Kosenie jastrabej lúky

Je škoda, ak pri výpočte kladov slovenského filmu musím začať (a aj skončiť) krásnou prírodou (čo zvýraznila kamera Ladislava Szomolányiho) a poetikou života v podhorskej dedine (stelesnenou tradične výborným Jozefom Kronerom). S nedostatkami plocho napísaného scenára sa nedokázal popasovať ani taký režisér, ako Štefan Uher (inak tiež spolupáchateľ scenára) a zbytočne importovaní českí herci tiež veľa vody nenamútili. Rudolf Jelínek hral ešte horšie ako v Zemanovi. Je mi ľúto, že môj päťstý komentovaný film dopadol takto. A to som ešte trochu nadsadil, pretože medzi dvoma a troma hviezdičkami je príliš veľa priestoru. (17.07.2010)

Poetika tohoto příběhu stojí na setkání tří synů s otcem. Každý z nich už má svůj život, přesto si najdou čas otci pomoci a zároveň zavzpomínat na doby, kdy byli mladí a čistí. Je to konfrontace, která každého z nich zasáhne a ani divák nemůže zůstat stranou. K synům samozřejmě patří jejich manželky, které si to rozehrávají zase po svém. Stojí za vidění...80% (04.01.2012)

Téměř pohádkově laděné hledání středobodu světa prostřednictvím konfrontace vesnických tradic (studánka, kosení), modernizace venkova (reportáž televize) a maloměšťáckých názorů. Konfrontace ženského a mužského světa, rodičovského a dětského pohledu. I přes zdánlivou jednoznačnost postav každý z dospělých prožívá svá malá (spálená záda) či velká dramata (nemoc). Herecky přesvědčivé, krásné lyrické pasáže doprovázejí přirozeně odvyprávěný příběh jedné rodiny "z pod hor". A vážnou rovinu - "Pro alkoholika zůstane středobodem krčma." - doprovází veselejší nota - "Attention!" / - "Ty už umíš francouzsky?"/ - "Některý výrazy už nám."/ - "A jak se řekne kosit?" (01.07.2010)

Toto by malo niesť označenie rodinný film. Prelínanie generačných aj manželských problémov, bratská láska a držanie pri sebe, okorenené alkoholizmom. Počas jedného dňa pri kosení lúky členovia rodiny zisťujú, že nie všetko ide podľa ich predstáv, no dá sa to prekonať, ak človeka rodina podporí. Tvorcovia zdôraznili rodinnú súdržnosť a riešenie problémov v kruhu rodiny. Obsahovo hodnotný film, ktorý nadchne poetikou slovenskej dediny. (23.09.2014)

Uher v Kosení Jastrabej lúky nerieši nič špeciálne, ani extra dramatické, napriek tomu pôsobí jeho film a dialógy aj po desaťročiach veľmi svižne. Povedal by som, že mi pripomína súčasnú modernú vzťahovú tragikomickú nezávislú tvorbu z oboch strán Atlantiku. V Kosení sa neustále rozpráva, riešia sa klasické problémy typu: odolá bývalý alkoholik dúšku borovičky alebo pôjdem do Košíc, alebo ostanem radšej doma. Ženy chytia ku koncu zo svojich manželov a prodstredia celkom solídny amok, padne nejaká tá facka a utrie sa z tváre nejaká tá slza. Žiadna postava nie je karikatúrou, čo poteší hlavne pri mestsky zhýčkaných manželkách, ktoré to so svojimi chlapmi tiež nemajú jednoduché. Občas som sa počas filmu nečakane zasmial bez toho, aby bola scéna myslená vyložene komicky a páčilo sa mi to. Ale otázka "Vieš, čo povedal Budha?" bola určite myslená ako vtip a nezdržal som sa smiechu, pretože tiež prišla znenazdajky a rovnako rýchlo strihom aj odoznela a boli sme zase niekde inde. Nad tým všetkým drží pevnú ruku Jozef Króner ako mierne flegmatický staršina, ktorý tiež v živote podľa vlastných slov napáchal nejaké to zlo. (03.03.2013)