desade

Nie som žiadny rasista a proti černochom vo všeobecnosti nič nemám, ale ak si tento film pozrie americký černoch s nižším IQ, ktorému sa zrovna v živote moc nedarí, tak pod pláštikom korony rozbije výklad na najbližšom obchode s elektronikou a odnesie si domov ten najväčší televízor, čo unesie a bude to považovať za nárokovateľné odškodné za zločiny spáchané na jeho predkoch. Ale celkovo mi táto fraška (priliehavejší žáner ma nenapadá) prišla ako neúcta k obetiam americko - vietnamskej vojny. Či už na jednej, alebo druhej strane.

Taký jeden "obyčajný" život...

Nečakal som zrovna ľahký film, ale ten koniec ma dorazil... Bravo Ukrajina!

Plne súhlasím s komentárom, ktorý dal Flego! Doteraz som videl dokumenty o Štefánikovi len vo veľmi vážnom duchu, toto bolo trocha odľahčené, ale nie dehonestujúce. Dokonca sa podarilo dosiahnuť aj určitú atmosféru tých časov. Moja obľúbená scéna je s gumeným opekacím krokodílom, pri ktorej mi zabehlo a začal som sa dusiť... skoro ako Štefánik.

Rozprávka o tom, ako jednoduchá Mária k rozumu prišla, alebo poďme si po lopate vysvetliť, čože je to súkromie...

Päť hviezd ako vyšitých! ... to len aby si niekto nemyslel, že som dal trebárs štyri a pol a zaokrúhlil na päť.

Bohužiaľ, film sa mi javí ako fraška, aj keď je podľa skutočnosti. A nie je to len vo svetle dnešných tragických udalostí. Snaha niekedy nestačí.

Dobrý námet, ale zabili to scenárom od zeleného stola. Stále som narážal na nelogickosť a neprirodzenosť chovania postáv z každej strany barikády (napr. ak vám ide o život, nebude asi váš najväčší problém, či vám niekto čumí na kozy), čím sa zo žánru "Drama / Historický / Thriller / Krimi" stala "Tragikomédia / Fraška / Rozprávka".

Tak toto bol môj prvý film , čo som videl v kine. Nepamätal som si už názov, ale spoznal som ho podľa obrázku na ikone. Do kina sa ma podarilo prepašovať starším chalanom, lebo bola slušná tlačenica. Inak by som neunikol prísnemu oku biletára, pokladníka a premietača v jednom, ktorý púšťal do vnútra podľa výšky (malý - nie je to pre teba, odchod). V natrieskanom malom dedinskom kine sa nám už drevené rozvŕzgané radovky neušli, tak sme stáli vzadu. Bol tam ruch a starší chalani (čo už pili pivo) si zapálili. Aj keď mi v tej atmosfére musela tretina filmu ujsť, aj tak na mňa zanechal taký dojem, že sa mi ešte dlho (nie menej, ako 10 rokov) niektoré pasáže objavovali v snoch. Ak sa mladí ľudia teraz o tomto filme vyjadria, ako o naivnej rozprávke, nemám im to za zlé, ale pre nás, vtedy sopliakov to bola špica, bomba. Bol to pre nás taký filmový zážitok, ktorý neskoršie neprebili ani E.T., alebo Jurský park. S očakávaním si pozriem tento film takmer po polstoročí znova, aby sa mi v hlave obnovili uložené sekvencie a doplnili tie, čo som nevidel cez vyšších chalanov a cez cigaretový dym, ostro rezaný svetlom premietačky. Aj keď viem, že z dnešného pohľadu budem film hodnotiť úplne inak , ako vtedy ... čo je vlastne dobre - je to znak toho, že filmové umenie napreduje. A naše vnímanie tiež.

Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Sfanatizovaný, zmanipulovaný dav v priamom prenose. Sila davu je obrovská a vie byť poriadne nebezpečná. Poučný dokument.