DjangoMacej

Éj bisťu.. veľmi žiarivý to počin.. hudba.. ktorý sa lial celým mojim telom.. (a najbližší čas znova a znova bude..) ako Rómovia od Indie po Španielsko.. ako by to bola aj moja cesta.. ale najviac u mňa asi po Rumunsko.. pokiaľ sa mi všetky emócie.. sila záberov.. a hlavne čaro, úprimnosť, iskra, či čo to.. čo išlo z očí ľudí.. hudby.. zdali najsilnejšie.. akoby s príchodom do Európy čosi prchalo.. oťažieval osud.. alebo sa len menilo..

Detsky jednoduchá irónia chcela, aby prvý videný film mňa roboša bol Ja, robot.. (milujem také irónie).. nebyť tej robotsky presnej hollywoodskej filmovej šablony tento film o evolúcii a vzbure robotov by asi zostal viac v mojom srdci.. (ozaj neviem či bol tento film na tri hviezdičky.. neviem či väčšina mnou hodnotených filmov nie je prehodnotená.. či ja si z nich jednoducho nevyberám, či nedotváram to zaujímavé, pekné.. neviem.. veru sme aj my stroje.. no nie roboti.. našťastie.. zatiaľ..)

Béla Fleck ma očaril s Flecktones.. a pokračuje s hudobníkmi z Afriky.. zdá sa, že to nie je typ človeka, ktorý by sa vedel navonok výraznejšie prejaviť (či už slovami, alebo emočne).. komunikuje hudbou a to je mi ozaj blízke.. a má vynikajúci cit.. na ľudí, na hudbu.. aj keď dokument nie je na päť hviezdičiek, hudba u mňa určite áno.