conery1

Sú filmy, ktoré nedokážem pozrieť na jeden krát, ale postupne. Toto je jeden z nich. Maximálne prepracované detaily vo všetkých smeroch. A o čom je ? O tom, že bohaté dievčatá si neberú chudobných chlapcov, aj keď ich milujú. Proste sa to nepatrí.

" Nejde o tajný spolok, ale spolok s tajomstvami." Podľa mňa dokument na objednávku a teda účelový. Ukázalo sa len toľko, koľko sa už dávno vie. Vraždy údajne spáchané slobodomurármi, sú len očierňovaním médií. Zaujímavé je, že sa nespomenuli najznámejšie. Tie rituálne rozpárané prostitútky, ktoré nakazili následníka britskej koruny ( tiež slobodného murára ) pohlavnou chorobou. Z toho by sa nevyhovorili.

Život je cesta. Cesta vo vnútri človeka. A tak putovanie do Compostely je vlastne putovanie sebou samým. Krásny dokument, pretože vystihol, čo vystihnúť mal. Získanú múdrosť a úsmevy pútnikov - nájdenú vnútornú rovnováhu.

" Vždy som si myslel, že v tej dračej pevnosti som zachránil ja teba. A nie ? Nie. Ty mňa." Tak toto by si mal pustiť každý ženáč povinne aspoň raz do roka. Inak čo sa Šreka týka, pripomína mi Mečiara. Keď prišli prvý krát, ľudia ich milovali. Aj na druhý krát ich ešte milovali. Ostatné návraty stáli za ... , ale stále sa vracajú, preto že to hovädzky vynáša.

Herci podľa mňa, ako keby hrali s nechuťou, alebo nevedeli hrať ( Braga ). Scény slabé, bez prekvapenia. Mystika a inteligencia jednotky je v nenávratne. Škoda.

Všeličo by sa dalo vytknúť, ale celkový dojem je veľmi dobrý. Hlavne výprava a akcia boli bezchybné. Ale ako to už pri amer. snímkoch býva, hlavne sa nezamýšľať prečo a ako.

Dedinčania musia na pár dní schovať a vypočúvať dvoch japonských zajatcov. S pár dní sa vykľuje pár mesiacov. Počas nich sa z obojstrannej nenávisti stáva vzťah, ktorý vyústi do dohody. Vrátia zajatcov svojim s tým, že sa iba postarali o raneného a dostanú za odmenu dve vrecia obilia. No medzi tým je jeden z Japoncov vyhlásený za padlého hrdinu a celá krajina je na neho hrdá. Pre svojich spolubojovníkov teda ako živý, nemá žiadnu hodnotu. Je bitý a ponižovaný. Keď že, ale sľúbil za prepustenie obilie, kapitán posádky sľub dodržiava a pridáva ďalšie štyri vrecia. Dedinčanom sľubuje veľkú hostinu a odkazuje, aby sa všetci zišli na jednom mieste...

" Kradnete pôdu našim mŕtvym. Keby tu bol pochovaný aj sám Ježiš Kristus, tak tú pôdu vyklčujem." Ďalší z príbehov o šírení " civilizácie " bielou rasou. Človek sa ľahko stratí medzi znepriatelenými stranami, ak pozerá na svet očami skutočného človeka. Človeka milujúceho život. A to sa práve stalo Sáre. " Bojuj za to, čo máš v srdci." Bojovala a zvíťazila.

" Ste ochotný podstrčiť dôkaz, aby sa nestalo, že pravý vinník ujde trestu ? Nie ! Vymlátite priznanie z podozrivého, ak viete, že je vinný ? Nie ! Vedeli by ste zastreliť od chrbta nenapraviteľného zločinca, aby ste zabránili, že ho nejaký advokát s toho vyseká ? To nie ! Potom pre živého Boha nebuďte vyšetrovateľ." Naivné a dojemné. Ale herci boli vinikajúci.

" Nemôžem strácať čas premýšľaním čia to bola chyba. Na to je život príliš krátky." Neuveriteľne jemná a citlivá sonda do vzťahu dvoch podvádzaných ľudí. Na jednej strane úľava s toho, že človek už nemusí rozmýšľať za dvoch. Na strane druhej pocit nekonečnej prázdnoty. Kamera bola fakt geniálna ( detailné zábery umocňujúce pocity ako cigaretový dym, dážď, pohľad s pod postele...). A ten koniec v rozvalinách chrámu v Kambodži... To dokážu jedine Ázijci.