Hamaradža

Ubľačaný nezmysel alternatívneho charakteru, ktorý ale koniec koncov prekvapuje, že nie je tak hlúpy ako jeho postavy, neberie sa príliš vážne a jeho svet vyzerá že sa riadi presne definovanými pravidlami, ktoré si už ale divák musí rozšifrovať sám. Pozoruhodná absurdita, ktorej najviac škodí pridlhá stopáž.

Jedna hviezda za plešatého androida

Dal som kedysi dávno tri hviezdy napríklad aj podobne voľnomyšlienkarskemu bizáru - Aaaaaaaah! Bol som si takmer istý (vzhľadom k tomu koľko ľudí na Jihlave odchádzalo zo sály), že podobné percentá obdrží aj tento stopážou prekvasený experiment a ja tu budem ešte medzi tými štedrejšie hodnotiacimi. Jeho predloha (Jonestown) ma zaujímala mnohonásobne viacej, ako jeho celkom kreatívne, no na festivalový celovečerák pomerne lenivé prevedenie.

Nepochopitelný sled geometrických tvarov, zvukov, slov a snových výjavov pôsobiaci najdepresívnejším možným spôsobom. Po prvom, druhom, piatom aj 184tom zhliadnutí stále čisté zimomriavky.

Ku koncu už film trochu odbáča od témy a dochádza mu dych (hríby a ropné vrty), ináč ale tomuto chytrému a neuveriteľne zábavnému dokumentu nechýbalo ďaleko od 5*. Postavený na kontraste Ikona pop artu/Popíjajúci východniari prisahajúci životom že ich príbuzný (s ktorým sa v živote nestretli) nebol žiaden homosexualista ale človek s dobrým srdcom, Absolut Warhola rozosmeje i rozosmúti pri pohľade na slovenský údiv nad mimozemskou americkou kultúrou. Zážitok na ktorý ešte chvíľu budem spomínať.

Je pravda že takto skvelého námetu je škoda a mohol ísť určite aj viac do hĺbky a nesnažiť sa baviť za každú cenu prvoplánovým humorom, ale i tak to bolo milé. :) Super potitulková scéna.

Taký štrbavo sa usmievajúci kus poctivej severskej filmárčiny.

Fassaert dve hodiny vyťahuje kostlivcov z rodinnej skrine (a že je jeho rodina VEĽMI netradičná) a robí to s tak šokujúco stoickým pokojom, aj v tých najintímnejších momentoch, až ostáva rozum stáť.

Úchylný, nepríjemný a trošku samoúčelný príbeh o tom ako sa nekrofilovi rozpadol vzťah, pri ktorom mi niekoľkokrát zovrelo žalúdok. Prekvapivo inteligentný, originálny a hlavne odvážny kraťas, ktorý by s dlhšou stopážou, menej nasilu-šokujúcimi scénami a rozvinutím postáv mohol vyklíčiť v undergroundovú pecku. A ktorý nemôže nikoho nechať chladným :P Brrrr...

Počas celej stopáže som nadával na bezdejovosť, absenciu akéhokoľvek reálneho konfliktu a najmä všadeprítomnú nudu. A v tom zrazu nabehli záverečné titulky, niečo vo mne cvaklo a ja som nevedel prestať plakať. Tomu hovorím slow burn. Je to strašne jemné. (SPOILER: Kľúčovou informáciou pre mňa bolo zistiť, že režisérkin otec spáchal samovraždu, keď mala 16.)