Abiosis

*ANDY VS. SIMPSON* Mne v zime z nosa tečie; a rovnako aj kvôli možnej čiernej farbe postupujúcej od končekov prstov na celé chodidlá, by som už radšej chytal nenávidený bronz. Horolezectvo je extrémny šport a takýto a jemu podobný risk oceniť nedokážem. Je to o prekonávaní vlastných hraníc, o obetách, o absolútnej koncentrácii na každý vykonaný pohyb a o rozhodnutiach, ktoré z tepla izby s ľahkosťou odsúdime, ale s ťažkosťou si uvedomíme, že toho istého by sme sa v Yatesovej situácii mohli "dopustiť" aj my. Jeseň je krajšia a farebnejšia ako zima a aj v tomto počasí som ochotný vystúpiť maximálne na Urpín. Verdikt v 1 vete: Zlý čas a miesto na zlomeninu. 30.11.11

*NIKOMU NECVRKNE* Tento film som mal k dispozícii už rok, ale bál som sa ho pozrieť, a to z dvoch dôvodov: ten prvý bol strach z toho, že sa budem veľmi, ale veľmi báť (propagácia filmu ako toho najstrašnejšieho, čo kedy uvidím, môj mozog masírovala kvalitne), ale zároveň som sa aj obával, že sa naň budem tešiť zbytočne, keďže žiadny strach pri pozeraní filmu nezažijem. A nezažil som. Videl som originálny, aj alternatívny koniec (ten sa mi páčil viac) a oba ma potešili, pretože namyslená postava Micah si ani nič iné nezaslúžila a bola najotravnejším elementom filmu. A hlavne to bolo pre mňa ako diváka vykúpenie z hororovej podpriemernosti. Verdikt v 1 vete: Film bez napätia a s otrasne nudnými "dennými" scénami. 16.09.2010

*SKÁJ-LAJNO* Tam, kde sa to skončilo, sa to malo začať. Záver konečne uchopil akúsi originálnejšiu ideu a na nej mohol stavať a možno vytvoriť amerického brata pre District 9. Nestalo sa tak a sme teda svedkami len zbytočného vatového obkecávania v úvode filmu, plus striedavo nečinnosti hlavných hrdinov a bezhlavého utekania hlavných hrdinov v jeho priebehu. Inak nič; žiadny paralélny príbeh, žiadna zápletka. Hrdinovia blúdia hore-dole po budove, pozorujú dianie z okna, niekedy sa diania aj účastnia. O hereckých výkonoch sa rozprávať nedá, herci nemajú čo hrať. Jedna je síce tehotná, druhý neverný, tretia panovačná, štvrtý zmätený, piata do počtu a šiesty je stále Angel Batista z Dextera, ale nič z toho sa vo filme nerozvíja. Verdikt v 1 vete: Relatívne pekné triky... a to je všetko. 03.06.12

*DVE GENERÁCIE STAVITEĽOV* História vo forme hodín dejepisu ma nikdy nedokázala dostatočne zaujať. Tá filmová bola u mňa vždy úspešnejšia, a vôbec mi neprekáža, že je oproti tej písanej asi menej reálnejšia, viac pokrivená podľa individuálnych potrieb. Akási interpretácia interpretovaného. Podstatné je, do akej miery pôsobí vierohodne a z Pilierov mám pocit, akoby sa predo mnou odohrávala história v tej svojej pravdivejšej forme. Nemám, samozrejme, na mysli ľúbostnú linku príbehu, vzťahy lásky skúšané nepríjemnosťami a všetky tie príčinné súvislosti. Ten pocit pramenil zo zobrazenia života bežného človeka a jeho zápasu o prežitie, zo zobrazenia života šľachty so svojim intrigami a zobrazenia tých najvyšších, Bohom vyvolených, a ich komplikovaného boja o získanie trónu. Zároveň bolo veľmi poučné sledovať, čo všetko si stavba projektu obrovských rozmerov vyžaduje, či už vo forme použitého materiálu, zručností alebo náradia. A priznávam, že sexuálne scény hlavných hrdinov, i keď neboli príliš časté, boli predsa len zbytočné. Verdikt v 1 vete: Poučný a zároveň mierne rozprávkový výlet do histórie. 26.10.2010

*POKLAD HĽADAJTE INDE* Príbeh je inšpirovaný knihou R. L. Stevensona, ktorú mám na poličke už od skorého detstva, ale stále zostáva neprečítanou, takže porovnávať nemôžem. To, čo však na rozdiel od čitateľa vidí divák, je rozprávka, kde sa v zvláštnom pomere mieša kombinácia historického a fantastického žánru. Postavy sú vydarené, niektoré aspoň s minimálnym náznakom minulosti a z toho prameniacich postojov a názorov v prítomnosti, čo im dodáva potrebný rozmer prekvapivo umožňujúci divákovi vžiť sa do ich konania a dokonca s nimi i súcitiť. (Tak sa napríklad nemožno čudovať tomu, že vás bude značne mrzieť smrť jedného člena posádky.) Kultovou sa stáva postavička menom Morf, milá, priateľská a humorná (škoda len, že jej zábavný repertoár nie je širší a po čase sa opakuje), na ktorú sa bude zabúdať rovnako ťažko, ako napríklad na postavičku Stitcha. Adaptácia predlohy je však nevýrazná: film je najmä vo svojej prvej polovici mdlý, nikde nesmeruje a premieľa sa na jednom mieste, chýba mu iskra a energia, pričom sústredenie pozornosti na hrdinov a nie, povedzme, na ich činy, nie je tou najlepšou voľbou. Verdikt v 1 vete: Nevydarený príbeh s vydarenými postavami. 22.11.2010

