Desperado

Čerstvý vietor do v posledných rokoch sterilných Bondoviek! Craig sa do tohoto príbehu, kde hrá agenta z mäsa a kostí, ktorý sa ešte len stále učí zvládať emócie a ktorý sa nevyvaruje chýb, výslovne hodí. Uvidíme, ako bude pôsobiť v suverénnejších polohách, ktoré už možno uvidíme v ďalšej bondovke. Avšak Craig je na rozdiel od predchádzajúcich hlavných predstaviteľov predovšetkým dobrý herec, takže z tohoto hľadiska sa budúceho dobrodružstva s 007 neobávam. Mám rád sériu 007, nemal som žiadne vážnejšie výhrady k doterajším predstaviteľom agenta, ale séria sa po mnohých desaťročiach musí ubrať trocha iným smerom a prispôsobiť sa dobe a taktiež požiadavkam dnešných divákov. A tak realistickejšie a prízemnejšie vykreslenému novému Bondovi fandím. A Martin Campbell tu jasne dokazuje, že v akčných scénach sa cíti ako ryba vo vode.

Predloha bola celkom zaujímavá a pútavá, nie však originálna. Ale s danými tvorcami a obsadením sľubovala slušný filmový potenciál, čo nakoniec dopadlo veľkým sklamaním. Po celkom slušnom rozbehu prišla nuda a nezáujem, a zabrániť tomu nevedeli ani snaživí herci.

Mccarthyho novelu som nečítal, takže porovnávať nemôžem. Hillcoat však potvrdil, že jeho angažovanie pre tento podľa mnohých nesfilmovateľný projekt, bolo správnou voľbou. Už jeho predchádzajúci The Proposition nemohol nechať nikoho na pochybách. Atmosféru zvláda výborne akoby prežil hrôzostrašné dospievanie. Toľká skľúčenosť, beznádej, frustrácia a hlavne bezemotívnosť proste nejde dať na plátno len tak. Jediným problémom mi prišlo, že jeho miestami až strohá doslovnosť (zrejme sa inšpiroval autorovými úsečnými a nič nevysvetľujúcimi vetami) prišla prebytočná, kde by som si dokázal predstaviť aj nejakú pridanú hodnotu na celuloid, ktorý by ozvláštnil a špecifikoval jeho rukopis, čím by možno dal tomu celému mierny nadhľad (výborný kontrast depresie so sviatočným pocitom šťastia v scéne v úkryte pod zemou je výnimkou). Ale na druhej strane, je to len moja predstava a v konečnom výsledku, lepšie to asi spracovať naozaj nešlo.

V oblasti kresleného filmu absolútna bomba ! 2 hodiny priklincovaný som čumel na plátno a ďalšie 2 hodiny som sa z toho bizarného ale príjemného sna spamätával. Pre deti to veľmi nie je , ale dospelí sa na tom zabavia. Lepšie ako Princezná Mononoke.

Sofistikovaný mysteriózny seriál s veľkým (avšak nevyužitým) potenciálom a s kolísavou kvalitou jednotlivých epizód. Čo však poteší, je nesporne charizmatický Kevin McKidd a taktiež výborná titulná skladba, ktorú radím medzi najlepšie seriálové motívy.

Plnokrvná akčná zábava bez zbytočného premýšľania a vyšších zámerov. Zároveň výborný debut a labutia pieseň Simona Westa.

Úžasná zápletka, skvelé herecké výkony, množstvo nečakaných zvratov, občas aj zvratkov a podobných tekutín. Kamera je mimoriadne spektakulárna, režisér vynaliezavý, zvukár si tiež odviedol poctivú robotu (tie nádherné zvukové efekty zaujali aj môjho psa), obraz je vycibrený do detailu (otváranie šampusu bol vrchol filmového umenia, a to dokonca niekoľkokrát) . Fyzička hercov je neskutočná, závidieť by im mali či už Jane Fonda, no aj Edita Sipeky či Jennifer Lopez (hneď by mala po kufri). Rozhodne by si to spomínané rádoby herečky mali tiež vyskúšať a potom nech hrajú veľké dámy. Proste, talenty sa nezaprú, len čo by na to povedal seňor Freud.

Rodinný film podľa románu spisovateľky Kate DiCamillo. Skúsený Wang síce nemrhá zbytočným sentimentom, no v závere filmu som mal aj ja slzy v očiach. Čakal som rodinnú zbesilosť typu Beethovena, no dočkal som sa milého civilného filmu, kde vzťah dievčatka so psom neslúži ako priorita príbehu, lež vodítko k príbehu o potrebe priateľstva medzi ľuďmi, ktorí ho potrebujú možno najviac a ktorým život nedáva často druhú šancu. K veľmi pozitívnemu zážitku pomáhajú aj skvelí, ale aj netradiční herci: AnnaSophia Robb si zahrala v podobne ladenom filme Cesta do Terabithie, Jeff Daniels ako melancholický pastor bol presvedčivý, Cicely Tyson ako takmer slepá a osamelo žijúca vdova, ktorá má skúseností zo života na rozdávanie či legendárny hudobník Dave Matthews ako bývalý trestanec, s vrelým vzťahom k zvieratám a ku gitare. Milé prekvapenie, ktorému by sa možno darilo aj v kinách, zatiaľčo to distribútor odignoroval aj na DVD. Ďakujem!

Milé hororové prekvapenie, ktoré sa tvári trochu inak než v skutočnosti je. V tomto prípade však forma takéhoto "klamania telom" nie je vôbec na škodu. Okrem dobrého nápadu má slušné tempo, dynamickú kameru a taktiež nečakanú (aspoň pre mňa) pointu. Toto všetko presvedčivo prevalcuje negatíva ako napr. inšpiráciu z Vreskotov, či niektorých slabých hercov. Pre mňa palec hore.

Noir mám veľmi rád. Ak sa k tomu pridá chytľavý príbeh s presvedčivým hereckým ansáblom, o to viac. Čierna Dahlia je veľmi atmosferický noir-krimi s pozvoľným gradovaním napätia, ktoré sa dá hlavne na konci doslova krájať. No je tu jeden háčik. Rozprávanie deja nikdy nebolo De Palmovou najsilnejšou stránkou. Jeho charakteristickým znakom bola vždy forma. A tu sa to opäť potvrdilo. Tak trochu chaotický scenár, na konci plný neuveriteľných zvratov, prešpikovaný samými čudesnými postavami, ktorých množstvo je aj na dvojhodinový film priveľké, a ktorých charaktery sú v sumáre temnejšie než tá najvydarenejšia noir detektívka, silne núti diváka na objasnenie všetkého toho, čo sa ku koncu valí ako lavína udalostí a vysvetlení na minimálne jedno zhliadnutie. Herci sú však presvedčiví a De Palmove vizuálne cítenie opäť nadmieru chytľavé, takže 70%.