Lhurgoyf

Spygirl má dve roviny. Zatiaľ čo v prvej je film fajn romantickou komédiou, v tej druhej je to nereálna skica so severokórejskými špiónmi, wire-fu akciou a nepríjemným slapstickovým humorom. Tieto dve odlišné roviny sa zákonite navzájom rušia. Tvorcovia by mali pochopiť, že v žánri romantickej komédie musia byť vtipy subtílne a hlavne musia vychádzať zo života. Vtedy nastáva predpoklad, že film zafunguje.

Je rok 1972. Náš príbeh sa týka skupinky deviatich vojakov, ktorí sú vyslaní do Vietnamu na miesto zvané R-Point, aby vyšetrili pôvod podivného rádiového vysielania od roty, ktorá má byť údajne mŕtva. Keď prekročia hranicu R-Pointu, začnú sa diať zvláštne veci a môžete len začať hádať, koľko ľudí zo záchrannej čaty zostane nažive... R-Point sa pyšní označením vojnový thriller/horror. Tak za prvé, horor to nie je. Plíživá atmosféra tu neexistuje, ľakačky vpodstate nie sú a na tých pár krvavých scén sme už zvyknutý i u žánru komédie (Evil Dead).V rovine thrilleru ale film tiež priveľmi nefunguje. Charaktery postáv nám splývajú v jeden, nejaká motivácia úplne absentuje. Je potrebné vnímať (veký počet) detailov, aby ste pochopili aspoň základný dej a necítili sa v ňom (podobne ako ja a pár ostatných ľudí) stratení. Ďalší problém je technického charakteru. Tak zlý strih som už dávno nevidel. Dej skáče odpredu dozadu, flashbacky na nás vybafávajú počas tých najneočakávanejších chvíľ (napr. v priebehu dennej prestreľky sa zrazu zableskne a vidíme ako niekto v noci kráča po poli - bez nejakého zmyslu či náväznosti). Desivé momenty nám režisér vôbec nenechá vychutnať, keďže záber strihne moc priskoro (na vojaka sa vyvalí krv z mŕtvoly a ten začné kričať, zrazu strih, a už sú všetci okej ako keby sa nič nestalo). Scenár je deravý a keď by postavy mali robiť to, čo je logické, robia presný opak (vojaci v R-Pointu objavia veľký barák, ktorý je pre nich dobrým útočiskom. Namiesto zabarikádovania sa v ňom ale radšej sedia v noci vonku v rákosí posraní strachom a obletovaní nejakým duchom v bielom plášti.) Pre mňa je film nezvládnutý, nepochopiteľný a v určitých momentoch i smiešny (rádio, z ktorého strašidelne tečie krv? huh?). Dosť. Podpriemer.

Na to, že je film z roku 1999 mi jeho spracovanie a spôsob réžie prišli takmer ako z predrevolučných 80-tych rokov. Čiže otrasné herecké výkony (až na Stephena Chowa a krásnej Cecilie Cheung), nepochopiteľný slovný humor, béčková minimalistická výprava, lacná hudba a dementný príbeh. PS: Jackie Chan sa objaví na plátne asi na 3 sekundy, povie jednu vetu a zmizne.

Asi bola škoda, že som ako prvý zaspal a zobudil sa až v polovici filmu na podozrivý ruch okolo mňa. A to, čo sa dialo, bolo nadmieru zaujimavé. Douglas si namiesto simultánneho prekladu do uší púšťal šum (asi ho to ukludňovalo), May si skúšala Dougov Indiana Jonesovský klobúk a Adrian sa hral s mobilom. Stíchnuté kino, očividne zaujaté artovým filmom ukazujúcim už asi po piaty krát ten istý záber sexuálne uspokojúcej sa mníšky, prestrihávaný až ed-woodovskými zábermi žiráf, bolo nami doslova pohoršené, keďže Doug sa smial svojim originálnym spôsobom na celé kino, a my sme sa smiali zas na ňom. Hong Kongské sexuálne artové drámy sa proste nedajú nemilovať a ja osobne na ne vždy budem rád spomínať. Predsa na čom inom sa môžete tak kráľovsky zabaviť?

Milujem juhokórejské cop-thrillery. Je už takmer zbytočné hovoriť o ich výtvarnom spracovaní, coolovom štýle, suprovej i surovej akcie, či nesmierne zaujimavých postavách. Detektívi v nich väčšinou jednajú na vlastnú päsť, neváhajú sa spojiť s menšími kriminálnymi bossami aby chytili nejakú "väčšiu rybu", trúfnu sa osamotení postaviť veľkej presile ozbrojených kriminálnikov a na päste si to s nimi rozdať, i používať nekonvenčné metódy vyšetrovania, zastrašovania, ničenia verejného majetku, či využívanie výhod postavenia detektíva (ktorý má v Kóreji asi takú právomoc, ako žalobca, sudca i kat). Wild Card perfektne kĺbi žáner čiernej komédie (detektívi medzi sebou vedú smrtiace slovné prestrelky) s brutálnymi thrillerom sledujúcim pátranie po štyroch mladíkoch chladne a spontánne páchajúcich lúpežné vraždy.

