tuberatanka

Pomerne chladný a umelý záznam vystúpenia jedného z lepších českých pesničkárov. Dôstojný pohľad na to, ako jeho koncerty vyzerajú (aj) v súčasnosti, ale pokiaľ máte tú možnosť, silne odporúčam radšej uzrieť koncert naživo.

jeden veľký problém: tento seriál začínal pôvodne na rádiu Twist pod názvom "Twister", a občas sa im tam zadarili celkom vtipné momenty. Ako Uragán sa to na obrazovky dostalo až v časoch, keď už sa Twister začal čoraz viac opakovať. Odvtedy to ustrnulo zhruba na tom istom mieste, s tými istými postavičkami a vtipmi (áno, v najstarších dieloch neboli dookola tá istá Mária, ten istý malý Mirko a ten istý Stromokocúr, ale každý diel bol úplne iný a človek netušil, čo ho čaká). Rovnako, obrazová zložka je v tomto prípade skôr navyše, pri tomto kabaretnom type programu zvuk úplne postačil. Časom Twister na rádiu Twist skončil s odôvodnením, že už je čas skončiť, kým si to ešte drží nejakú úroveň, a nie skončiť keď už to úroveň úplne stratí. Boli to pekné slová, avšak koniec Uragánu na televíznych obrazovkách to neznamenalo, a úroveň veselo klesala od dielu k dielu. Dve hviezdičky preto, pretože televízna verzia obvykle iba recyklovala staršie nápady z verzie rozhlasovej, často doslovne, zabúdajúc že opakovaný vtip stráca svoj účinok. Pre rozhlasovú verziu tri a pol hviezdy.

Uzrel som dva diely, a nechápal som, čo sa tam deje. Čudesné, zmysel nedávajúce, občas trápne dialógy, na nečakaných miestach zmixované so samplovaným smiechom. Nevidel som v tom žiaden zmysel, snahu o umelecké vyjadrenie, spoločenský komentár, pointu, dej, humor, hocičo čoho by sa dalo chytiť. Videl som aj horšie seriály, ale nevidím dôvod, kvôli čomu by si mal toto niekto (hoci aj z nudy) pozrieť. Pokiaľ som to dobre podchytil, seriál stojí skôr na dialógoch, než na dejových zvratoch a napätí - ale urobiť takýto dobrý seriál, polhodinu sa odohrávajúci na jednom mieste s tými istými postavami, je veľmi ťažká úloha aj pre skúsenejšieho a kvalitnejšieho filmára.

Alica v krajine zázrakov na speede. Bez akýchkoľvek klišé či slabých momentov. Pre fanúšikov japonských podivností povinnosť.

(Anti)romantický pohľad na "máničkovský" život ako na ľudí na okraji spoločnosti. O "intelektuálnej" alebo "kultúrnej" časti tzv. undergroundu bolo toho napísaného aj nafilmovaného dosť, ale film s týmto námetom je u nás úplne ojedinelý. Normalizačná "depka" je tu dotiahnutá do úplného extrému, a tak hrdinovia prespávajú v kanáloch, špinavých pivniciach, neustále sú konfrontovaní s políciou, organizujú divoké "večierky", a každú chvíľu sú vťahovaní do alkoholických, marihuanových i sexuálnych orgií. Komunita ľudí miešajúca sa medzi zločincami a bezdomovcami, avšak so zvláštne bohatým životom a akousi vlastnou svojráznou drsnou post-hipisáckou kultúrou normalizačného razenia. Film ukazuje, že "ostrovčeky slobody" mohli mať v tejto krajine vskutku bizarné podoby, ale cez všetku drsnosť, depku, nihilizmus a psychiatriu tu cítiť aj zvláštnu nostalgiu. Hrdinovia môžu pôsobiť ako apatickí vypatlanci na okraji spoločnosti, ale napriek tomu, títo ľudia majú nejaké ciele, svojrázne citové prežívanie (viď scéna pohrebu Lesního muže) a ich trávenie voľného času má ďaleko od apatie (futbalový turnaj a festival na lúke) . Je to film ozajstný, neprizdobovaný a nestavajúci na žiadnych vonkajších efektoch, a zatiaľ asi najlepší ČS film reflektujúci totalitnú dobu, aký som videl (možno ešte Kouř, ale ten je o čosi abstraktnejší). Občanský průkaz či Pelíšky sú v poriadku, ale po tomto filme pôsobia ako neškodné rozprávky pre deti v predškolskom veku. Tento film je drsný aj bez akéhokoľvek explicitného zobrazovania nechutností, a úplne verný aj napriek nehereckému obsadeniu. Odporúčam všetkými dvadsiatimi.

