Lookass

Neskutočne hlúpy film, ktorý robí Uhrovmu dielu zo začiatku osemdesiatych rokov iba hanbu

Často zaujímavé témy zabíja tendenčnosť ich podania, ktorú ma na svedomí "moderátor" a ideologické zameranie televízie, ktorá robí prostitútku každej vládnej garnitúre. Premrhaný potenciál.

Jednoznačný odpad. Hlavne od doby, kedy sa v relácii vystriedali traja najvyšší ústavní činitelia z tej istej strany. (pán prezident síce členom TEJ strany nie je, ale aj podľa jeho vyjadrení "ako keby ním bol") Relácia má slabú dramaturgiu, moderátorov len do počtu, často sa rozoberajú neaktuálne témy. Skrátka, takto sa to robiť nemá..

Buñuel a Carriére zosmiešňujú “buržoáziu”. Čiernohumorne, satiricky a s dávkou irónie - nikdy sa ale v tomto smere neznížia natoľko, nakoľko by to vo svojej pomyselnej nadradenosti nedokázali hlavní hereckí predstavitelia. Aj preto má pre mňa tento film skrytý, resp. nenápadný pôvab..

Mesto Unasaka, severovýchodné Japonsko krátko pred nástupom dynastie Meidži. Feudálny systém starého shogunátu je na ústupe, reformizmus modernej doby je však ešte stále vzdialený. Spoločenský status samurajov upadá. Jeden z nich, Seibei Iguchi (Hiroyuki Sanada), človek bez veľkých ambícií odovzdáva všetok čas práci a svojej rodine, ktorá pre neho (a on pre ňu) predstavuje všetko, čo mu po predčasnej smrti ženy zostalo. Zároveň ho vnútorne chráni pred posmechom ostatných ľudí, ktorí v ňom vidia len zanedbaného úradníka, pracujúceho v miestnej správe. Všeobecný rešpekt si získa až po tom, ako v samurajskom súboji zahanbujúco porazí svojho protivníka. Paradoxne, Seibei bol na súboj vyzvaný – a tak ako v prípade „finálneho“ konfrontácie - odmietnuť mu zabránila iba samurajská česť, ktorá pre neho stále predstavuje dogmatický kódex, ktorý nie je schopný porušiť. Jeho odvaha zachádza do krajností hlavne v záverečnej konfrontácii so samurajom zo znepriateleného klanu. Počas vzájomnej diskusie si Seibei uvedomí, že má so svojim rivalom v zásade rovnakú minulosť a podľa toho čo sa dozvieme v záverečnej scéne – aj budúcnosť. V zásade je The twilight samurai melodráma. Seibei prechádza zložitým vzťahom s Tomoe (Rie Miyazawa), priateľkou z detstva, ktorá sa s ním po svojom rozvode opäť zblíži, napriek odmietavému postoju časti svojej rodiny. Ten pramení v ich rozdielnom spoločenskom postavení, ktorý si veľmi dobre uvedomuje aj Seibei. Vo všeobecnosti je „súmračný samuraj“ s krásnymi kompozičnými zábermi, (oba súboje, scéna pod sakurou, pri rieke atd..) pomalým tempom, dlhými scénami bez strihu a charizmatickými hereckými výkonmi to najlepšie čo som za posledný čas videl z ázijskej filmovej produkcie. Jednoduchý príbeh, ktorý podobne ako hlavný hrdina na prvý pohľad nemá veľké ambície, no na druhej strane je právo to najväčším pozitívom, tým, čím si dokáže získať diváka.. 10/10

Pravda o Charliem je remakeom filmu Stanleyho Donena Šaráda (Charade) s Audrey Hepburn a Carym Grantom. Remakeom, ktorý dejovo takmer úplne kopíruje originál a predsa je medzi oboma verziami priepastný kvalitatívny rozdiel. Kým pôvodný film mal žánrovo bližšie k romantickej komédii, Jonathan Demme sa celkovo viac posunul smerom k mysterióznemu trileru. Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať ako dobré rozhodnutie, po niekoľkých minútach novej verzie musí zmeniť názor každý, kto videl režijnú, scenáristickú a hereckú „ľahkosť“ klasiky zo začiatku šesťdesiatych rokov. 2/10

