Visáč

Mailerov užvaněný neo-noir v produkcii borcov z Cannonu. Takto nejak by vyzeral Modrý samet, keby ho v 80s točil Tommy Wiseau. Herci sa tu prakticky predbiehajú v honbe za Zlatými malinami, mechanicky recitujú repliky šustiace papírom a správajú sa fakt divne. O’Nealov trapne melodramatický line-reading "oh god, oh man, oh god" dnes zaslúžene patrí do zlatého meme-fondu. Podobných momentov je tu ale hafo. Môj personal favorite: silným južanským prízvukom prednesené "Ah used ta have golden-blonde pussy hair until ah scorched it with tha football team." Mám zmiešané pocity. Je to campy masterpiece? Fail? Fakt neviem. Cringe-fest? Rozhodne.

Slušný voyeurský thriller. V záplave kejdžovského direct-to-video harampádí z posledných rokov je to tak trochu zjavenie. Jasné, je to béčko, ale v réžii zručného remeselníka, ktorý vie pracovať s hercami a mizanscénu či budovanie napätia má v malíčku. Ak fandíte Cageovi aj v "less than usual crazy" móde, máte slabosť pre špinavé motely a vyhľadávate takový ten jemne lynchovský mystery feel, choďte do toho.

Konšpiračná jednohubka so správne skrachovaným Valom, dvoma luxusnými Kilmer-girls a zápletkou, ktorá nedáva zmysel. Ale docela dobre sa na to pozerá: Val je tu ešte vo forme, chodí do kina na béčka s El Santom, v pätách mu je "good ol boy" Sam Shepard a ako bonus Steve-O v totálne random cameu.

Simply epic. Ukážkový tribute atletickej húževnatosti, aká nemá v športe (snáď len s výnimkou Muhammada Aliho) obdoby. Preskakovanie medzi časovými rovinami bol nevyhnutný ťah: kvôli kontextu i celkovej dramaturgii. Kiežby sa tak luxusného spracovania dočkal aj Kobe...

Depresívny portrét človeka v rozklade. Hardy je v roli demenciou nahlodaného mafiána skvelý a jeho groteskný performance hlavným ťahákom filmu. Trankova singulárna vízia odvážne nekomerčná, je takisto garanciou toho, že sa ku Caponemu nebudú chcieť diváci (včetne mňa) vracať.

Fascinujúci snapshot z dynamického obdobia, kedy sa lámal Hollywood zo starého na nový a mladí filmári oslavovali revolučného ducha tejto zmeny. Má to ten typický dobový look (split screen, rapid intercutting), jak keby to režíroval študent filmovky alebo nejaký hippie rebel z lokálnej TV. Do toho si ide vyjetý Fonda v kostýme Kapitána Ameriky anarchistický freestyle v prestávkach medzi natáčaním Easy Ridera, mystický vizionár Coppola fakuje štúdiové autority a okolo neho sa nenápadne motá Lucas, pravdepodobne jediný triezvy člen party. Naprostým ternom je ale pripitý Polanski, debatujúci na téma násilie (vyslovene spomína nože a britvy) u bazénu vily, kde mu robí křoví čoskoro mŕtva Sharon Tate.

Exkluzívny noir: temný a bezútešný, jak to mám rád. Jedinečný nielen umiestnením deja do sveta cirkusu, ale najmä tým ako nepodlieha žánrovým konvenciám. Toto nie je typický priamočiary noir s tvrďáckym anti-hrdinom v osídlach femme fatale - Nightmare Alley ide podstatne viac sofistikovanou cestou skazy. Pomôžem si citátom z iného filmu: "Něco visí ve vzduchu, ale nemá to tvář. Ale všem zasvěceným je to jasný." It’s all smoke and mirrors. Dokonca aj ten našróbovaný happy-end je diskutabilný a z morálneho hľadiska podvratný.

Neúmyselne campové melodrama, takže not campy enough. Ale má to svoje golden nuggets a jedna z vedľajších postáv, do ktorej sa všetci strefujú na margo jeho sexuálnej orientácie, sa volá Ted Casablanca. A je to aj studnica nekorektných hlášok typu "You know how bitchy fags can be!" a "That little whore makes me feel nine feet tall!", pri ktorých si s nostalgickou slzou v oku spomeniete na Showgirls od Verhoevena.

Štandardná TV produkcia s univerzálnym zacielením a bez ostrých hrán. Pôvodný Helter Skelter zo 70. rokov je 3-hodinová procedurálna dráma s podstatne menším záberom (udalosti PO vraždách Tate-LaBianca), no paradoxne je to drsnejšie (flashbacky z miesta činu) a viac ponuré. Novšia verzia začína príchodom Lindy Kasabian na Spahn Ranch, jej uvedením do Rodiny a vykresľuje všetky podstatné udalosti až do súdneho procesu. Manson tu má až parodický rozmer a pôsobí dojmom vyšinutej rockovej hviezdy, akoby niekde na polceste medzi skutočným Mansonom a Jimom Morrisonom. Nie je to vyslovene fail, ale v porovnaní s démonickým Railsbackom z originálu je to druhá liga... Ako celok, táto verzia Helter Skelter nenadchne ani neurazí, no pre laického diváka nedotčeného fenoménom Manson to nemusí byť zlá voľba.

"Let’s go ride some waves." Milius na vrchole komerčného potenciálu, zastrešený vlastnou produkčnou company A-Team Productions, totálne free, riding some waves s excelentne obsadeným triom slušne rozbehnutých talentov. Je v tom všetko: pláže, surfing, parties, peckinpahovské výjazdy do Mexika, esenciálna podstata chlapského kamarátstva, životná skúsenosť, horká pachuť Vietnamu a tie osudové momenty, keď je život v prdeli. Toto sú Johnove Americké graffiti/Lovec jeleňov.