Z0oMb3E

Val Kilmer mi bol ako herec vždy nesympatický. Nebudem sa pretvarovať, keď poviem, že som sa celkom potešil, keď som ho videl visieť napichnutého, ako bábku. No k filmu. Celkom slušná vyvraždovačka, v ktorej až do poslednej chvíle skoro nič netušíte. Niekoho tento typ filmov môže baviť, no ja som mu nejak na chuť neprišiel. Pre mňa mierny podpriemer. Neviem, kto sa inšpiroval kým? Saw tímto, či toto saw-om? Po čase vás to pištanie, visiace mačky, hracie skrinky či iné akože deprimujúce veci začnú nudiť, i keď sa film snaží o stupňovanie. Film na zabitie času, beriem. No na príjemnú filmovú chvíľku určite nie.

Videl som už aj lepšie dokumenty presne na túto istú tému. Tento len za 3*.

Moje myšlienky pri sledovaní prvých pár minút mi jednoznačne vraveli "Vstaň a choď tú kravinu okamžite vypnúť!". Bola by to však obrovská škoda pretože tak zaujímavo natočený film sa len tak nevidí. Kde je skutočnosť, kde je mystifikácia? Kam sa dá až zájsť pri tvorbe dokonalého gagu? Čo sa stane, keď si showman povie urobím si to podľa seba, ale nie to čo sa páči ľudom, ale to čo sa páči mne? Na tieto, ale i mnohé iné otázky vám odpovie práve tento film. Spojenie komédia a Carrey je v tomto prípade dosť zavádzajúci, pretože každý očakáva nekontrolované rozhadzovanie rukami, či vyšpulovanie všelijakých grimás, ako u predchádzajúcich Carreyových filmoch. Tento film je však portrét človeka, ktorý má o koliesko viac a narodil sa do nesprávnej doby. Skrátka portrét nepochopeného génia.

Je rok 2010 a ja sledujem víziu budúcnosti z roku 1992 na rok 2009. Mick Jagger si to kalí na obrnenom transportéri cez ulice a mníška s brokovnicou v ruke privíta prišelca zo slovami "...nehovor mi sestra, sakra...". Ľudia si pochutnávajú na smažených potkanoch a strieľajú do seba len tak z dlhej chvíle. Poviem vám som rád, že sa táto vízia nenaplnila. Totálne odpadný! film bez nejakých ucelených myšlienok E.Estevez vyzerá celý film ako obliaty studenou vodou a Rene Russo nemám rád. Najpríjemnejšie prekvapenie za všetkých inak podpodpriemerných hereckých výkonoch podáva už spomínaný Mick Jagger. Hrôza strach a mizéria filmu sa na vás valí po celých 110 minút, a nakoniec si poviete, tích 110 minút mi už nikto nevráti a ja som ich zbytočne premrhal. Ja vám vravím HA!, ja som ho nedopozeral. Hviezdu dávam za snahu a veľký podiel na nej má práve Mick Jagger.

Nádherný príbeh o nezlomnosti ducha. Veľmy vydarený snímok, ktorý umocnuje aj fakt, že sa jedná o film na základe skutočnosti. Film dáva jednoznačne myšlienku, že keď si človek niečo zaumieni, tak to dosiahne. Premena Steva McQueena po dvoch a piatich rokoch na samotke je priam dokonalá práca maskérov plus obrovský herecký talent spomínaného herca. O Dustinovi Hoffmanovi sa nedá povedať, tak isto, nič iné len Bravó! Pochmúrne, až depresívne interiéry vsadené do prekrásneho prostredia Fr.Guayany. Film celkovo má dosť pomaly plynúci dej, a tak sa môže zdať nezáživný, až nudný. Film nieje určený pre tuctových americkou produkciou nasiaknutých pažravcov bažiacich po krvy, či výbuchoch. Film je jednoznačne točený s francúzkou eleganciou, ktorá nezavonia každému. Odporúčam náročnejším divákom.

Poctivo odpozeraných 20 minút. Po tom ako začala Swain opäť škriekať, mi praskli nervy a film som vypol. Podľa raitingu som však o veľa neprišiel.

