desade

Pozastavenie okolitého deja, ako forma vyjadrenia určitej emócie nie je nová, ale v tomto prípade to bolo celkom trefné a celkom ma to aj prekvapilo (aj s malou čerešničkou na torte /v podobe ruky/). O filme už bolo popísané dosť, tak nebudem nosiť drevo do lesa.

Pre mňa celkom zaujímavý dokument, kde som sa mimo iného dozvedel, že pre spoločnosti prevádzkujúce takéto monštrá na vode je dôležitejší ich mediálny obraz, ako životy ich pasažierov (o personále škoda hovoriť). Že obslužný personál, prežívajúcí v podpalubí (bez denného svetla) môžeme smelo prirovnať k veslujúcim otrokom na galérach, pretože ak stredná manažérka v kuchyni zarobí cca 750$ mesačne v čistom, pri 13-hodinových zmenách a 7. dňoch v týždni (bez odpočinku!), koľko potom za ten istý prac. čas zarobí obyčajný pomocný pracovník v kuchyni? Polovicu z toho? Luxusná okružná plavba. No nekúp to...

Po čase zase film, ktorému môžem bez jediného zaváhania dať plný počet...

Z Arethy Franklin mám rešpekt. Zo scenára filmu moc nie. Škoda...

Tým, že to rejžo celkom slušne prepískol, spoľahlivo zhovädil aj tých zopár cnostných myšlienok, ktoré tam boli, resp. mali byť. Ako keď sa výrobcovia záhradných trpaslíkov predbiehajú v tom, kto ich vymaľuje krikľavejšími farbami, až zistia, že vyrábajú gýče. Alebo vlastne nezistia. Tak, ako náš Radu. Inu, tancovať na hrane je kumšt. Pri Toată lumea din familia noastră to ešte celkom bravúrne zvládol, ale tu už prepadol za hranu a čvachce sa v blate, aj keď pri tom hlasno kričí. Ale nie všetci sú hluchí.

Ja som sa celý čas celkom bavil, aj napriek tomu, že prišlo aj na vážne témy. Ak si k tomu prirátam slušne vypointované dialógy a dobré herecké výkony všetkých zúčastnených, nemám takmer čo vytknúť. Za mňa spokojnosť.

"Prišli sme sem, aby sme vás oslobodili od..." Na pozadí dnešných tragických udalostí na východ od nás dostáva tento snímok nový, vysoko aktuálny apel. Bohužiaľ... P.S.: Na Slovensku zatiaľ nedozrel čas na takýto otvorený pohľad na históriu 2. sv. vojny, lebo však katolícky klérus a ich nedotknuteľný Dr. Tiso. Bravo, Poľsko!

Pekne vykreslená vzťahovka, najmä v rámci jednej rodiny (tie Vianoce nemali chybu). Je vidieť, že prah tolerancie voči "inakosti" je u severských národov niekde inde, ako v zbytku Európy. To bude tiež jeden z dôvodov, prečo sa tam lepšie žije.

Katarziou rodinnej tragédie sa každý vyrovnáva po svojom. Koho niečo podobné ani len nelízlo, môže film považovať za nudný...

Btw: To je teraz Mickeyho posledná plastika, alebo filmové maskovanie?