jennie

Priepasť medzi realitou a snom plná vizuálnej mnohoznačnosti, verbálnej presnosti a pravdy. Takej, ktorá dáva zmysel, len keď ju počujete všetku nakopenú, stiesnenú a vyslovenú. Poháňa nás spoločné vedomie, spomienky a mozgy a občas si treba spomenúť, že aj ak nepoznáme svoje meno a adresu, všetko ostatné tu je a stojí a čaká. Fantastická možnosť presvedčiť sa o vlastnej (ne)stálosti a o tom, že aj iní sa sami so sebou rozprávajú o jazyku, filme a smrti. A Picasso. A Chopin.

Výborný príbeh a skvelé posolstvo, ale... prečo tak plytko? Od Woodyho Európy vždy očakávam viac, než od amerických kúskov a nikdy ma nesklame. Určite ani tentokrát. Len nechápem, kam sa z toho stratil celý ten "fíling", ktorý potenciál filmu predostrel. Možno to zabila interpretácia prehnaných (i keď typických) charakterov hlavných postáv alebo len spojenie všetkých elementov dokopy... To všetko však z filmu robí veľmi príjemnú a nadštandardnú oddychovku s doočíbijúcou pointou, ktorá však na hĺbke a význame určite nijako nestráca.

Dva jednoduché jemne protikladné príbehy. Pár ľudí. Výborný strih - podľa môjho gusta - jemné nedostatky, ktoré dodávajú filmu vizuálnu dokonalosť jednoduchosti (občas ktosi vybehne zo záberu, občas sa vyskytne rušivý prvok), detaily, ktoré dotvárajú atmosféru a charaktery hrdinov. A všetky majú svoj význam. Nevšedné využitie možností a... A samozrejme - Tá hudba!

Celý film sa kĺže po povrchu, prechádza po texte predlohy, ale nezachádza do obsahu. Prezrádza priskoro, čo si mohol nechať na neskôr a tam, kde by mohol zájsť aj hlbšie a venovať danej scéne o minútu viac, protagonistov len otočí chrbtom a pošle mimo záber. Koniec okatý a plytký - chápem, že to tak bolo napísane, ale kde je filmárska inovatívnosť? Aspoňže to chlapča sa ujalo svojej úlohy a dokázalo z nej vyťažiť čo najviac. Celkovo to iste nebolo jednoduché, ale predloha disponuje a zarába hlavne na svojej atmosfére a tá nemusela byť vo filmovom spracovaní takto žalostne stratená. Až na pár svetlých okamihov.

Nick Hornby sa rád zahráva s ľuďmi a vo svojom remesle je majstrom. Príbeh celkom jednoduchý, ktorý ničím nevytŕča... Ale to obsadenie! A Carey! A tá hudba! Elementy, ktoré robia z jednoduchého, jemne tajomného námetu znamenitý a zaujímavý film.

Prekrásna spleť hedonizmu a realistickej tragédie lásky a iného... "Barcelonský vzduch" tomu dodáva dokonalý šmrnc, ktorý pochopíte, až keď uvidíte a pocítite... Woodymu Európa veľmi svedčí!

Briskný, úderný, inteligentný. There's always a winner and a loser. Steve a Sienna vyhrali na plnej čiare. Presne vymedzený priestor, dve postavy a pritom kvalitne strávených 83 minút, čo viac dodať.

Michel Gondry v rozkvete svojej tvorivej zasnívanej mysle génia. Vovádza nás do sveta podvedomia a vysvetľuje nám, ako sa varia sny, točia amatérske filmy, vyrábajú krásne predmety a stavia vlastný svet, z ktorého niet úniku. Prierez realitou z iného uhla pohľadu má moc diváka vtiahnuť, stačí mu to dovoliť. Sila filmu spočíva hlavne v tom, že nás Gondry púšťa do svojej vlastnej hlavy - veľmi dobre vie, o čom hovorí a veľmi dobre vie, ako to podať. Radosť sledovať!