majo25

Jednoduchý vyvražďovací slasher s nezaujímavými postavami a totálne nelogickým vypointovaním. Bava ako vyšitý. Napätie typicky fádne. Ani len nahotiniek sa divák nedočká. Najhoršie na tom sú nelogizmy, kde predstieraný vrah je vyšší ako po odhalení, alebo že sa nachádza na dvoch miestach súčasne. Proste fušersky nedomyslené.

Hlavnou devízou tohoto trileru je obstojná atmosféra a mysteriózny nádych, v ktorom nie je celkom jasné, ako to celé skončí. Poloosamelá vila, dávna legenda a postupne sa odkrývajúce chúťky jednotlivých postáv, to všetko trilerom praje. Tie ostatné veci - od spracovania cez masky až po hercov - treba jednoducho prekusnúť. Lacné lakačky a úsmevné masky - to sa dá očakávať. Viacero logických nezmyslov, vrátane záveru, sa prekusáva už ťažšie.

Zaujímavé zasadenie do Juhoafrickej republiky ešte spred revolučnej doby apartheidu, v ktorom biely muž znamenal viac ako čierny muž. O rasizmus však nejde, na to je film málo otvorený, ale na druhej strane zasa ďaleko od dnešnej možno až prehnanej korektnosti. Príbeh sa síce dotýka citlivých otázok, ale akoby mu dochádzala para a postupne speje k málo uveriteľnej uvedomelosti. Z hercov nikto nevyniká a Potier tu hrá iba vedľajšie husle. Prekvapilo ma, že starec v hlavnej úlohe má k neuvereniu iba 44 rokov.

Milostný trojuholník, ktorý vraždou nekončí, lež začína. Viac zaujímavé je to v ženskej base, retrospektívy, za čo sa hl. ostava do nej dostala ma príliš nenadchli, resp. sú jasne predvídateľné. Nepoznám celkom, ako fungujú britské väznice, ale ich vykreslenie a život v nich pôsobil na mňa dosť zastaralo. Nepochopil som, prečo musia v cele so samotnou väzenkyňou neprestajne byť dve bacharky. Ony ju sprevádzali vonku, prikrývali ju, budili, pripravovali pitie, dokonca strihali nechty, snažili sa byť milé. Dievča sa malo lepšie ako v bavlnke, teda až na to, že v noci sa muselo v cele svietiť. A popritom ju všetky bacharky ľutovali, hoci išlo o úkladnú vražedkyňu. Čakanie na smrť je už vec samozrejme iná a hlavne o tom pojednáva pobyt za mrežami. No a na dobovú britskú peroxidovú sexbombu sa celkom dobre pozerá, že páni? Diana Dors však nezostarla s gráciou a krátko po zenite sa z nej stalo strašidlo do maku.

Veľmi dobre fungujúca rodinná drámička z prostredia povedzme nižšej strednej vrstvy niekde na obyčajnom sídlisku, akých sú tisícky. Napriek tomu, že sa odohráva väčšinou v jedom byte dokáže každú chvíľu niečo ponúknuť a divák sa jednoducho musí tešiť na vyústenie zápletky. Rodinka a hlavne roztržitá gazdiná, ktorá miluje svojho manžela a urobila by pre neho všetko všetúčko, hoc sa nachádza v manželstve už dosť dlho, naviac s odrastemným synom, sú dosť netypické, aspoň z toho, čo poznáme bežne v reáli alebo z hollywoodskych filmov. Dokonca by tolerovala aj neveru, možno aj milostný trojuholník. Príbeh napriek istej netypickosti pôsobí nadčasovo. Mne relatívne neznáma Mitchellová jednoducho hviezdi, zahanbiť sa nedá ako Quayle, na toho som si však v romantických polohách musel dlhšie zvykať.

Klasická čisto štúdiová dráma, z ktorej cítiť rodinné teplo, umocnené vianočnou atmosférou, aj keď idylka či aspoň rodinná pohoda z toho nesála. Centrom je Ralph Richardson v dobre zahranej roli mierne roztržitého anglikánskeho kňaza, ktorý má čas pre vetkých farníkov, ale nepozná svetabôle svojich najdrahších. Klišovité a zároveň úsmevné je, že všetky roky súženia a trápenia rodinných heretikov ide prekonať krátkym rozhovorom.

John Mills a Clifton James (ktorý zároveň napísal aj rovnomennú knihu) sú podarená dvojka, ktorá aj v tak vážnej a dôležitej časti vojenstva ako je rozviedka, vie priniesť jemný kúsok britského humoru. Napodobniť najslávnejšieho britského generála 2. svetovej vojny preto nemusí byť až taká fuška. Scéna, kde si major zamení šarmantnú sekretárku za strašidlo do maku nemá chybu. Má to nápad, vkusný humor, ťah na bránu, štandartné dobré herecké výkony a závere aj kúsok akcie a film utečie ako voda.

Zaujímavý príbeh nepočujúceho boxéra, ktorého celoživotným úspechom nie ani tak stať sa šampiónom ako úspešne preplávať svetom počujúcich. Je fajn, že hoc je film čiernobiely, je obsah hýri viacerými farbami. Obsadenie Curtisa bola veľmi dobrá voľba. Na filme ma prekvapili dve veci: že nepočujúceho človeka väčšina ľudí považuje za tupáňa a že v Spojených štátoch existoval stereotyp peroxidových dobreobliekajúcich sa zlatokopiek už začiatkom 50. rokov.

Viacmenej nudná jednohubka, ktorej úvod ma vôbec nezaujal - šaškujúci panák v staromódnom oblečení - a len zásluhou predzáverovej pointy to je pozerateľné. Ale ani kriminálna pointa nedokáže napraviť tú nudu predtým.

Film patrí do radu tých vojnových filmov, ktoré majú za úlohu vzdať úctu letcom RAF a tiež leteckým operačným strediskám. To sa mu viacmenej darí. Príbeh je až na druhom mieste, aj keď aj ten nie je ktovieako silný a občas nudí. Nudia aj časté scény z operačného dispečingu, ktoré divákovi nič nedajú. Z hercov výraznejšie osloví len Hawkins. Záver sa nesie v patetickejšom duchu, keď žena majora necháva rozsvietenú lampu ako znamenie pilotom, hoci celý dom je od bomby v troskách.