`barocco

Michael Douglas nielen ako hlavna postava ale aj producent filmu spolu s Kathleen Turner tvoria neskutocne sympaticku dvojicu v tejto uspesnej, dnes uz klasickej komedii Roberta Zemeckisa z polovice osemdesiatych rokov ktora pre mna aj napriek rokom nestratila nic zo svojho sarmu. Jenoducha, vtipna a uderna exoticko dobrodruzna jazda ktorej sa este aj v dnes viac menej uspesne ci neuspesne pokusaju pripodobnit mnohe novsie filmove dielka (napriklad film Sahara).

Jeden genialny film, absolutne nedoceneny a zrejme aj nepochopeny, jeden z najlepsich filmov devatdesiatych rokov ktory predbehol svojim spracovanim v ramci ceskeho filmu podla mojho nazoru minimalne jedno desatrocie. Sverakovci utratili v roku 1994 za tento film neuveritelnych 30 milionov korun. Som presvedceny ze to na nom vidiet. Bohuzial film prisiel do kin v case ked sa prudko znizila navstevnost kin (iba 12.9 miliona oproti 22 milionom v roku 1993), navyse prave tento film mal vynutene este vyssie vstupne ako ostatne filmy ... Po takejto financnej strate ked tvorcovia vlozili naozaj vsetko do filmu aby bol uspesny (nik nerozhadze 30 melonov vo filme v presvedceni ze napokon nebude uspesny) sa nemozno cudovat ze Sverakovci v dalsom filme sli na istotu aby sa im stratena investicia vratila, co sa im dnes castokrat vycita, ano, ide o film Kolja... Spat k filmu. Humorny namet ma zaklad prave v tych blaznivych ponovembrovych rokoch ked ludia hlatali vsetko mozne aj nemozne co im bolo desatrocia upierane. A tak sa v tej dobe pulty knih prehybali pod roznou literaturou ezoteriky, tantry, ludoveho liecitelstva a ludia hltali knizky o energiach ktore sa nachadzali snat vsade, len sa bolo treba naucit ako na to. Dnes tato literatura (na zapade prezivajuca boom niekedy koncom sestdesiatych a zaciatku sedemdesiatych rokov minukeho storocia) sa dopredava za smiesne sumy. A tu bol ten namet ktory so svojskym humorom preniesol Zdenek Sverak, sam hrajuci ludoveho liecitela, ktorych sa v tej dobe roztrhlo vrece, prave takychto paroduje vetou: Titul doktor nemam ale muzete mi rikat doktor.... Myslienka ze energia je vsade a ako hovori Zdenek: Vsechno je jen slovo a myslenka, nasledne rozohrava celu fantasticku dejovu liniu kde dokonca aj televizor dokaze cucat energiu z cloveka a ktora je okorenena vztahom hlavneho hrdinu v podani vynikajuceho Petra Formana s mladou sarmantnou zubarkou v podani neuveritelne presvedcivej Edity Brichta. To ale nie je vsetko. V roku 1988 sme vyrobili najviac filmov v prepocte na pocet obyvatelov. Tocilo sa 35 - 40 filmov rocne. O par rokov to bola ledva tretina a do toho tieto roky priniesli doslova zaplavu filmov z USA, jeden rok dokonca az 107 filmovych premier z Hollywoodu. Zda sa teda ze tvorcovia zamerne naramovali cely film na kopyto ktore sa bezne uziva v Hollywoodskom akcom filme, teda hrdina ktory musi vyriesit problem, nutne sa musi zamilovat, nasledne s priatelkov vyspat a nakoniec vsetko uspesne zvladne za vydatnej detonacie vsetkeho mozneho co sa da do vzduchu vyhodit. Jedna sa o cistu parodiu, nie ako si niektori potazkali ze Sverak chcel natocit Hollywoodsky film. Hlavny hrdina z Ameriky striela pistolami a puskami, nas hrdina "striela" a zneskodnuje nepriatela "televizor" dialkovymi ovladacmi. Taktiez nie nahodou je televizor ako uhlavny nepriatel. Opat cas ked nastupuje Nova ako prva sukromna televizia a na Slovensku Markiza. Vysielaca struktura tychto televizii bola spociatku zalozena hlavne na vysielani filmov a tak nielen ze prikovala filmoveho divaka doma k telke ale odlakala v tej dobe aj z kinosal. Sverakovci to to vsetko pretavili do filmovej podoby a vnutro organove zabery natocene specialnou kamerou (mozno prave najdrahsie zabery z filmu) su uz len ceresnickou na torte vizualnej a fantasticko pribehovej mnamoty ktoru nam napokon naservirovali. Ospravedlnujem sa za dlhsi komentar ale tento film si to skutocne ziadal a isto aj zasluzil.

