Visáč

Ako zakončenie trilógie o řádení vražedného klanu Firefly family je to sklamanie: nie je to iná liga než predchádzajúce dva majstrštyky, je to jinej sport. Ako "Rob Zombie film" to pokračuje v tradícii nenápaditého low-budget priemeru á la 31. Chýba tomu dynamika a ten komplikovaný produkčný background je na výsledku znát. Scenáristicky líné, Zombieho vizuálne triky obohrané a herecky jednorozmerné. Richard Brake je do počtu, Sheri Moon utrhnutá z reťaze (in a bad way) a na Sida Haiga nahlodaného smrteľnou chorobou nie je dobrý pohľad. Najviac ma sklamal Bill Moseley - nezáživne recituje drsňácke repliky o tom, aký je to bad motherfucker, no už to nie je ten autoritatívny psychouš jak si ho pamätáme, ale skôr taký zostarnutý hillbilly sráč. Rob Zombie týmto počinom potvrdil moje dávnejšie obavy: zacyklil sa vo vlastných fantasmagóriach. Ak sa chce dostať von zo slepej uličky, potrebuje nevyhnutne zmeniť žáner, využiť služby scenáristu a prestať obsadzovať svoju zubom času nahlodanú ženu. Len sa obávam, či na to všetko už nie je tak trochu neskoro.

Once Upon a Time in Hollywood (filmed in Birmingham, Alabama) - The 3rd Film from Fred Durst. Oh boy. Fred Durst. Svojho času rapujúce synonymum pre termín "douchebag" s červenou šiltovkou otočenou dozadu. Dnes filmár na plný uväzok. A človek, ktorý definitívne spravil z Johna Travoltu mimo-planetárny úkaz nebezpečnou rýchlosťou približujúci sa k najvzdialenejšej sonde hereckej sústavy menom Nicolas Cage. Oh boy. Travolta v roli prerasteného rain-manovského fanboya, ktorý stalkuje béčkara Devona Sawu v roli béčkara Huntera Dunbara. Oh boy. 80 minút filmu a 10 minút titulkov. Dedication pre Billa Paxtona (!) Ale posledná tretina fakt stojí za to: keď zmyslov zbavený Durster servíruje tak ujetý mix čiernej komédie a sureálnej drámy, až som začal ľutovať, že na to pozerám (takmer) triezvy. Osobitnú hviezdičku udeľujem za šialený Travoltov príčesok a farebný školský batoh s nálepkou Hollywood.

Naprosto strhujúci príbeh. Hlava mi neberie, ako to môže byť tak under the radar. Russian Five rozhodne patrí do výkladnej skrine dokumentárnej tvorby s tématikou NHL. Začína to ako špiónsky thriller z obdobia studenej války (námluvy sovietskych hráčov, agenti KGB, kufríky plné cashu). Pak sa to zmení na adrenalínový exkurz do devadesátek (golden age pre zámorský hokej, skladanie ideálnej zostavy Red Wings, raketový vzostup ruskej party) a poslednú tretinu zavŕši emotívny roller coaster jak z pera hollywoodskeho scenáristu. Za účasti hviezd kalibru Steve Yzerman, Sergej Fjodorov, Igor Larionov či Wayne Gretzky. Plus Jeff Daniels v shakespearovskej kreácii fandu Red Wings až za hrob!

Pozoruhodná dekonštrukcia Amerického snu a portrét chlápka, ktorý uveril svojej vlastnej reklame: v žiarivom Technicolore, s plastickým herectvom starej školy a príšerne melodramatickou hudbou Marvina Hamlischa. Filmy o existenciálnej kríze boli koncom sixties docela v móde (viď Arrangement od Kazana).

Do polovice fajn slowburner a plnohodnotná kolaborácia Refna s Brubakerom. Miestami okato napodobňuje experimentálnu poetiku tretej série Twin Peaks, ale vem to čert - má to grády. Od šiestej epizódy to však morfuje do refnovskej onanie (čti: snobskej maniery), v ktorej je málo Brubakera, málo Khondjiho (posledné tri epizódy robil Diego Garcia) a priveľa Refna. Finále v podobe sekvencie, ktorá vyzerá jak vystrihnutý outtake z filmu Roberta Rodrigueza (level: Tenkrát v Mexiku) to naťahované rozpliznutie veľavravne rámcuje. Refnovi došli prachy, priznal sa v Cannes... Neprekvapilo by ma, keby za tento nihilistický trolling schytal od exekutívy Amazonu honorable mention na internom blackliste.

Ku koncu je to už fakt otupujúci overkill. Po akčnej stránke (hand-to-hand combat, gunplay) ide o vrchol série, ale i žánru obecne. Variabilita súbojov a ich špičková choreografia robí z tretieho Wicka kaskadérsky showcase, o akom profíci z branže snívajú celý život. Keanu zraje ako víno do takej miery, že aj over-the-top epizódy ako jazdu na koni v uliciach New Yorku budete považovať za naprosto akceptovateľnú súčasť repertoáru Johna Wicka. Každopádne, je to overload. Dvojka mi sedela o čosi viac: bola kompaktnejšia, s viac noir atmosférou.

Takmer trojhodinová nálož južanského melodramatu s Cliftom na sedatívach a preexponovanou Liz Taylor, kde je hlavným zdrojom cinefilnej rozkoše snaha identifikovať scény nakrútené pred a po Cliftovej autonehode.

Profesionálne zaznamenaná šou s prvotriednou choreografiou a špičkovou dramaturgiou. Nechýbajú obligátne prestrihy zo zákulisia s dôrazom na aktuálne spoločenské témy (black lives matter, female empowerment) a motívy zo súkromia speváčky (materstvo). Očakávať od projektu s podtitulom "A Film by Beyoncé" niečo iné než megalomanský self-tribute umelkyne na absolútnom kariérnom peaku môže len naivka alebo idiot. 137 minút je možno cez čiaru, ale inak je to rovnaký štandard, s ktorým sa budú nasledujúcu dekádu konfrontovať šoubizové elity po celom svete, akým bola v devadesátkach Madonna a jej Truth or Dare. Plný počet nedám len preto, že som postrádal jediný riskantnejší (čti podvratný) detail, ktorý by aspoň lehounce challengoval obraz Beyoncé čoby vlajkovej lode korporátneho entertainmentu.

Hunter S. Korine uvádí Big Lebowského pro 21. století. McConaugheyho herecká exhibícia a potvrdenie jeho comic talentu. Korineho paradoxne najvyspelejší počin a druhý majstrštyk (po Kids). Jonah Hill a vyprášený Efron sú top. Bez tej poslednej scény by som sa pokojne zaobišiel, ale i tak je to takmer instantný kult.

"Even the Iranians don't fuck with us." Walkenovský ekvivalent Arnieho Komanda, resp. norrisovky od Cannonu. Je to tak nehorázne over the top (politicky, kadenciou explózií, bodycountom) a s tak nabušeným "B certified" obsadením, že McBainovi nemožno uprieť čaro nonsensovej guilty pleasure zábavy. Korunu tomu celému nasadzujú patriotistické songy v soundtracku a Maria Conchita bez podprsenky.