Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Animovaný

Recenze (89)

plakát

Dům tisíce mrtvol (2003) 

Zombie je trochu zvláštna odroda. Úchyláctvo vykúka z tejto snímky na každom obrázku, ale miestami ako keby stál na mieste a točil sa dokola. Naproti tomu väčšina scén je až vynikajúco iná. Rovnako doporučujem trochu lepšie pokračovanie s rýchlejšou akciou a bez prestojov - Vyvržencov z pekla - surový thriller, štýl 70 rokov + road movie bez použitia klišé prvkov a s démonicky krásnou Sheri Moon Zombie.

plakát

Děti Anakondy (2008) (TV film) 

Peniaze boli asi tak na občerstvenie (destilátové) pre Davida a dva predné zuby vsadené do obrovskej hadice. Jediný, kto skutočne niečo zahral, bola úbohá kozička. Ale za nezabudnuteľnú hlášku "Říkal mi to jeden lovec, co sem moc dlouho koukal anakonde do očí. Najednou upadl do hypnózy. Sežrala ho zaživa." pridávam hviezdičku ako záchranu z pomyselného bahna odpadu, pretože takéto typy filmov sú označkované očakávaním očakávaného, preto niečo neočakávané prináša na divácky tanier aspoň kúsok zábavy. I keď rozhodne nechcenej. Napísal by som viac, ale tá záhradná hadica pred domom sa mi nezdá...

plakát

Bathory (2008) 

Po druhej projekcii som sa presvedčil o dvoch faktoch: 1. Bathory je veľmi dobrý film 2. Bathory je veľmi zlý film. Jakubisko si totiž dal záležať iba na jednotlivých častiach a nie na kompaktnosti. Výsledkom je, že vynikajúce scény so symbolmi striedajú trápne "komické" scény, ktoré môžu vyznieť smiešne (a teda účelovo), ale do načrtnutého obrazu sa jednoducho nehodili (výnimočne iba niektoré scény). Zaujal ma však symbol ohňa, sprevadzajúci celú líniu príbehu. Predstavuje dva protichodné póly: vášeň, erotickosť (typické pre Jakubiska) a nenávisť. Medzi jednotlivými postavami je oheň zobrazovaný ako obraz ich emócií. Ďalším dôležitým symbolom je samozrejme krv, ktorá má podobné protichodné zobrazenia. Exkluzivita látky i prostredia (najmä exteriérového) umocňujú zážitok, celkový dojem však kazia ukážky bojov a vynálezy kňaza inšpirované Da Vincim, v niektorých prípadoch i umelé interiéry. Prekvapili ma však dialógy, ktoré boli najmä v druhej polovici filmu na oveľa vyššej kvalitatívnej úrovni. Bathory je však film, ktorý by rozhodne mali vidieť všetci Česi i Slováci, ide totiž o ojedinelý projekt, ktorého očakávania môžeme porovnať s nadchádzajúcim Jánošíkom od Hollandovej a spol.

plakát

Nonni og Manni (1988) (seriál) 

Seriál sa odohráva na Islande (ale natáčaný je v Nórsku) a patrí k jednému z prvých "balíkov" severskej produkcie v televízii na našom území a v danom období. V šiestich dieloch sú vykreslené osudy dvoch bratov, staršieho Nonniho a mladšieho Manniho, ktorí prišli o otca vinou zlého majiteľa nehnuteľností Magnusa Hanssona. Ten samozrejme zvalí vinu na otcovho priateľa. Seriál má nádherný hudobný doprovod Klausa Doldingera a poetické prostredie. Ostáva mi už len dúfať, že sa mi ho podarí ešte niekedy uvidieť.

plakát

Ajťáci (2006) (seriál) 

Už je aj tretia séria tohoto geniálneho seriálu. Musím uznať, že Graham Linehan má skvelé seriály a ani doba neubrala tomuto skvostu nič na kráse a nadčasovom humore (ostatne, ako i ostatným Lihehanovým dielkam). Keď napíšeš "google" do google, môžeš zničiť internet.

plakát

Pláž (2000) 

Veľmi dobré spracovanie knihy Alexa Garlanda. Boyle poňal psychologizáciu postavy doslovne a ukázal Richardovu temnejšiu stránku. V porovnaní s knihou však film končí omnoho pozitívnejšie a otvoril sa i priestor pre vzťah Richarda a Françoise. Avšak famózne je stvárnenie postavy Daffyho neskutočne dobrým Robertom Carlyleom - jeho fanatizmus a dezorientácia je taká verná ako húsenica na jeho jazyku. A nesmiem zabudnúť na najdôležitejšiu vec - najkrajšie francúzske meno, aké som kedy vo svojom živote počul a ktoré je i mojím nickom na CSFD.

plakát

Vesnice (2004) 

Nech si každý hovorí čo chce a ako chce, ale pre mňa osobne je to to najlepšie zo Shyamalanových filmov, úžasná a podmanivá hudba, očarujúca Bryce, kvalitný William Hurt a krásne dialógy medzi Ivy a Luciusom...

plakát

Requiem za sen (2000) 

Aronofského adaptácia knihy Huberta Selbyho je síce rovnako geniálna ako kniha samotná, ale poňatá inak. Výsledok vyvoláva v divákovi audiovizuálnu psychózu - algokamera Mathewa Libatiqua i násilný tón Clinta Mansella a jeho Kronos Quartet doslova tlačia na vrchol emocionálnej extázy. Simultánnosť týchto dvoch prvkov podnecuje silný zážitok z diela. Pozor na prílišné vcítenie sa do obrazu deja - môže sa stať, že naozaj budete cítiť brúsku, zarezávajúcu sa do kosti...