michaux

asi nejdebilnejšie, najprimitívnejšie prvoplánové divácke klišé za posledné storočie. realizmus a logika sa tomuto filmu zďaleka vyhli, táto minimalistická črta sa opiera len o prepísknuté zabehnuté žánrové barličky bez akéhokoľvek prínosu, nápaditosti a kreativity, či aspoň ľudského vhľadu a rozumného prístupu. pokus, kam až sa dá film hnať a čakať, že to diváci ešte zožerú. a nažratý žralok s plným bruchom, čo sa silou-mocou domáha vychudnutej blondíny, že aj s chuťou rozhryzie kopu železného šrotu tromfne aj ľudové príslovie, v ktorom by od hladu klince žral...

neuctive, lacne, trapne, prazdne, tupe a nudne zobrazenie niektorych faktov o zivote bruce lee-ho bez stipky filmarciny, rezijneho nadhladu, ludskej psychologie... primitivne opakovanie fraz zo strucneho metafyzickeho blabolu z jeho zivotopisu. pre divaka zhruba na urovni 10rocneho dietata, ktore chcete zapisat na kurzy karate... mozno posluzi ako backgroundova motivacia do jeho zivota, ale inak filmarsky suviks najhrubsieho zrna. vyhnite sa tomu zosiroka!

Bayovi Bad Boys 2.5 na Tarantinovskú nôtu v štylizácii Tonyho Scotta... niečo medzi 3 až 4 hviezdičkami, oči plné sĺz od smiechu a stŕpnutá chrbtica od hrôzy, keď si šlovek uvedomí aké neštastie je naraziť na ambiciózneho blbca, nebodaj až troch...

skutocne je to parodia, ale bohuzial nezamerna a nezvladnuta - patos sa mina ucinkom, tlacenie na hranu film iba zosmiesnuje, matthew broderick uteka a kraca ako batola s plnymi plienkami, co je aspon v sulade s celym jeho hereckym vykonom a odkazom, neunosna miera faux pas nielen realizmu ale aj filmoveho a scenaristickeho remesla (ako napr. televizny reporter prichadza o kamery len taky fukot, ale vzdy niekde zo zadneho vrecka vytiahne dalsiu... strielame si hura-system po celom obyvanom meste plnom ludi ako keby sa nechumelilo, budova-nebudova, mesto nech si kludne lahne popolom a jastera vyzenieme bez akejkolvek strategie a premyslenia...) a kedze film u mna spada do podkategorie "odpad", moje dve hviezdicky si zasluzia vysvetlenie a odobrenie: jedna je za krasnu, uzasne prevedenu a presvedcivu scenu umierania gojiro-plaza - aj ked kratka, ale poctiva filmarska scena s emocnym vyznenim, a druha je za jeana rena a francuzsku kavu. ten pan si udrzal odstup a respect. budem rad, ked ho budem moct vidat v lepsich filmoch ako je wasabi a tento radoby pokus o zaplnenie kin. --- dva zaujimave momenty: este pocas zivotnosti dvojiciek spominat utok na WTC (ktory skutocne pride o tri roky neskor) a presne ku datumu, kedy pisem hodnotenie: hommage cerstvo zosnulemu tonymu scottovi v scene, kde jean reno kontroluje upravenost svojej vysadkovej skupiny a odhali vojaka, ktory pod prilbou nosi scottovu ruzovu baseballovu siltovku :)

kevin smith patri medzi tych vyvolenych stastlivcov, ktorym sa podaril natocit skvely film, aj ked nemaju o rezii ani potuchy... mohlo ostat pri CLERKS a ostal by zapisany v dejinach kinematografie ako kultova postava klubovych platien. dalsie "flicky" su prakticky uz len testosteronove kecy pubertalneho comix-geeka, ktory si mysli, ze pouzitim repliky z ineho filmu urobi "hommage" a padne mu k noham cely svet vdacnych cinefilov, len za zmienku cudzieho veldiela. potvrdzuje zasadu, ze scenaristi by sa nemali chytat rezie a inych profesii, o ktorych poculi, ze pri filme existuju. COP-OUT je znoska dialogistickych fraz pretkana fekalnymi uletmi stale nedospeleho rezisera alebo umyselne sa zameriavajuceho na teenagerske publikum, ktoremu k zabave netreba viac nez trochu blahodarneho dekadentneho bahna bez ziadneho nadhladu a dalsieho rozmeru. a tudiz nemusi zakryvat a ospravedlnovat svoje reziserske nedostatky. motivy su samoucelne, nenavazuju na seba, ladovane su od brucha a bez akejkolvek ramcovej kompozicie, vobec nerobia "hommage" filmovemu rozpravaniu a kumstu... kludne mohol scenar tohto filmu nahrat v studiu ako rozhlasovu hru a neprisli by sme o ziaden zazitok. samotny film je za minus 2 a vyslednu jednu hviezdicku v hodnoteni vydobyl trojhviezdickovy nabruseny vilik, ktory sa nedal stiahnut zaludnou bazinou pripravenou zakernym scenaristo-reziserom a uhral co mohol - cize sameho seba ako ho pozname a vyzadujeme, lebo bruce willis nieje herec, ale zaner sam o sebe!

