Ronee

Ja ho milujem. Nechápem, že tu má tak málo percent.

Krok za krokom som išla s týmto seriálom. Vyrastala som spolu so seriálovou rodinkou.

V úvode ma ihneď upútala hudba Toma Waitsa. Tá sa potom niesla celým filmom a výborne zapadala do každého prostredia. Páčila sa mi plynulosť filmu, ktorá je dosiahnutá aj pomocou tejto zvukovej skladby. Do newyorských ulíc sa džez výborne hodil. Vo filme je výborne vykreslená atmosféra všetkých piatich miest, v ktorých sa dej odohráva: Los Angeles, New York, Paríž, Rím a Helsinki. Pri tomto filme si môže divák kontrolovať, koľko asi ešte potrvá, aj keď ani raz nepozrie na hodinky. Zábery na hodiny boli totiž po každom príbehu, ktoré mali približne rovnakú dĺžku. Plus divák vďaka detailu na glóbus vie, kde sa v najbližších minútach filmu ocitne. Tešila som sa na Paríž a Helsinki, pretože každému mestu bolo venovaných niekoľko veľkých statických záberov pre vykreslenie atmosféry. Skvelé bolo, že postavy vo filme rozprávali takým jazykom, akým sa v danom meste naozaj rozpráva. Všetko sa odohráva počas jednej noci, v taxíkoch sa stretávajú cudzí ľudia, ktorí sa jeden druhému zdôverujú, vykladajú si o sebe osobnejšie veci, ako by povedali niekomu blízkemu. Ťažko povedať, ktorý príbeh bol najlepší, lebo každý bol osobitý, pri jednom sme sa smiali, pri inom sme boli smutní. A každý mal spoločný motív: stretnutie cudzích ľudí.

Tak dopadajú ľudia, ktorí ubližujú druhým a myslia si, že sa im to nevráti. Radikálna pomsta jedného dievčaťa, ktoré, zdá sa, nikto nemá rád. Skvelé minimalistické zábery, takisto výber hudby. Tak toto sa Kaurismakimu podarilo. Dôkaz, že nenávisť plodí nenávisť. A že od lásky je len kúsok k nenávisti. Presvedčivé herectvo, minimum dialógov, stačí sa pozerať, netreba ani titulky resp. stačia aj anglické :)

Sto bodov za úvodný "úsmev" hlavného hrdinu a sto bodov za jeho "Whisky and cigarets."Podľa mňa to bol výborný film, s množstvom vtipných momentov, ktoré nech mi nikto nehovorí, že nemali byť vtipné:-) Išlo totiž o vážny námet, kde chce jeden úradník spáchať samovraždu kvôli tomu, že ho vyhodili z práce po pätnástich rokoch a na rozlúčku mu venovali zlaté hodinky, ktoré (zrejme) nefungovali. Cítila som sa hrozne, že som sa na tom smiala, ale keď sa zamyslím - veď to bolo všetko jedna veľká parafráza gangsterských filmov! Dialógov bolo málo, ale stáli za to - a to každý jeden! Hudba bola výrazná, začalo to džezom, myslím, že som tam počula aj Billie Holiday, potom to pokračovalo rockom typu jedna stará oplieskaná gitara, jedny tympany a precítený spev v krčmovom priestore pred plagátom Elvisa Preslyho. Každý jeden záber, keďže boli veľmi pomalé, by sa dal vystaviť ako fotografia a tu som si uvedomila, že film vlastne je ako fotografia.

Tento film má niečo do seba. Je to také naivno stupídne všetko, tie táborové hry a dialógy. Je vidno, že postavy sú neherci - ich kostrbaté výkony, ale práve to bolo vtipné. Podobný tábor som si zažila, aj keď nie pioniersky, ale podoba tam je. Ale tento tábor bol dosť nudný pre tie deti, myslím, že to tak chceli tvorcovia aj vyzdvihnúť, tú nudu v pioniesrkom tábore, aj keď ja si myslím, že mnoho detí sa tam aj tešilo. Zaujalo ma trinásťročné dievča, ktoré číta Kafku, ďalšie, ktoré hádže guľou ďalej ako olympijský víťaz a ostatné jedinečné charaktery. Nezabudnem na diskotéku a strašne blbú hru nazvanú HU. Hlavne zábery kamery, hudba, využívajú filmovú reč a preto sa tento film považuje za dobrý. Nebol natočený len za účelom pobaviť diváka. Práca s filmovým jazykom je výborná.

Ach, čože je to už každoročne v telke a všetci to už videli? Moje budúce deti to ešte nevideli! Tento film, má nádhernú hudbu a výborný príbeh, ktorý je vtipný aj smutný zároveň. A hlavne je to o najkrajších sviatkoch roka - Vianociach. Malý chlapec, ktorý ostane sám doma, si svojich pár dní bez rodičov a hŕby otravných súrodencov naozaj užije, ako sa patrí. Zápletka je jasná, film nemá jediné miesto, ktoré by sa mi nepáčilo. Je to nádherná spomienka na detstvo, keď som tento film videla prvý krát. Diely potom už neboli vôbec také dobré, lebo úspech je veľmi ťažké zopakovať. Kto to videl v detstve, nemôže to nemať rád.

Tento film sa mi páčil hlavne vďaka Kevinovi a tiež vďala príbehu, ktorý je srdcervúci.

Ešte dnes čerpám niektoré vedomosti z tohto seriálu, naučil ma napríklad, že puding sa dá uvariť aj zo syra.

...sú jediní a neprekonateľní, navždy s nimi, našimi milými žltými Simpsonovcami!