Tomu.Ver

Výnimočný dychberúci príbeh, ktorý len tak nevymyslíš. Možno aj kvôli tomu, že to nemá ďaleko od reality. ISIS verzus Švédsko. Príbeh matky, ktorá je nútená ohroziť svoj život aby zachránila tie ďalšie. Moslimské vykrádanie hláv v praxi, ďaleko od domova, v zahraničí. S cieľom presvedčiť "svojích" ľudí aby sa pretransformovali na ich zvrátené teroristické hry.

Takzvané rodičovské psycho, ktoré ťa nenechá len tak chladným. Za predpokladu, že je divák rodič, pravdepodobne. Dej každou časťou tlačí na pílu a odkrývajú sa jednotlivé identity, ktoré nie sú až tak ďaleko od dnešnej reality. Herecky aj celkovo naozaj veľmi podarené. Lájk it.

Dokument o hladovke, ktorá má blahodárny účinok pre ľudské telo a myseľ. Lenže pôst a hladovka nie je to isté. Pôst sa viaže priamo s Bohom a ten v dokumente nie je spomenutý ani z vlaku. Preto táto hladovka (podľa nich pôst) spadá do škatuľky "alternatívna medicína", čo už nie je veľmi košér. Spájať pôst s hladovkou je dosť zavadzajúce, lebo pri oboch je úplne iný zámer a tým pádom aj výsledok.

Niekedy stačí pár pochybení jedného človeka a je všetko v troskách. Možno ani nie pochybenie, skôr neprofesionalita, neľudskosť a hlavne ľahostajnosť. V tomto skutočnom príbehu to prakticky stojí na jednom človeku, čo je maximálne zarážajúce, zvlášť keď sa jednalo o tak kuriózny prípad, naoko nemožný. Odporúčam vzhliadnuť pred spaním.

Jeden veľký potlesk pre tento film. Drsné ale zároveň romantické a aj vtipné stvárnenie ľudského spolužitia dvoch "čudákov", v dobrom slova zmysle. Fascinujúce a skutočné.

Bojhúd je 12 ročný časozber, ktorý sa točí okolo hlavnej postavy. Zber akože amerických filozofických rozhovorov a úvah o živote, ktoré sú niekedy dosť mimo. Čo treba uznať je vytrvalosť niečo také natáčať 12 rokov a dúfať, že nikto z nich počas natáčania s tým nebude chcieť skoncovať, čo sa vraj vlastne dialo predstaviteľke matky. Tak ako v režisérovom filme "Pred polnocou", nie je nič podstatné k natočeniu, pre mňa opäť veľké sklamanie.

Takzvaná komédia v úvodzovkách. Príbeh silne reálny z nášho bežného života, kde nikto naokolo nie je prirodzený, správne orientovaný, či nerozvedený, nezáväzne nepretiahnutý, atď. Proste bežná realita, ktorá ak nie je, tak nám ju musí film natĺcť do hlavy, lebo áno toto je v dnešnej dobe oká a "nehovor že ne".

Ten pocit, keď sa vyhýbaš filmu kvôli niečomu, ani nevieš čomu, kvôli dĺžke? Nakoniec zistíš, že dvojhodinový film trvá 2x viac. Si napätý, uniká Ti dej? Zle počuješ, máš niečo s hifi sústavou? S ušami? Nie, len pozeráš kapitána, toho červeného. Pritom príbeh fakt slušný, výkony hercov taktiež, no len... ani srnka netuší, alebo aj hej, tuší. Niet pochýb, že aj filmový laik dá disslajk. Asi to soudruhové pokazili v strižni a aj nejakí tí na mieste natáčania, pričom to neboli herci. Škoda preveľká.

Izba ako žiadna iná. Strhujúci príbeh, ktorý len tak nezahreje pri srdci. Vyobrazené je len to, čo sám Jack videl alebo počul. Nápad za milión, no zažit to na vlastnej koži ani za ten spomínaný milión. Hajfájf.

Čo časť, to jeden deň vyšetrovania zločinu. Čo časť, to napätie ale aj nuda. O to viac skutočné, keďže aj vyšetrovateľ má svoje súkromie, ktoré musí riešiť. Záver druhej série a teda ukončenia prípadu sa nesie v podobnom lájt priebehu, no samozrejme s hustejšou atmosférou a prívalom emocií. Na konci seriálu, ba aj v jeho priebehu, som si určite nie len ja položil otázku, či dánska pôvodná verzia by nebola lepšia. Celkom určite, aspoň pre mňa. No... Je lepšie o nej nevedieť :)