Desperado

Na túto Kingovskú minisériu som narazil úplne náhodou. Pustil som si prvú časť a od úvodných minút som neveril vlastným očiam. Čakal som, skôr dúfal niečo stráviteľné, lebo Kingovky, napriek tomu a možno aj vďaka tomu, že ich mám rád, sa nestretávali často s dobrým filmovým prevedením na plátno. A ešte horšej kvality bývaly televízne tvorby, hlavne tie tradičné trojdielne, ktoré sa stávajú, alebo aj už sú akousi samozrejmosťou pre Kingove adaptácie. Dobre, dosť bolo omáčky, takže k veci. Televízny projekt Sci-fi Channelu ma úplne obaril. Niečo tak neskutočne strhujúce, napínavé a atmosferické na televíznej obrazovke už hodne dlho nebolo. Skĺbenie Kingovej geniality so scenáristickým a režijným televízným prevedením vyšlo po dlhom období na jedničku s hviezdičkou. Je to ako stretnutie dvoch priamok vo vesmíre. A aj keď v niektorých momentoch to smrdelo až prílišnou televíznosťou a niektoré otázky boli nezodpovedané, zásluhou spomenutého scenára a dobrých hereckých výkonov šlo o neuveriteľnú jazdu, pri ktorej som takmer nedýchal.

Ukážková štúdia šialenstva postavená na mýtoch či poverách, faktoch či legendách. Kingova krátka poviedka, natiahnutá na poldruhahodinovú one-man-show v podaní Johna Cusacka. Hafstrom slušne buduje atmosféru mysterióznosti, a do konca filmu si divák nie je istý, či sleduje duchársky príbeh, satanský horor alebo psychologický thriller. A aj keď záverečné vysvetlenie trochu ubralo na pôsobivosti snímku, aj napriek tomu sa jedná o to lepšie, čo podľa Kingových diel vzniklo.

Príjemné prekvapenie! Uhladenejšie a uveritelnejšie než Podfuck, zároveň odlahčenejší než trebárs Scorseseho Mafiáni či Kasíno. Daniel Craig tu stvárňuje flegmatického, elegantného bezmenného dealera, ktorý má vlastnú filozofiu a inteligentne sa vyhýba "povýšeniu", keďže svoju budúcnosť si už v tomto fachu nepredstavuje. Avšak človek mieni a život mení. Matthew Vaughn má rozprávačský talent a Craig charisma elegantnej pumy. Nečudo, že bol tento britský herec medzi kandidátmi na nového Bonda.

Komediálny rutinér Mayfield, chameleón Jackson, král vedľajších úloh v komédiách Levy, pre ktorého to je prvá hlavná úloha! To nemôže dopadnúť zle! Ale môže! Neoriginálny príbeh, deravý a slabunký scenár, nudná réžia. Jackson s Levym fungujú dobre, ani jeden nesklamal, ale ich klišoidne napísané postavy na takejto mimoriadne chabej kostre môžu byť jedným z mála pozítív tohoto filmu, a to vďaka nim. Záporáci tu skôr pripomínajú Dlhoprstých z Káčerova než všetkého schopných zločincov, akčné scény sú nezaujímavé až otravné, našťastie ich je strašne málo. Film je krátky na to aby začal vyložene nudiť, no za pár týždňov si ani nespomeniem, že tento film sa nachádza vo filmografii Samuela L.Jacksona. A zrejme si naň nebude chcieť spomenúť ani on sám.

Po príjemnej jednotke nasledovalo sklamanie. Tento diel je viac nudný než zábavný, ale na dementnosť posledných častí to ešte zďaleka nemá.

Teenagerská báchorka, ktorá neurazí, ani nenadchne. Jediné, čo mi zostalo po rokoch hlbšie v pamäti, bol výkon Helen Mirren.

Tá tretia hviezdička je za Owena.

Steve Kady z úradu pre spočítanie obyvateľstva sa vydáva do odľahlého malého mestečka, či skôr väčšej osady zistiť, prečo je tam už 100 rokov stále rovnaký stav obyvateľstva - 436. Nie originálne, avšak zaujímavé kanadské béčko. Zaujme slušná atmosféra, chytľavý príbeh a záver. Horšie je to so scenárom, kde zamrzia predovšetkým dobre načrtnuté a nerozvinuté vzťahy medzi niektorými postavami či nepochopiteľne lacné dialógy. No od 85 minutového filmu sa ťažko bude očakávať psychologická štúdia, však? Inak, veľmi obstojné, taký malý Wicker Man.

Paltrowovú nemusím, ale LaBute na mňa zanechal pozitívny dojem zo Sestričky Betty. Tento príbeh sa rozbieha pomaly , možno až príliš , ale postupne som sa dostával do dvoch časovo pretkávaných príbehov, až ma to chytilo pod krk. Taktiež zaujímavá sonda do práce biografov, okorenený chytľavým milostným príbehom z konca 19. storočia. Nakoľko romantické snímky nie sú pre mňa veľkým magnetom, táto ma však dostala, aj vďaka originálnemu scenáru a citlivej réžii. Bravo , LaBute.

Z času na čas dostanem chuť aj na akési nekomfortné snímky, takže občas si zaexperimentujem aj v inej tematike, než čo ponúka štandardný mainstream či do seba zahľadený underground. Náboženská tematika ma vždy fascinovala, no nie z pohľadu ortodoxne veriaceho, ale z pohľadu fanúšika mytológie, histórie a tým pádom aj spomenutého religionizmu. Ak sa k tomu pridá aj moje obľúbené obdobie prelomov 18. a 19. storočia v Spojených štátoch, moja zvedavosť a viera v atmosferický zážitok sa približujú takmer k extáze :-). Priznám sa, na nenápadný The Last Sin Eater som sa tešil ako pobláznené chlapča na jazdu horskou dráhou. A výsledok? Drobný výňatok z histórie welšských prisťahovalcov poslúžil na vyrozprávanie veľmi zaujímavého a chytľavého príbehu, ktorý sa napriek tomu, že miestami príliš zvoľní tempo a graduje veľmi pozvoľne, ponúka akúsi naivnú katarziu pre senzibilnejších divákov a príjemnú, nádhernými scenériami podčiarknutú atmosféru Nového sveta spred 200 rokov. Nevadili mi pritom ani toporné dialógy, ktoré boli vzhľadom na príbeh zasadený viac-menej do obdobia neznalostí a nevedomostí a pohanskej viery, asi zámerom. Nevadila mi ani nešikovne servírovaná, ale o to viac úprimnejšia reklama na kresťanstvo, ba ani dojemný koniec. Čo ma však veľmi potešilo, bol skvelý výkon 11-ročnej Liany Liberato, ktorá s prehľadom ťahala prakticky celý film. V úlohe vzpurnej, vznetlivej a ráznej Cadi excelovala. A na záver to zhrniem do týchto slov: veľmi príjemne strávené dve hodinky.