nazov to vystihuje uplne presne: tento film je SUPER. a zasluhuje 8 hviezdiciek z 10tich, aj ked musim priznat, ze je to skor za tu prijemnu nostalgiu nez dej samotny. sam o sebe film nieje nicim prekvapivy, nieje v nom nic nove - prave naopak - je v nom VSETKO STARE a to je najvacsi klad a prinos tohto snimku. velmi posobive a poctive retro, ktore potesi kazdeho filmara co zazil filmy zo 60tych a 70tych rokov, a nebodaj pritom aj sam tocil amaterske filmy :) keby som mal hodnotit film samotny, bol by zrejme obycajnou klasikou medzi poctivymi filmovymi kuskami s majstrovskym remeslom ale beznym rozpravacskym klise... no nadhodnotou je prave jeho formalisticke spracovanie a autenticka dobova stylizacia ("production value" ;) ktoru uz v dnesnych filmoch sotva niekto dobehne. je to ukazka, ze filmy sa daju stale robit dobre a vypravne, s velkou davkou dobrodruzstva, emocii, atmosfery a ludskosti. toto je po rokoch zase jeden velkolepy rodinny film so vsetkymi rozpravacskymi prvkami, ktore maju divaka drzat v napeti, potesit, zabavit, rozplakat a naplno prezivat dej s protagonistami filmu... tie decka su skvele a ich pribeh stoji za to. pre mna najmilsi film za posledne roky a preto k trom hviezdickam pridavam jednu navyse.

brm, brm, brrrm!!! navzdory vrodenemu odporu k autickarskemu a rodinnemu zanru i odpudivemu traileru ma tento film dokazal udrzat v kresle po celu dobu: okamzite vrati cloveka do detstva, napumpuje ho neutichajucim dobrodruzstvom a akciou az do poslednej sceny. vizualizacia je sice vyslovene gycova, precukrikovana a matuca, ale je vyslovene presna. stylizacia obsahuje odvolavky na pribehy z 50tych rokov, charlieho cokoladovu tovaren, track maniu ci need for speed - a je to kazdopadne zazitok, ktory si clovek dopraje pozriet znovu a znovu s malym synkom, ktory sa uz naucil chodit, ale tuzi sa naucit jazdit.

remeselne dobre spracovane, ma to spad, konciznu logiku a smeruje k zrozumitelnej pointe, aj ked trochu slaboduchej, resp. riedkej a plochej. na podobnu temu - dusevne oslobodenie cez mucenie vo vazeni, dotiahnutu k obsahovej dokonalosti a nadcasovemu posolstvu odporucam radsej knihu Jacka Londona: TULAK PO HVIEZDACH. martyri su jej slabuckym odvarom ("nástinom"), "říznutým" trochou brutality a la salo 120 dni sodomy a kill bill. tot vsjo. podme na iny film.

Potencial! Ale nevyuzity :( Klimackovu poeziu a la E.E. Cummings mozem, no pri proze a filmovych scenaroch to stale akosi skripe. Inak by film mal nieco do seba - minus obsadenie a herecke vykony. A hlavne by sa to zaobislo bez granatu a utecencov - to je sem vstrihnute z nejakeho ineho filmu, ako keby vam niekto prepinal pocas pozerania kanaly v telke. Detto vyborna hudba, ale pricasto pouzivana az kym nestrati caro a naboj, a tym aj cela hudobna dramaturgia ide do...le vodou. Zopar uprav na filme, a bol by skutocne vyborny. Zatial teda prvenstvo ostava "Muzike" a na kolene natocenemu, ale zato fungujucemu "Velkemu respektu". Slovenske snimky sa skutocne zacinaju prehrabavat naspat do kategorie FILM, drzim palce. POZOR SPOILER: - film obsahuje aj jednu specificku filmarsku nepristojnost najhrubsieho zrna, vrcholnu neprofesionalitu ked najdramatickejsia scena filmu: dievca zavrete vlastnym frajerom v komore s odistenym granatom v ruke, ostane nedopovedana a nedoriesena medzi postavami!!!! dalej na danu situaciu nikto z paru nereaguje, akoby sa nic vazne nestalo, len preletela vcielka.... zeby bolo bezne pre "gotikov" kazdy den byt v ohrozeni zivota - "lubi ma, tak sa ma snazi zabit" :) po takejto brutalite by sa aspon rozisli a pohadali do krvi, je to najvacsi zlom v deji filmu, ktory autori presli ignorantskym mlcanim, a to je tvrdou ranou pod pas dramaturgii. az na konci filmu granat - aby sa nepovedalo - teda radsej aj nechaju vybuchnut, a to len uplnou nahodou, nepodstatnym zakopnutim opitej postavy. ufff. ufff. takuto vynaliezavost a originalitu len stazka predychavam.

vyborneee! konecne film, ktoremu niet co vytknut - len si ho s kludom v dusi pozriet a na konci zhodnotit, ci vam sadol alebo nie. od zaciatku filmu mi bolo jasne, ze sa nebudem pozerat na akusi zlataninu, ale na kus dobreho filmoveho remesla (od vsetkych uplatnenych profesii - vratane scenaristu az po posledneho gaffera, runnera a nosica kablov :) (a "mastica" valivych lozisk na dolly) nvota je reziser, ktory v ludoch vidi "iba" ludi - a to je zaroven to je najprekvapivejsie co vas moze na hercoch prekvapit - ze nehraju divadelne klise, ale zivotom pokrivene, originalne samorasty... radost pozerat.