Mám trochu problém s hodnotením filmov ako sú tieto - jasne detská rozprávka, a trochu zvláštne hodnotiť ju z pohľadu dospelého človeka. Nikdy som príliš nemal v láske hrané rozprávky, pretože je ľahšie akceptovať "detinskosť" filmového prejavu v animovanom filme (kde to môže byť aj prednosťou), než v hranom filme, ktorý predsa len pôsobí "ozajstnejšie". Film stojí v podstate na kontraste medzi svetom ľudí a rozprávkovým svetom. Hýri to nápadmi a vtipom, len potenciál stretu rozprávkového a ľudského sveta je tu trochu málo využitý a film ako taký pôsobí trochu detinsky a zbytočne uhladene. Taká lepšia socialistická rozprávka, ktorá je lepšia hlavne vďaka tomu že prekročila hranice žánru. Ale boli už aj lepšie.

Dosť som sa nudil. Tak "normálne" natočený rozťahaný romantický film, po čase celkom predvídateľný a nič nové neprinášajúci.

"Prosťáčkovská podoba amerického snu" (Neil Slaven). S týmto filmom mám zopár problémov. Problém č.1: čítal som predtým knižnú predlohu, a oproti nej film vyznieva príliš sladko, pateticky, plytko a málo uveriteľne. Problém č.2: videl som omnoho lepšie filmy s tématikou "pribrzdeného génia" (napríklad pre mňa omnoho emotívnejší Rain Man, alebo aj Muž na Mesiaci), a Forrest Gump pri nich pôsobí iba ako dobrá holywoodska "podívaná". Podívaná je to samozrejme v pohode, ale hĺbku by som tu príliš nehľadal.

Úžasná psychedélia. Vďaka strohému prevedeniu a veľmi jednoduchému deju sa v nej však dá zorientovať bez problému. Skvelá, ľudsky pôsobiaca animácia väčšinou zobrazuje chladné vyprahlé a rozľahlé prostredia osídlené bizarnými tvormi a rastlinstvom, pomedzi ktoré blúdi drobný človek. Postavy sú tu takmer úplne bez emócií (s výnimkou občasného bojového zápalu). Celkový dojem by sa dal vyjadriť slovom "podivný" (a rozhodne nie "divoký", ako český preklad názvu filmu naznačuje). Tento film nefunguje na jednotiacej dejovej línií (napriek tomu že tu je a je jasne naznačená), ale skôr ako séria veľmi pokľudných, avšak nekonečne podivných skečov zo života hlavného hrdinu. Celkový dojem je však úžasný - tento kontrast strohosti a podivnosti, jednoduchého deja a úžasných detailov, vyprahnutej planéty a silnej "psychedelickej" atmosféry funguje nad všetky očakávania. Toto je skvelý príklad filmu, ktorý je určený pre deti aj pre dospelých, pretože každý si tam niečo nájde. Výsledný dojem pôsobí, ako keby človek pozeral futuristický sci-fi film pod vplyvom halucinogénov. Čosi takéto som nikdy predtým nevidel, a najskôr asi ani neuvidím - úplný unikát.

Po tomto filme mi Pelíšky prídu ako vyprázdnený a trochu sladký rodinný film (aj keď ich mám celkom rád:). Tento film mi príde omnoho ozajstnejší, drsnejší a autentickejší. Oceňujem zopár "insajderských" vtípkov (otec sa dostal na liečebný pobyt s diagnózou "třista sedum"), ale aj fakt, že ide viac do hĺbky, pričom stále ide o vcelku prístupný film, stavajúci na nostalgií, trpkom humore a silných, často mrazivých scénach (masaker v podchode, prehliadka na hraničnom priechode). Je zaujímavé sledovať, ako pubertálna revolta, povrchná a priamočiara ako vždy, odrazu v tomto totalitnom kontexte nadobúda úplne iný rozmer a zmysel. Tento film je o hŕstke ľudí, ktorí sa dokážu baviť aj keď je okolo hlboký koncentrák. Rozdelenie postáv je možno až príliš čiernobiele, ale v tej dobe bolo veľa vecí čiernobielych. Film samotný čiernobiely nie je, namiesto "totalitnej šedi" ukazuje pestrofarebný svet. Dobre, veľa to stavia na efekt, na nostalgiu a trochu to hrá na city. Ale pomedzi to všetko tu je aj ozajstná dráma o absurdite, brutalite a pokrytectve doby, ktorú zobrazuje. Táto rovina by šla zobraziť aj omnoho lepšie, ale možno niekedy nabudúce:)