási Judithina kamarátka, Michael má asi 14 rokov, počúva Smashing Pumpkins a má roztrhané rifle - a pokiaľ sa nemýlim, stále je rok 1963). Režisér má bezpochyby remeselný talent, ale príbeh rozprávať nevie, rovnako ako nevie pracovať s halloweenskou mytológiou.

Až na posledných päť minút a nejasné dorozprávanie príbehu je Koralína absolútne famóznym hororovo-rozprávkovým zážitkom s božskou hudbou, vizuálom, dabingom, príbehom, štylizáciou, scenárom, úžasnou mrazivou hororovu atmosférou a množstvom čarovných detailov. Koralína sa proste približuje dokonalému filmu. Je tam asi všetko, čo robí tento zaprášený nudný pozemský život krajším! A strašidelnejším! Nech žijú gombíky!

Nakrútiť remake zlého filmu tak, že výsledok je ešte horší, na to veľa talentu netreba, obzvlášť nie s takým mizerným scenárom (bože, tie dialógy!), strašnými hercami (okrem amatérskeho hlavného psychopata osobitne treba spomenúť hysterickú Betsy Rue, ktorá je skoro celý čas, čo je vo filme, kompletne nahá) a otrasnou réžiou (je chvályhodné dať do filmu hektolitre krvi, ale nie ak vyzerá ako nejaká bordová šťanka). Súčasný trendový 3D fetiš filmu občas dodáva nechcene vtipný podtón, no napriek tomu je to 100 minút koncentrovanej nudy.

Neskutočne dementná donebavolajúca kravina. Ako od Frat Packu. Cameo Willa Ferrella je síce nevyužité, ale zvyšok ansámblu dokáže svojou debilitou veľmi príjemne spestriť čas. Na tú televíznu reklamu do smrti nezabudnem.

Ešte o niečo radšej mám tento klip ako ostatné od Lady Gaga. Hlavne kvôli piesni. Kým napr. Telephone je takou nadpriemernou popovou skladbou s priemerným textom a Bad Romance výborným popom s mizernou hudobnou produkciou, Paparazzi je číra dokonalosť. Každý nástroj, každý zvuk, každá zmena tempa, záchvev emócií, či strohý break je presne, ako má byť. A ani o trochu inak. A to všetko je presne rovnako pretavené do obrazu. Fraška na popkultúru a showbiznis v obraze a zvuku. A v popových farbách. Od roku 1984 nikto neurobil tak new romantic pieseň ako Paparazzi a azda ani podobne novoromantický klip. Priam by som sa odvážil povedať, že Paparazzi sa môže radiť po bok klasík ako Fade to Grey... PS: Odporúčam spriaznený klip Falling Down od Duran Duran.

This was to be it. Film o tom, čo malo byť. Film o jednej koncertnej šnúre, ktorá mala byť bezpochyby tou najbombastickejšou a najdokonalejšou show v dejinách ľudstva. Film, ktorý mal byť obyčajným making of, ale nestihol byť ani dokrútený. Film, ktorý aj napriek tomu niekedy mohol povedať viac ako povedal (len zlomky z digitálnych videí pre turné) a niekedy našťastie povedal menej ako mohol (bez zbytočného citového vydierania). Film, ktorý napriek všetkým naivným očakávaniam je len a len obyčajným filmom.

Síce to veľmi vtipné nie je, no pár fajn hlášok sa nájde, Seth Rogen kraľuje ako v celovečernom filme, no najmä béčková atmosféra Halloweenu je vystihnutá dokonalo.

Jeden z tých zábavných jednohubkový animákov (Megamind, Cloudy with a Chance of Meatballs...). Príbeh je predvídateľný, bez akýchkoľvek prekvapení a na zvraty a originalitu jeden z najchudobnejších v poslednej dobe, no všetko vynahrádza humor a skvelý dabing na čele s bravúrnym Sethom Rogenom. Ďalší z radov animákov, ktoré mali na viac...

"There is no I in team, but there is U in cunt." Danny McBride sa definitívne zapísal do dejín a na svet priviedol postavu, ktorá sa už teraz stala kultom. Kenny Powers je kolosálny dement, ktorý na míle predbieha hocičo, čo stvárnil Will Ferrell. Sexistický, xenofóbny, arogantný, vulgárny, egocentrický bastard, ktorého si nemožno nezamilovať. Žiadna servítka pred ústami, fuckovačka od prvých minút, nahé ženské a brutálny hrubozrnný humor. Vrcholom sú motivačné prejavy Kennyho Powersa a to nielen z jeho legendárnej audioknihy I'm fuckin' in, you're fuckin' out... "I'm the man who has the ball. I'm the man who can throw it faster than fuck. So that is why i am better than everyone in the world. Kiss my ass and suck my dick... everyone. "