Pekisan

You cant touch this! Ta-rara-ta-rara! Cant touch this. A vlastne nemozes. Je to proste mega. Matka vsetkych akcnych filmov. Je to matka, otec, sestranica z tretieho kolena, nevlastny pes alebo zlata rybicka. Uplne vsetko. Chapem vsetky hodnotenia. Toto ide tak daleko, ze slovo "prilis" sa skromne krci v kute. Ja som sa vsak bavil ako uz dlho nie. Vacsinu casu som sa rehotal a cumel jak pubertak na prvu bradavku. A koniec. Bol velmi pekny. A smutny. You thought this is gonna be a streetfight? You goddammit right it is. For Paul.

Pribeh dvoch ludi. Pribeh lasky? Urcite. Mozno trochu netradicnej, ale o to zaujmavejsej. Kto vsak sme, aby sme urcovali normy. Je to ine, je to skvele, ma to naboj a napatie, ale aj intimitu a lasku vacsiu nez svet. Alebo aspon malomestecko, v ktorom sa to odohrava. Je to vtipne a vesele, smutne a sokujuce. A ine. V mojom pripade to casto znamena lepsie, hlavne ked sa to zmiesa s inteligenciou a nadhladom. A v pripade filmu aj vynikajucich hereckych vykonov. Maggie si musela roky 2001 a 2002 uzivat, ked sa okrem ineho objavila este v Donnie Darko a Adaptation. Pomaly ale isto sa stavam fanda. Len skoda, ze reziser toci tak malo. Uvidime co prinesie rok 2015. A este dodam, ze zenicky nadrzane z 50 shades of grey by si to mali pozriet, aby vedeli ako to vyzera v S/M vztahu.

Proste som sa smial ako uz dlho nie. Take zo zivota, situacne, trochu skodoradostne, cierne a suchsie nez najsuchsie Martini......Nepomozem si a po druhom videni to zdviham na plny kotol. Stale sa smejem. Viac nez inde.

O kvalite a posobivosti je zbytocne diskutovat. Avsak to, ze ma uz viac nez 40 rokov, trva 3 hodiny a ja som cely cas horlivo cakal co prinesie dalsia scena je skutocne vynimocne.

Nie je to komedia, pri ktorej by ste sa potrhali smiechom. Nikto, ale necaka, ze by Kubrik serviroval "tuk, tuk Kto tam?" vtipy. Pokial vsak mate zalubu v politickej satire, tak presne toto je vas Markovicovsky salok kavy. Na prvy pohlad sa moze zdat trosku zastarany. Panicky strach americanov zo vsetkeho komunistickeho je davno prec, ale pokial ide o armadnu masineriu a absurditu dovodov na zabijanie, tie sa asi nikdy nezmenia. A presne tato nadcasovost pridava snimku na kvalite, ktora je znasobena skvelym vykonom Sellersa v zivotnej trojrole. Taky 50 rocny Stanleyho pohlad z nadhladu.

Az teraz som pochopil co presne znamena slovo zanrovka. Cisty road trip alebo len hodinu 40 trvajuca nahanacka. Nic viac, nic menej. Cely cas nadopovany Kowalsky ma prepravit nadupaneho Challengera do Frisca, ale aj vdaka kratkym flashbackom vycitime, ze ciel cesty moze byt uplne nieco ine, mozno aj viac nez vsetko. Labutia jazda cloveka, ktory toho prezil o nieco viac ako bol schopny uniest. A wtf hola zenska na motorke, bola iba jedna z veci, kore uvidite len vo filmoch z rokov 70ych.

Jeden z tych najlepsich. Psychologicky psychopaticky temny az neopunkovsky beznadejny kriminalny triler o jednom uvedomelom, silno stratenom masovom vrahovi, ktory bol pravdepodobne inspiraciou pre este stratenejsiu (v inom zmysle slova) hororovu seriu. Ako najvacsi plus povazujem zaver a silno zavidim ludom, ktory to este nevideli.

V poslednej dobe som mal stastie na dobre filmy. Ci uz islo o akcne bojovky, kriminalku alebo ako tento - priam rodinna drama. Borci namietaju, ze ide o dojak. A mozno ano a ja to milujem. Slza vypadla, nasledovanou dalsou. Znamena to len, ze ma film uplne pohltil a ze laska a cit este neumreli. Minimalne vo mne. Robert De Niro je trieda sama o sebe a spolu s vybornym rozumbrada Williamsom to bol skvely zazitok. S malou chvilkou ticha v miestnosti po skonceni.

Tazko este nieco pridat. Proste ak hladate dobru kriminalnu dramu tak ste prave narazili na krala zanru. Nieco ako pyramida medzi siedmymi divmi sveta. Jedina a neznicitelna. A ak tento zaner stoji a je podopierany na dvoch pilieroch tak ten na pravo sa vola Al a ten na lavo Robert.

Lepsie to uz asi nejde. Lepsi mix akcnej bojovky s pribehom s malou stipkou laskavej romantiky a takej tej tradicnej americkej freemanovsko - dedkovskej rodinnosti uz mozno nikde inde neuvidite. Este by som primiesal trochu tej anglickej Guy Ritchie gangstrovky a Jet Liho zvieracie (ne)herectvo vyjde mi z toho nieco silno dobre pozeratelne. Lenze potom sa clovek zapocuva a zisti, ze hudba je od Massive attack a to sa uz pozitkarsku usmievam a zacina to smrdiet laskou minimalne na polku zivota. Lebo nic a ani dvd nie je vecne. Dej ma od zaciatku rychly spad. Vtiahnutie je takmer okamzite a hned od zaciatku je jasne komu drzat palce. Neskor sa to trosku ukludni, aby to vyvrcholilo v konecnom suboji dobra a zla, minulosti s buducnostou. Poviete si: "Tradicne." A? Shut the hell up. That man could talk some serious shit.