Desperado

Fringe určite nie je nudný. Je len zábavnou parafrázou na seriály ako sú AktaX, na ktorých tematickej línii parazituje len čiastočne. Scenáristicky a herecky však neexceluje, je to písané zrejme od mladých a pre mladých. S logikou si príliš hlavu netreba lámať, lebo to len diváka naštve a znechutí. Avšak ako trištvrtehodinová výplň na upršané popoludnia funguje Fringe dostatočne. Otázkou len zostáva, či po vysoko nastavenej Abramsovej laťke kvality, je tento seriál potrebný pre jeho extrémne rastúcu popularitu. P.S.: po 18 dieloch má kvalita seriálu stúpajúcu tendenciu.

Austrália sa tvárila už dávno pred uvedením, že sa bude jednať o jeden obrovský gýč. Nemám proti takýmto filmom nič, pokiaľ dokáže osloviť aj niečim vic, než len audio-vizuálom. Ten je na vysokej úrovni. Ale to sa od Luhrmanna čakalo. Avšak takýto naivný príbeh, okorenený mystikou tradičnej kultúry tohoto kontinentu a zakončený nič nehovoriacou WTF vojnovou, spektakulárnou scénou je tak trochu faux pax od všetkých, ktorí zapožičali tomuto projektu svoje hviezdne meno. Zjavne Luhrmannovi robí problém rozprávať takýto prevarený guláš ako celistvý príbeh, ktorý by mal vziať za srdcia divákov, ale ten koniec mi ukázal, aký dokážem byť chladný a cynický. V tomto prípade určite. A tak jediné, čo sa Austrálii čiastočne darí, je bezpochyby turistický marketing a zvýšenie záujmu o tento čarovný kontinent.

Nie je to best of Ritchie, ale poctivá gangsterská zábava, viac konverzačná, než akčná. Je tu mnoho postáv, z ktorých si každý môže vybrať, komu môže fandiť. Herecky je to zvládnuté na výbornú, škoda však menšieho priestoru niektorých charakterov a naopak, niektoré dostávali priestoru až neúmerne veľa, čím chcem napísať, že mi boli nesympatické. No, vec názoru. Ale do necelých dvoch hodiniek natlačiť toľko minipríbehov, ktoré všetky spolu súvisia, si logicky vyžiada svoju daň. Charizmatický Mark Strong. 70%

Benjamin Button nie je len oslavou života, či len príbehom o umieraní alebo o nerovnej láske. Je aj básňou o nemennosti vecí a boji proti času. Lenže toto nie je práve parketa pre Finchera. Je mi to ľúto, ale on potrebuje drajv, napätie, temný feeling... Toto všetko Button postráda, viacmenej ho ani nepotrebuje. Potrebuje vyprávača spomenutej básne. Technicky je všetko v poriadku, Fincher zvláda atmosféru doby, pekné obrázky, ale s tempom má očividne problémy. Niekde zatlačí, niekde uvoľní, dôležité pasáže necháva len tak preplávať, bez emócií, bez zaujatosti. Akoby sa spoliehal len na divákovu predstavivosť a ochotu snívať. Možno som s tým mal problém len ja. Ďalším kameňom úrazu je Brad Pitt, kľúčová postava príbehu. Veril som mu v citové vzplanutie, neveril som mu však človeka, ktorý sa snaží pochopiť, že ide proti času a je svojím spôsobom jedinečný. No možno to bolo aj vinou scenára a nedostatočne vykreslenej hĺbky postavy. Avšak vinou týchto skutočností sa miestami dej doslova vliekol, nedokázal som splynúť s hlavnou postavou a nedokázal som uchopiť jeho stav a pochopiť jeho zmysel života. Bol len bábkou vedenou k jednoducho načrtnutej pointe. Je to pekný príbeh, len rozprávaný nesprávnym tónom.

Digitálne preplácana kravina, kde nefunguje takmer nič. Cohen potvrdil svoju nelichotivú formu, nedokáže dať príbehu dušu a sekvencie pláca jednu na druhú bez štipky fantázie. Koniec koncov, čo iné sa dá očakávať od filmu, kde všetky postavy sú buď priehľadnuteľné, zbytočné či otravné. A nefungujú ani Hannahove vtípky. Sklamanie jak mraky.

Uznávam, že moje hodnotenie je maximálne subjektívne a nekritické, ale po nudných až do seba zahľadených Ferrellových kvázi komédiách sa konečne trafil do mojej struny. S Reillym tu predstavujú ideálnu dvojku pritrúblych, prerastených adolescentov, ktorých humor ma privádzal do sálv smiechu. Nie, nehanbím sa zato, takáto absurdná komika mi sedí. A čo je prekvapujúcejšie, Reilly je skutočné komediálny talent.

Najslabší Shyamalanov kúsoček. Čo ma vytáča najviac, v drvivej väčšine filmu nezvláda napätie. Herci tomu tiež nepridávajú na kvalite, Wahlberg do tejto role nepasoval, scenáristicky je to na Shya mizerné až bieda. Dialógy pripomínali pubertálne nacvičovanie do divadelnej hry na základnej škole. Nechcem sa Shya dotknúť, mám ho rád, ale toto sa mu hrubo nepodarilo.

Kassovitz zvláda ponurú atmosféru blízkej budúcnosti, čo však nezachráni, je samoúčelový, neinvenčný a hlavne BLBÝ scenár. S tým naozaj nič neurobí ani renovovanejší režisér. Plus ak zarátam aj prestrihaný koniec, kde na dôvažok neexistuje ani pointa, ani logika, nečudo že ambiciózny projekt dopadol aj z filmárskeho či finančného hľadiska úplnou katastrofou.

Sofistikovaný mysteriózny seriál s veľkým (avšak nevyužitým) potenciálom a s kolísavou kvalitou jednotlivých epizód. Čo však poteší, je nesporne charizmatický Kevin McKidd a taktiež výborná titulná skladba, ktorú radím medzi najlepšie seriálové motívy.

U mňa fajn. Aja je napriek svojmu mladému veku skúsený rutinér, a po rozpačitej úvodnej päťminutovke, keď som čakal nezmyselný neatmosferický krvavý kúpeľ, moje pochybnosti rozplynuly. Detektívna zápletka tu funguje na jednotku, aj keď tradične požičaná z ázijských prvotín, nemám voči nej väčšie výhrady. Scenáristicky to, hlavne v prostrednej tretine, akosi šliapa na vlastné päty, ale atmosféra slušne vyvažuje tieto nedostatky a pachuť horkej pilulky v podobe neinvenčného záveru mi dlho nezostala. V porovnaní s poslednými prerábkami hororov od šikmoočkov, rozhodne nadpriemer.