Trezorova perla, uz len meno Josefa Skvoreckeho ako autora scenara stacilo aby sa tento film supol zaciatkom normalizacie do trezoru. Vskutku prijemne retro na filmovu ale aj divadelnu atmosferu obdobia Prazskeho jara. Slitr so Suchym a Grossmanom zvacneni na filmove platno v case ich najlepsieho obdobia ktore ako vieme bolo nakoniec ukoncene predcasnou smrtou dvoch akterov (Slitr, Grossmann) tejto legendarnej trojice. Pilarka bola, okrem toho ze fantasticky spievala, stramanda a spolu s Jitkou Zelenohorskou tvoria pekny parikovsky doplnok Slitrovi a Suchemu. Jan Libicek ma zrazil k zemi ked hlavou prerazil dvere a vtipnych momentov je v tomto filme skutocne dost. Aj napriek nedobremu koncu hlavnych hrdinov z filmu sala radost a sloboda. Balzam pre dusu i ducha... Zanrovo je to vlastne cisty muzikal, nieco v style sucasnych Moulin Rouge alebo Chicago, samozrejme 40 rokov starsie a o hodne skromnejsie a komornejsie... zato vsak podla mna stale svieze.

Kraska v nesnazich alebo ako niekto vtipne okomentoval ze skor Devka v nesnazich isto nie je film o Popoluske ktora napokon k stastiu dosla aj ked povrchny pohlad by tomu mohol zvadzat. Na zdanlivo jednoduchom kluci postav a nasledne, ako sa rozuzluje dej, aj milenecko manzelskom trojuholniku odkryva opat charakteristicke vlastnosti postkomunistickej spolocnosti a jedincov, a ako poznamena sportovec jej nenazranost, a stratu istych hodnot. Postava emigranta ktory prichadza do Ciech z Talianska za ucelom predaja rodicovskeho domu stvarnena Josefom Abrhámom dava az kriklavo vyniktut prave tento hodnotovy upadok spolocnosti ked postava Josefa Abrháma oproti ostatnym postavam (spolu este ciastocne s postavou milujucej matky stvarnenu Emiliou Vasaryovou) ako jedina osoba vo filme ktora ma svoj hodnotovy zivotny rebricek pod kontrolou. On je ten "hodny" dobry na ktorom sa pokrivene charaktery sucasnej spolocnosti chcu prizivit ci dokonca na nom parazitovat. Jarchovsky opat majstrovsky stvarnuje bezneho clovecika zijuceho v ranno divoko kapitalistickej dzungli ktory sa nevie vymanit zo svojej malosti a presvedcenia ze okolo neho sa toci cely svet. Nesanuje nikoho avsak zaroven nikoho nesudi a neodsudzuje, prinasa postavy ktore su v nazoroch rozpoltene a divak ma sam moznost s ktorou postavou sa stotoznit s ktorou nie, nevnucuje mu ziadnu z nich. Divak je mozno sklamany koncom filmu ktory vobec nie je happy endovy, naopak je otvoreny, dava pochopit konecne konanie hlavnej hrdinky ktora si vybera istotu a zabezpecenie pred neistotou a moznymi dalsimi konfliktami, toto rozhodnutie je vsak vykalkulovane a preto buducnost nie je vobec jednoznacna a moznost dalsich konflitktov na hlavnu hrdinku v buducnosti este stale caka. Tvorcovia opat odviedli perfektnu pracu a natocili film z ktoreho az obcas marazi aki v skutocnosti niekedy sme...

Skvely film! Zachycuje a mapuje nielen historiu jedneho rezimu a opatovne spojenie 40 rokov rozdeleneho naroda ale aj vztah cloveka a rodiny v tejto prevratnej dobe. Nema ziadne ciernobiele videnie reality ako by sa na prvy pohlad mozno mohlo zdat a uz urcite nevyzdvihuje jeden ci druhy system, zaroven ale velmi objektivne odkryva skutocnost ze clovek je formovany prostredim v ktorom zije. Nakoniec je to poklona rodine ako zakladu a obetavosti pre blizneho ktora nehladiac na system vytvara tu najvysiu hodnotu ked je motivovana laskou. Je to film ktory ma vsetko co ma spravny film mat, emocie, prekvapenie, humor ale najme posolstvo lasky a obetovania sa. Prave preto bol vrelo prijaty vsade vo svete a aj v krajinach kde nezazili casy budovania socialistickeho zajtrajska...

