Desperado

Na mainstream podivné a na uvoľnenú podivnosť Napoleona príliš mainstreamové. Ale Black tu zachraňuje čo sa dá. Hess sa topí v šťavnatých audiovizuálnych, no predsa niekedy nepochopiteľne zdĺhavých gagoch, kde chýba rázny skeč, a aj tie musí so svojím komediálnym timingom ustáť Jack Black. Ale tá skvelá atmosféra voňavého a slnečného Mexica, neraz pripomínajúca rozprávanie Deppovho Don Juan DeMarca, podčiarknutá s chytľavým soundtrackom a Hessovým absurdným humorom či snaživo ambicióznym lúzrom Blackom, ma núti nejsť pod tri hviezdičky.

Niečo ako Liar, Liar cez kopirák, s niekoľkými naozaj lahôdkovo vtipnými scénami. Ale tých zas až tak veľa na 100 minútový film nie je. A to je vzhľadom na vďačný námet veľká škoda.

To že bol Božský Evan písaný alebo skôr prispôsobený Carellovi na telo, som postrehol už v traileroch. Úprimne, mám Jima Carreyho rád, ale tentoraz mi jeho expresívny humor nechýbal. Carell je viac pri zemi, je uhladenejší a nestrhuje na seba za každú cenu pozornosť. Okrem toho, Jima Carreyho ako zarasteného biblického Noea si nedokážem predstaviť, Carellova fyziognómia sa k tým lennonovským vlasom a mojžišovskej brade hodí predsa len viac. To že stál film viac než jednotka, je zreteľné. Božský Bruce pri ňom vyzerá ako televízna inscenácia. Roztomilé zvieratká, krakonoš Carell, komediant Shadyac, božský Freeman... Tento rok som zatiaľ nevidel lepšiu rodinnú zábavu ako Božský Evan, takže spokojnosť.

Dobrá hudba , niektoré podarené gagy, ale predsa len určené skôr pre afro-američanov. Griffin rulez !

Uznávam, že moje hodnotenie je maximálne subjektívne a nekritické, ale po nudných až do seba zahľadených Ferrellových kvázi komédiách sa konečne trafil do mojej struny. S Reillym tu predstavujú ideálnu dvojku pritrúblych, prerastených adolescentov, ktorých humor ma privádzal do sálv smiechu. Nie, nehanbím sa zato, takáto absurdná komika mi sedí. A čo je prekvapujúcejšie, Reilly je skutočné komediálny talent.

Že Hill vie točiť aj komédie, v ktorých neodkazuje na svoju lásku k westernu, som sa presvedčil práve pri Brewsterových miliónoch. Netypická Hillovka.

Ťažký béčkový priemer, ktorý nestihne ani poriadne naštvať a chvílkami aj zabaví. Príšerní herci splnili presne to, čo sa od nich vo filme s takýmto scenárom očakaválo, teda zmiznúť čo najspektakulárnejšie zo scény. Hlavne závererečná polhodina už doslova volala o rýchlopretáčanie a ukázala schopnosti režiséra. Takto zle vygradovaný (ani béčkový) hororový záver som už dlho nevidel. Mierne horšie ako jednotka, ktorá tiež do tohoto žanru veľa nepriniesla.

Skvelý horor, vsádzajúci na originálnu atmosféru a na démonického Tonyho Todda, zúfalo zvedavej Virginie Madsen, mysticky temnej hudbe a vnímavej, detaily zobrazujúcej kamere.

Že by tak preslávený tvorca, akým Roland Joffé bezpochyby je, natočil vyložene zlý film? To teda nie. Captivity nie je zlý film, ako sa to tu poniektorí snažia nahovoriť, ba dokonca porovnanie so Saw nie je úplne na mieste. Skrátka Joffé natočil niečo menšieho, komornejšieho, s dôrazom na ľudskú psychológiu v tiesni a na nepravdepodobné situácie, ktoré sa však môžu prihodiť hocikomu. Najväčším problémom je tlmený scenár, ktoré má za následok niekedy až príliš pomalé tempo. Predovšetkým prostredná časť sa zbytočne naťahuje a doslova nudí. Kdežto záver je strhujúci, aj keď ten zvrat nie až tak šokujúci. Elisha Cuthbert je na pohľad veľká kočka, no zároveň musím priznať, že do hereckého suterénu nepatrí a vo svojej postave naivnej celebrity sa ani na chvíľu nestráca, občas jej však scenár podkopáva nohy a tak vyznie jej jednanie neraz viac než nepravdepodobne. Nie je to však chyba Elishy. Svoj vysoký štandard odviedol aj Pitt Taylor Vince, ktorý sa v podobných úlohách, akú stvárnil v Captivity cíti ako ryba vo vode. Kdo však čaká ďalšiu vykonštruovanú pecku typu Saw, bude sklamaný. Myslím, že Captivity sa na nič nehrá, už vôbec sa nesnaží kopírovať spomínaný teenagerský majstrštyk, a dovolím si tvrdiť, že síce Joffé na časy Vražedných polí a Misie môže len nostalgicky spomínať, stále považujem jeho najnovší počin za sofistikovanejší pohľad na ľudskú psychiku ako spomínaný Saw.

Sissy Spacek je ako Carrie veľmi vierohodná. De Palma skvele vygradoval záver do hororového finišu, keď vyše hodiny nás kŕmil slušnou psychologickou drámou. Jedna z najlepších Kingových adaptácií, ktoré boli natočené.