Kubrickovo veľdielo, ktoré sa zapísalo zlatými písmenami nielen do veľkej knihy kinematografie, ale hlboko zasiahlo aj do hudobného sveta. Asi najmarkantnejší príklad je na britskej punkovej kapele The Adicts (mimochodom ich logo mám ako avatar). Film je prístupnejší pre omnoho väčšie publikum, ako to bolo pri Vesmírnej odysey. Film plný násilia, znásilnení, sexu, ale i kontroverznej nápravy, či zrady priateľstva a rodiny. Viem, že Kubrick bol, čo sa tíka hudobného doprovodu striktný, a aj do tohto filmu naordinoval klasiku, no jej použitie sa mi zdalo skôr silené (nefungovalo to ako pri vesmírnych lodiach). Malcolm McDowell so zvýrazneným pravým obočím spievajúc a kopajúc do spisovateľa u mňa No1. Kubrickov najlepší film. Povinná jazda pre fanúšika The Adicts-u, Major Accident-u či im podobným bandom Odporučiť sa to dá však každému, sklamaný nebude nik.

Dobytie Planéty opíc alebo opičí Spartakus. Celý príbeh o Spartakusovy tu predvádzajú opice vzopretie sa moci, spojenie a organizácia otrokov a útok na svojich pánov. Na rozdiel však od Spartakovho príbehu tu utlačovaný vyhrali a zotročili si ľudí (všetko to stihli za jednu noc). Dobytie planéty opíc nemá opäť absolútne nič spoločné s pôvodným filmom. Z tohto sa nikdy nemala stať séria a svet by o nič neprišiel. Navyše v tomto nezmyselnom pokračovaní absolútne nesedí ani hudobný doprovod. Koniec filmu má nasvedčovať to, že sa jedná vlastne o nekonečný príbeh a po zhliadnutí tohoto snímku by mala nasledovať pôvodná Schaffnerova verzia. Film už za viac slov nestojí.

To čo nemalo mať pokračovania, má už tretiu časť. Ukážkový príklad na to ako sa dá vysporiadať a vykľučkovať zo zabitých koncov predchádzajúcich filmov. Na prvý film ktorý končí tak, že Tylor ostáva žiť na planéte nadviazali scenáristi záchrannou výpravou. Dvojka končí úplným zničením planéty, na čo by sa už teoreticky nič nadviazať nedá. Omyl. Však tu máme osvedčené cestovanie časom, dokonca naspäť (Einstein sa musí obracať v hrobe, na ktorého teóriu je narážka aj v jednotke). Vzniká s toho táto maškaráda, ktorá má spoločné s prvým alebo druhým filmom len dve (tri) masky. Ak má film poukazovať na to, že každá spoločnosť sa stavia k novým veciam, ktoré vyvracajú doposiaľ uznávané teórie odmietavo, s nepochopením či nepriateľsky, tak sa to tomuto filmu podarilo len z časti. Film sa dá do polovice charakterizovať, ako uvítanie, obdiv a popularita prišelcov, a v druhej časti sa to obracia a začína sa na nich štvanica. A trojka zo záverom nenecháva žiadnu možnosť na kreativitu scenáristov pre ďalšiu časť, sama vytvorila vráta veľké ako stodola (aspoň v tomto sa mohli držať scenáristi zaužívaného debnenia koncov).

Neporovnateľne slabšie ako famózna jednotka. Niet sa čomu čudovať, pretože jednotka nedala veľký priestor na nadviazanie. Prvá polovica využíva všetko, čo ostalo po jednotke zábery, kulisy, masky a celkový dej no v druhej polke sa to už zvrháva do trápnosti až klišé. Pridanie telepaticky vyvinutých ľudí klaňajúcich sa atómovke bol len trápny pokus scenáristov o predĺženie filmu, aby mal aspoň tú štandardnú hodinu a pol. Film skončil tak ako zvyčajne končia skoro všetky pokračovania úspešných jednotiek- úplná bieda. Na nepokazenie si dojmu s pojmu Planéta opíc neodporúčam sledovať vôbec.