Dokumentarny film kombinovany kreskenymi groteskami z cesty Wald Disney timu v Juznej Amerike v roku 1942. Cesta nebola isto nahodna, Juzna Amerika, konkretne staty Chile, Bolivia a Argentina (prve tri dokumentarne soty a prve tri kreslene pribehy ) spolu s Braziliou (posledny dokumentarny film a stvrty a posledny animak) boli v rokoch realizacie filmu uchranene hroz druhej svetovej vojny a este k tomu zazivali prave kvoli vojne svoj najvacsi boom (nakolko Europa zmietana vojnou vo velkom dovazala polnohospodarske a zivocisne produkty prave z tychto statov Juznej Ameriky). Tento kratky film z obdobia najvacsej konjunktury Juznej Ameriky zobrazuje ludove obycaje, miestne zvyky a tance. V case ked dokumentarny film, ktory svoj najvecsi priestor dostal az nastupom televizie, bol odkazany len na kina bol tento kombinovany dokument spolu s animaciou isto zaujimavym pocinom a retro do zivota latinskej ameriky styridsiatych rokov minuleho storocia vo farbe isto stoji za zhliadnutie aj dnes. A o bravurnej disney animacii, este rucnej, sa je skoda zmienovat, ta bola uz v tej dobe samozrejmostou a jednak ju zhodnotili uz druhi...

Princ a bedar ma ocaril este ako dieta a po rokoch ked som sa dostal ku kopii tohto filmu ma opat uniesol kvalitnym spracovanim sceny, velmi prehladnou reziou a najma nezabudnutelnym vykonom mladuckeho Romana Skamene. Reziserovi Ludvikovi Razovi sa podarilo natocit velmi doveryhodnu a podarenu adaptaciu slavneho romanu americkeho spisovatela Marka Twaina. Mozno len zamrzi ze sa tomuto dielku nedostalo farebneho prevedenia, predsa len vo farebnosti by kontrast bohatstva kralovskeho dvora a biedy vtedajsieho Londyna este viac vynikol. Slo vsak o televizny projekt pre pre deti a mladez na objednavku Ceskej televizie realizacne prevedenu v Kratkom filme Praha a v tej dobe televizia stale vysielala ciernobielo a tak si vystacila s ciernobielym materialom. (Prve farebne vysielanie v ramci Ceskoslovenskej televizie zacalo prenosm MS v skokoch na lyziach v Tatrach v roku 1970 a az zhruba do roku 1973 patrila farba na TV obrazovkach zvacsa iba priamym televiznym sportovym prenosom...)

Dalsi z paradnych filmov od Stefana Uhera, plny poetiky a hladania odpovedi na kazdodenne starosti v rodine ktorym sa nik v zivote nevyhne.

Zarazilo ma tak slabe hodnotenie jedneho z najlepsich filmov slovenskej kinematografie. Film bol v case uvedenia do distribucie absolutna hitovka, v istom prazskom kine sa dokonca premietal takmer dva mesiace nepretrzite, divacky jeden z najuspesnejsich slovenskych filmov ktory snat tromfol uz len titul Tisicrocna vcela ktory siel do kin o rok pozdejsie. Vravelo sa ze v cechach mal aj titulky kvoli zrozumitelnosti vychodniarciny. Aj po rokoch je to stale zaujimavy film ktory verne zachytava dobove realie a hlavna myslienka filmu, radosti a strasti slobodnej matky je aktualna vzdy. Jeden z najlepsich filmov Stefana Uhera a dnes uz slovenska klasika.

Presne toto ocakavam od tych naivnych veselohier triadsiatych rokov, zapletka postavena na zamene osob, vtipne repliky a potrhle vykony hlavnych predstavitelov kde skutocne excelovali Eva Gerová, František Krištof - Veselý ci Adina Mandlova ktora sa ujala komickej ulohy viac nez dobre. Vsetkemu tomu kraluje Jidrich Plachta. Optimizmom nadupana veselohra potesi kazdaho fandu stareho filmu. Isto ze by sa dalo kdeco vycitat, ale naco. Ja bavil som sa neskutocne. František Krištof - Veselý a Eva Gerova boli uzasni....