Game of humiliation. Hra medzi dvoma rivalmi, smerujúca k vopred premyslenej pointe. Poníženiu toho druhého. __Andrew Wyke, (Olivier) spisovateľ detektívnych príbehov, ktorých hlavnou postavou je St. John Lord Merridewe, Wykeovo alter ego je vo svojej tudorovskej rezidencii konfrontovaný s milencom svojej ženy, Mileom Tindleom (Caine). Obaja pochádzajú z rozdielnych spoločenských vrstiev. Wyke má v sebe typickú anglickú aristokratickú nadradenosť, Tindle pochádza z chudobnej rodiny s talianskymi koreňmi. Mileo po čase pristúpi na návrh, ktorý mu má zabezpečiť peniaze potrebné na nákladný život so svojou milenkou a ktorý je finančne výhodný aj pre druhú stranu, Wykea. Ten je navyše známy svojou obľubou v „hrách“, ktoré majú často nebezpečný koniec.. __ Sleuth je vyobrazením posadnutosti, ktorá súvisí so snahou o poníženie svojho súpera prostredníctvom „hier“. Tie majú rôznu podobu a zmysel. Najčastejšie ide o obyčajnú vendettu, ktorá až postupne prerastá do spomínaných „games of humilitations“. Problém je, že pozorný divák dokáže väčšinu z nich odhaliť ešte pred ich finálnou realizáciou. To by v zásade nevadilo, pretože ich prípadné odhalenie nemá dopad na finálnu scénu a teda aj celkové vyznenie filmu __Olivier a Caine sú ako vždy po hereckej stránke vynikajúci (bezchybne vypointované dialógy) Prvý menovaný najmä v prvej polovici filmu, Caine v druhej. Obaja dokážu veľmi ľahko prechádzať z humornej do „mrazivej“ polohy (podporovanej parádnym budovaním atmosféry), hlavne Olivier je na Oscara. Sleuth sa oplatí vidieť už len kvôli nim. 8/10

Rescue dawn je inšpirovaný Herzogovým dokumentom Little Dieter needs to fly (1997). Ide o autentickú výpoveď amerického letca, ktorý sa po rokoch vracia na miesta, kde bol väznený po tom, ako ho zostrelili nad Laosom na začiatku vietnamskej vojny. __ Herzogovi sa darí aj v hranom filme sprostredkovať vysokú mieru autenticity a realizmu, ktoré podporuje často „roztrasená“ kamera, bezchybné herecké výkony a postupné stupňovanie atmosféry beznádeje.__ Dieterova snaha o prežitie (džungľa) a túžba po slobode (tábor) v niektorých momentoch pripomína Newmanovho Cool hand Lukea, alebo postavu Stevea McQueena v The great escape. Herzog už viackrát dokázal, že charizmatický herec (Kinski, alebo Bale) a natáčanie ďaleko od civilizácie pre neho neznamenajú obmedzenie, ale naopak, výzvu. Posledná tretina svojim spracovaním dezilúzie podľa mňa zachádza na úroveň najlepších (proti)vojnových filmov, aké boli kedy natočené. Škoda niektorých drobných nedostatkov (hlavne v úvode a závere filmu), ktoré kazia inak veľmi príjemný dojem z najnovšieho Herzoga 9/10

"May all your cards be live, and your pots be monsters" World poker tour je sériou turnajov pokru najčastejšie v jeho najobľúbenejšej variácii - a to vo forme Texas no-limit Hold´em. Každý diel je záznamom jednej hry (vo výnimočných prípadoch rozdelenej na dve po sebe nasledujúce časti) ktorá sa najčastejšie odohráva v amerických a výnimočne aj v niekoľkých európskych kasínach. WPT môže za svoju vysokú popularitu vďačiť hlavne: originálnej a dynamickej réžii, ktorá sa nesústredí len na samotnú hru, ale veľakrát dokáže príjemne prekvapiť zameraním sa na vedľajšie línie. Tie majú najčastejšie podobu rozhovorov s hráčmi, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť ich motiváciu a taktiku. WPT tak oproti (najmä európskym ekvivalentom) nenudí - naopak - vďaka rýchlemu strihu a dobre premyslenej štruktúre, ktorá sa sústredí iba na podstatné momenty pri stole, ktoré dokáže dobre vyvážiť s vedľajšími scénami tak WPT predstavuje to najlepšie z pokrového sveta. 9/10

Navonok kontroverzne pôsobiaca téma je zobrazovaná typickým britským, konzervatívnym spôsobom. Výsledkom je brilantná psychologicko sociálna dráma s výnimočným hereckým výkonom Marianne Faithfull. 8/10