*PRVÝ MUŽ NA PLANÉTE 51* Absolútnym plusom bol pre mňa výskyt referencií na iné filmy, a to vo forme vizuálnej i akustickej (Alien, 2001: A Space Odyssey...) a tiež na nedávnu pozemskú históriu. Mimozemský svet pripomínajúci päťdesiate roky na planéte Zem umožňuje vtipným spôsobom zakomponovať typické ikony (nie len) tej doby, avšak pre potreby mimozemšťanov často v trošku pozmenenej forme, ako sú napríklad Wolksvagen Bus, hipisák hrajúci na gitaru, filmy o invázii mimozemšťanov či Area 51. A vďaka týmto kladom dokážem filmu bez problémov odpustiť nedostatky v podobe plastelínových postavičiek a mierne neoriginálneho príbehu. Verdikt v 1 vete: Mimozemšťania sú nakoniec predsa len zelení a ich historický vývoj sa od toho nášho až tak veľmi nelíši. 21.04.11

*+ + + +* Vo všeobecnosti neobľubujem mix rozprávky a muzikálu, ale prekvapujúco sa mi to páčilo viac, ako som predpokladal, že sa mi to bude páčiť. Dejovo nepatrí k nepredvídateľným a komplikovaným, ale jej silnou stránkou sú veľmi citlivo napísané (nie len hlavné) postavy, ktoré sú hlavnou príčinou toho, že celou rozprávkou sa nesie vysoko pozitívny náboj, ktorý sa prenášal aj na mňa. Rozprávka je pre mňa aj jednou z tých, ktoré obsahujú silné, zapamätateľné momenty, ako napríklad Pocahontas tajne pozorujúca Johna Smitha, či ho neskôr zachraňujúca pred popravou. A, samozrejme, nemožno nespomenúť Meeka, ktorý je úžasne vtipnou postavičkou a je zdrojom zábavných momentov. Verdikt v 1 vete: Pozitívny pohľad na stret Indiánov a Európanov. 04.05.11

*ONE MAN SHOW* Vo filme hrá viacero postáv, tie však iba počujeme cez mobilný telefón. Jediný, na ktorého sa hodinu a pol pozeráme, je Paul - človek, ktorý bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a momentálne prežíva svoju nočnú moru zakopaný pod zemou v nie práve rozmernej truhle. Ako to všetko dopadne, divák tuší už od začiatku, ale zároveň stále verí že všetko bude nakoniec inak, pretože veriť chce. Na Ryana sa pozerá dobre, pre mňa je to herec nadpriemerný, príbeh však miestami nudí, pretože objekt, v ktorom sa film odohráva, predsa len má svoje hranice a je teda scenáristicky limitujúci. Záver však vaše nervy vyžmýka poriadne a pripravte sa na veľmi nepríjemný pocit, ktorý sa vás následne zmocní. Verdikt v 1 vete: Minimalistický, konverzačný film, odohrávajúci sa na jedinom mieste. 05.01.11

*OPLATÍ SA NEVEDIEŤ PO ANGLICKY* Priznávam, že jednu či dve kľúčové veci som nepochopil a možno práve preto vo mne film nerezonuje až tak, ako by mohol. Žánrom a formou je však presne taký, aký obľubujem: klaustrofobický, dialógový a s minimálnym počtom protagonistov. Typickou súčasťou týchto minimalistických filmov býva aj absencia dobrých hereckých výkonov, avšak v tomto prípade sa obávať netreba. Stephen McHattie zaujme svojim hereckým prejavom, a navyše aj výzorom; a tiež hlasom. Práve ten dokonale dokresľuje desivú atmosféru filmu, ktorá pramení z toho, že rovnako ako protagonisti, ani my nevieme, čo sa mimo budovy vlastne deje a dozvedáme sa to len sprostredkovane. A toho, čo nepoznáme, sa bojíme vždy najviac. Verdikt v 1 vete: Originálny nápadom i spracovaním. 01.09.11

*POSLOVIA SMRTI* Hrôzy vojny podané sprostredkovane cez prácu poslov a reakcií pozostalých zapôsobia rovnako silno (a možno oveľa silnejšie), ako priamy pohľad na bojisko. Film veľmi smutný a uplakaný a najmä pri scénach, kedy dochádza k oznamovaniu smutných skutočností tým najbližším, je ťažké nechať oko suché. Film bez čo i len náznaku oslobodzujúceho úsmevu na tvári ktorejkoľvek postavy. Ponurá atmosféra sa nesie celým príbehom a nedá sa jej uniknúť ani po dopozeraní, rezonuje vo vás a núti vás si v hlave práve pozreté prehrávať znova a znova. Mdlá postava Olívie nedáva Samanthe Morton príliš priestoru na preukázanie hereckých schopností, avšak Woody Harrelson rovnako ako Ben Foster hrajú prvotriedne, smútok a trauma z prežitého z nich priam sála. Verdikt v 1 vete: Pochmúrny film nie len o "obetiach" v podobe pozostalých. 01.10.2010