Hamaradža

Miestami mi to príjemne pripomínalo Postavu k podpírání. Je to chytré, má to neotrelý "novovlnový" naratív, neberie sa to príliš vážne, nebojí sa to experimentovať a je to pocta parádnej undegroundovej kapele z Kysúc. Dokonalé to možno úplne nie je, ale dokonalo sa mi to trafilo do vkusu. Za mňa jeden z naj VŠMU filmov posledných rokov, bravo!

Kniha, ktorú som nedávno dočítal, mala taktiež hlboký filozofický presah, akurát sa vo svojej ťaživosti a ťažkopádnosti pre mňa (ako pomalého čitateľa) ťahala niekoľko týždňov. V tomto smere ju film presahuje, pretože nie len, že má pri rovnakej hĺbke rozumnejší rozsah a svižnejší štýl (jasné, znie to trochu paradoxne pri jedenásťminútových záberoch), ale najmä oplýva prvkami, ktoré kniha nemala - a to je fantastická čiernobiela kamera (!) s úžasne komponovanými dlhými zábermi, nahradzujúcimi Krasznahorkaiove nekonečné (20 riadkov trvajúce) vety a jemný, presný hudobný motív. Je to podobných 5 hviezd ako som dal napríklad Nebu nad Berlínom - nebola to úplne moja šálka kávy, vo svojom naračnom minimalizme to pravdepodobne nikdy nebude môj obľúbený film, no jeho kvality sú nespochybniteľné a absolútne. Tarrov film pripomína tú veľrybu - je rovnako ťaživý, mŕtvolný, zapáchajúci rozkladom, no zároveň nežný, krehký a svojím spôsobom monumentálny.

Lifechanger

Fantastická smršť nekompromisnej kreativity v ktorej nie je ani minúta hluchého miesta. Trochu mi to atmosférou pripomenulo Herbertovu Dunu, no Lyncha aj Villeneuveho to bezpečne valcuje - najbližšie to má k tej magickej, neuskutočnenej. Na môj vkus je to záverečné vyznenie trochu príliš antropocentristické, no je to iba jedna z možných interpretácii.

Kúzelná, krásna oslava ľudskosti a zabudnutý klenot. Pán Blahoslav Hečko si plátno absolútne podmaní, akoby mu patrilo. V tých 30 minútach a 2 kompozíciach je všetko. Ani veta nechýba, ani veta navyše.

Apokalyptické výjavy ako z iného sveta. Politický kontext tu prakticky absentuje - a je to možno i dobre. Revolúcia má teda akosi univerzálny charakter. Prevláda publicistická snaha zobraziť majdan čo najviac objektívne, miestami aj s trochou nechceného vtipu, či nešikovnosti (napr. šmýkanie sa ťažkoodencov na ľade). Práve čudesne nepatrný a nepatričný humor tu pre mňa fungoval ako jemné korenie - v takto hraničných situáciách medzi životom a smrtou, pôsobí až Kafkovsky existenciálne -  akoby tu vlastne o nič nešlo. Úplne pohlcujúca profesionálna robota. Niet čo vytknúť.

Výborný dokument, tak krehký a jemný k svojmu protagonistovi, akoby sa režisérka bála, že mu svojou neopatrnosťou ublíži. Darger bol príliš čistý pre tento svet a lepší životopis (úctivejší k svojmu dielu) si ani nemohol priať. Neprávom zabudnutý klenot. 4,5*

Dych mi to asi nevyrazilo, no ináč prakticky bezchybná, poctivá a citlivá práca, funkčná aj iniciačne, aj pre zasvätených. Instant classic, porovnateľná napríklad s Until the light takes us (samozrejme čo sa týka kvality zasadenia do miesta a času, ktorý dal vzniknúť novému hudobnému fenoménu, nie žánrom hudby). 9/10

Nie len výborný upgrade filmu z roku 89, ale najmä majstrovské dielo z tej sorty uvedomelých nezávislých amerických filmov ako bol napr. aj Korineho Gummo. Od toho je síce formálne výrazne jednoduchší, rovnako však zachytáva znepokojujúceho genia loci amerického malomesta, čohosi temného, čo medzi ľuďmi drieme. Cítime tlak, úzkosť a nenachádzame slová ktorými by sme ju pomenovali. Van Sant nám dáva náznaky odpovedí, ale spojiť do komplexného celku si ich musí divák sám, ak má na to odvahu. Videl som to znova po rokoch a znova mi to vyrazilo dych. Geniálne vo svojej jednoduchosti.

Pre mňa jeden z najžiarivejších klenotov na VŠMU za posledné roky. Sebavedomím a surovosťou výpovede to pripomína raného Herzoga.