Babulik

argo, fuck yourself...

Tento filmík je ukážkovým príkladom toho, ako sa dá filmový supernápad zabiť bezduchým a ničnehovoriacim príbehom. Nápad s paralenými svetmi a opačnou hmotou stojí vo filmej branži za milión a dalo by sa s ním pracovať ako s modelárskou hlinou, ale tvorcovia urobili asi to najhoršie čo mohli-všetko sprznili priblblou a bezduchou akože lávstory so stupídnym hapyendom (bol to vôbec hapyend?). Škoda, škoda, večná škoda. Neostáva mi nič iné, len dúfať, že niekedy v budúcnosti niekto Paralelné svety znovu zoberie do parády a spraví z nich keď už nič inšie, aspoň poriadny akčný sci fi "nářez".

Tak nejak som chcel z fleku pridrbať štyri hviezdy, ale...prečo vlastne? Dej filmu ničím neprekvapuje, tak akosi plynie zo zotrvačnosti, na konci vás čaká akože hapyend, či čo to malo byť a tak slabý scenár (a tým aj celý film) ťahá zo sračiek kompánia osvedčených mien - skutočne starý Ístvud, Gudman a Timberlejk (no a sem tam aj Edemsová, najmä keď sa vyzlieka). Bez týchto ľudí by sa toto dielko rozplynulo v žumpe filmovej priemernosti bez povšimnutia.

Záverečná scéne nemej svadby predčila asi všetko, čo som od tohto filmu očakával a podľa mňa to bola (napriek trpkému koncu) jedna z najlepších komických scén v histórii filmu (toho európskeho určite).

Dobrý akčkák sa dá natočiť aj s minimom hlavných postáv vtesnaných do malého priestoru, s priemernou výpravou a uveriteľným príbehom bez sračkoidného vlasteneckého pátosu zduplovanom komiksovým superhrdinstvom. Ťažko vysvetľovať našincovi zhýčkanom nasprostastou akčnou americkou pubertálnou produkciou, že skrátka rusi ( a iní) si točia filmy po svojom (áno, aj tie akčné!) a že je to vlastne dobre. A s potešením konštatujem, že ruská filmová škola na poli akčného a vojnového žánru od čias Posádky v ohrození a Osamelej plavby urazila kus cesty. Správnym smerom, samozrejme- Kandahár alebo 9.rota.

Po zhliadnutí týchto zvratkov som si istý len jedným: že nechcem byť susedom niekoho, kto tomuto hnoju nadšene udelí viac ako jednu hviezdičku.

Toto infantilné dielko v podstate nestojí za komentár, ale jeden svetlý moment sa predsa len našiel, a tou bola záverečná scéna pristátia. Áno priatelia, čítate dobre, posledných desať minút som si od smiechu skoro cvrkol do treniek.

Odhliadnuc od reklamných záberov na zelené kopečky Álp (už chýbala len fialová kravka...), audinky v každom druhom zábere (má náskok vďaka technike, no...) a neprehliadnuteľnej paralele s Klopaním na bránu, vychodí z toho iskrivá troškukomédia, troškudráma, ktorá nenudí a hlavne neuráža filozofickými drístami o zmysle života na tejto planéte. Fitz si to strihol parádne, zbytok "psychokompánie" našťastie zdatne sekunduje a výsledkom toho všetkého je príjemná podívaná do sveta ľudí, od ktorých sa my "normálni"... väčšinou odvrátime.

Ťažko objektívne hodnotiť po prvom diely, ale nedá mi to, pretože zahorela iskierka nádeje a v záľahe nepozerateľných pseudokomediálnych sračkoseriálov, ktorými nás zavalili komerčné televízie s nástupom jesene 2011 sa predsa len objavilo niečo, čo má potenciál ponúknuť divákovi čosi viac. Áno, má to hlavu aj pätu, od začiatku viete, čo pozeráte, kam to smeruje a čom to bude. Pár známych tvárí, na ktoré sa dá ešte chvalabohu pozerať, množstvo neznámych a neopozeraných postavičiek, ktorých herecká neohrabanosť síce môže kdekomu udierať do očí, ale pre mňa osobne je stráviteľnejšia a akceptovateľnejšia ako silené kvázikomediálne výkony v spomínaných sračkoseriáloch. Iste, dalo by sa Gymplu vytknúť kde-čo, ale bojím sa fúkať na ten krehký plamienok nádeje, že sa predsa len udeje zázrak a ja vyhrám v Lote, svokra dostane rozum (uf) a Gympel sa bude dať dokukať do konca. Zatiaľ LTT (rozumej len tak-tak) za tri.

Ako by povedal Boborovský: "Ja grcááám, ja grcááám!"