giaruj

Jurošík, Zemepán, Pišta, slniečko, vtáčik a vždy nejaká postavička zo studnice slovenských ľudových rozprávok. Prišli aj pokračovania Jurošíka, čo mierne stiahlo nostalgický a pietny závoj z tohto seriálu, ale aj tak dobre. Jurošíkom sa dal o krôčik do povedomia skvelý rukopis karikaturistu Mariana Vaneka.

Že tot dajú v súčasnosti v telke.... Decku hovoria "súdruh", uf..

K top filmom pristupujem vždy s obavami... Hľadám, čo im chýba, pretože dokonalosť neexistuje. V tejto čiernobielej "pecke" sú obraz a slovo namiešané vyvážene, spravodlivo, s citom. Dej je všeobecne známy, no prerozprávať ho po zhliadnutí so všetkým podstatným, nie je až tak jednoduché. Muži, menej či viac presvedčení o svojej pravde, postupne lámu svoje rozhodnutie v prospech nevinny obžalovaného. Padajú všetky predsudky, zaužívané predstavy voči obžalovanému, padá absolútna dôvera voči očitým svedkom...Posledný zlom posledného muža mohol byť azda viac... dramatický? didaktický? tragický? empatický? Azda mal byť taký aký bol. Perfektne vypovedal o pozadí celého filmu, ktorý je vďačnou psychologickou témou.. Vzťah otca k synovi.

Filmový doslovizmus knižnej predlohy. Dva tri detaily iné, ale v podstate rovnaká čiara vyrozprávania v oboch prípadoch. Vo filme aj v predlohe. Ako správny USA film má v sebe priliatú romantiku a ťahavé sláky. Na klasiku z pä ťdesiatych rokov som nečakal takú hustú atmosféru v poslednej polhodine.

Prejsť fenoménom Mucha (The Fly) odporúčam systémom kniha, film z 58, film z 86. Námet je skvelý. Prvý film sa doslovne držal knižnej predlohy. Až bol o kúsok lepší, než predloha sama. Po takejto príprave som pristupoval k tomuto filmu s veľkými očakávaniami. Všetko padlo v prvých minútach.V prvom rade nálepka "remake", pretože to film nie je. Príbeh filmu ide vlastnou cestou, s vlastnými hrdinami a zápletkami. Z predlohy a krásnej starinky ostala len mucha v telepode. Milujem filmy (horrory, sci-fi), ktoré idú rovno na vec. Žiadne dlhé a patetické úvody. Hneď napätie, atmosféra, zápletka. A výborná pozerateľnosť, vykreslené charaktery, o efektoch - ľudskej muche ani nehovoriac. Film je zaradený do publikácie 101 hororov, ktoré musíte vidieť než umriete.

Skvelá hodinová snímka. Má svoje psychologické rozmery. Najprv sa s nami pohrá v depresívnych interiéroch aby sa presunula na ešte depresívnejšie exteriéry. Dobovosť - koniec šesťdesiatych krokov- sa na filme odzrkadlil aj v dobrom, ale aj v zlom. Asi aj preto hodnotenie, ktoré vám zaručí skvelý zážitok aj po opakovaných zhliadnutiach.

Hlavná postava - pán Makovička príde vždy s novými nápadmi. Však ich má celú hlavu, ako maku. Zakaždým vyfúkne z mydlovej bubliny Bublinku a ich dobrodružstvá s tieňovým vtákom vždy až do západu slnka. S pohľadu detského diváka zábava a to na 3 hviezdičky stačí...

Chudák Janko Króner. Do čoho to namočili? Trapné vtipy, trapné komenty ku akože smiešnym scénkam... A k tomu ešte playbackové publikum. Smutné, nie smiešne.

Ani z úcty k starej generácii nedám hviezdičku. Kto vie na čom sa budeme baviť my ako 50 ročný, ale takto dúfam nie.

MTV Unplugged. Jasné. V mojom prípade vedú Nirvana, Cranberries a Oasis. Všetky tri skupiny boli navrchole slávy. Cobainov výkon počul či videl hádam každý. Dolores s kapelou predviedla dojímavý a silný exkurz prvými dvoma albumami a Oasis presvedčili, že to dokážu i bez Liama. Na druhej strane nemusím toľko vzydvihovaný koncert Erica Claptona...