Na to, že má tento film názov Romantic Comedy mi neprišiel ani moc romantický, a ani moc vtipný. Na vine sú tu hlavne dokonale typové postavy (čiže plachá, milá a trošku smoliarska hlavná hrdinka, jej tri slobodné kamarátky ktoré sa správajú ako karikatúry z nemej grotesky, fešný "always cool" mladík atď...) Nereálnosť situácií len oďtahuje od zžitia sa s dejom, a počítačové animácie sú tu použíité trošku samúčelne ("keď ich má už každá druhá kórejská romantická komédia, použijeme ich aj my")... Nebolo to až také zlé, ale v rámci vysokého kórejského štandartu je tento film čiste len priemerný... PS: Keďže hlavnou hrdinkou je Eun-Kyung Shin, ktorá hrala aj vo filme My Wife is a Gangster mňa osobne najviac potešilo herecké cameo jej tamojšieho partnera - uťápnutého a trošičku obézneho manžela. Tam to iskrí, tam to má šťavu. Śkoda že ostatok filmu zaostáva.

Čo sa stane, keď dvaja severokórejskí námorníci (zásadovitý kapitán a lenivý plavčík) stroskotajú na vysokonepriateľskom území - v Južnej Kóreji - a to dokonca na preslnenej pláži plnej žhavých kočiek? Bez peňazí, so severokórejským prízvukom a v námorníckých rovnošatách sa za každú cenu usilujú dostať sa domov, i keď by to malo znamenať zúčastniť sa v speváckej súťaži! North Korean Guys nie je nijak objavná komédia. Tvorcovia si očividne prišli popri natáčaní zadovolenkovať a tak sa celý dej odohráva na pláži, či v blízkom meste. Humor osciluje medzi trápnymi, ale i vydarenými vtípkami, a vedlajšia dejová línia o láske je vysoko neuveriteľná. Čistšie priemerné hodnotenie som asi nikdy nedal, tak v tomto prípade mám konečne šancu.

Strýčka Fooa sa z predom nejasných dôvodov snaží zabiť zákerný ninja, on má ale našťastie dobrého kung-fu synovca, ktorého len tak niekto neporazí... Bláznivá kung-fu komédia z hongkongskej produkcie už tradične ponúkajúca kvalitné súboje, slušnú zábavu, ale i otrasné herecké výkony a ešte dementnejšie dialógy. Najviac ma pobavil úvod, kde vidíme skupinku ninjov v akcii. Teda v zrýchlenom zábere môžeme vidieť ako saltami preskakujú maličký múr (ktorý by mohli jednoduchšie preliezť), ako synchronizovane lezú dole hlavavmi na stromy a ako si nakoniec vykopú jamu, vhupsnú do nej, zasypú sa hlinou a vystrčia hadičku na dýchanie. Ešte dlho som sa nemohol prestať smiať...

Plne vyzbrojená vojenská brigáda, čakajúca na zhromaždisku na ďalšie pokyny svojho tréningu, sa za pôsobenia podivných síl Saturnu ocitá vo feudálnom Japonsku, práve do čias konfliktu dvoch znepriatelených šogúnov. Pod vplyvom okolností sa pridá na stranu jedného pána, ktorý si od nich sľubuje, že mu vyhrajú vojnu. Boj to nebude ľahký, i keď veľmi nevyrovnaný - vo výbave vojakov z budúcnosti sa totiž nachádza plne vyzbrojený tank, vrtulník, obrnené pásové vozidlo, ľahký útočný jeep a iná vojenská technika! Námet zaujímavý, samotné prevedenie scenára už horšie. Totiž, hneď ako sa vojaci presunú do minulosti, bez väčších zamyslení nad možnosťou dopadu zmeny histórie sa pridajú na stranu dosť podivného samuraja, ktorému vpohode dajú zastrielať z kanóna a bez väčších otázok s ním zaútočia na opevnenie nepriateľa. Taký ten moment zmätenia a prekvapenia z časového posunu totálne chýba. Ďalším negatívom pre mňa bola neprítomnosť hrdinu s ktorým sa dá ztotožniť. Charizmatický Sonny Chiba, je ako veliteľ jednotky fakt cool, ale od začiatku je to hajzel, ktorý si priišiel zabojovať a nejaký návrat do prítomnosti ho nezaujíma. Na tomto filme je ale úžasná iná vec - takmer 30 minútova bitka tisícovej armády vyzbrojenej kopijami a katanami proti niekoľkým kusom modernej techniky. A je to zábavné - samuraji vhupsnú na tank a začnú do neho pichať katanami, hádzať do okienok šurikeny, lučišníci strielajú po vrtulníku zápalné šípy, a na opačnej strane ich mariňáci po húfoch kosia delami, gulometmi a mínometmi. I keď som videl japonskú 140 (!!) minútovú verziu, kde sa dej dosť často vliekol, bolo to všetko nejak zvláštne zábavné. (Ešte jedna poznámka: film doprovádza podivná romantická disko hudba, ktorá sa ale za miernej snahy prežiť vcelku dá. Pred filmom vám ale pre každý prípad odporúčam pustiť si ktorýkoľvek album ABBY)

Do opustenej miestnosti za šéfom gangu prichádza tajomná žena. Predstaví sa ako Posol, prinášajúci správu od Zaizena. Tá správa znie: "Ako sa ma opovažuješ bodnúť do chrbta po tom všetkom, čo som pre teba urobil?" Nebolo by to až tak zvláštne, pokiaľ by žena zrazu nerozprávala Zaizenovým hlasom, a pokiaľ by sa o nej nešírili správy ako mocnom zabijákovi... Nie, nedajte sa zmiasť, toto nie je akčný, ale mysteriózny krátky film! Atmosféra je budovaná temným prostredím (všetko sa odohráva v jednej miestnosti), hypnotickou hudbou, prekvapivými dejovými odhaleniami, a neuveriteľným štýlom. Je sa niečomu čudovať, keď ho režíroval sám Ryuhei Kitamura?