arkie

Zvladol som to do cca 20 minut show, ale material bol prilis slaby a temy akosi lacne. Jim sa samozrejme s radostou pripojil ku kolegom Dave Chappelle, Ricky Gervais a Bill Maher v ich transfobickej retorike (iked sa sam niekolkokrat prehlasuje za spojenca LGBT). Problem je len v tom, ze jeho vtipy nejako nefunguju, je to uz proste vybagrovana tema a nikam to tak moc nevedie. Jim bol podstatne vtipnejsi, ked hovoril o veciach, o ktorych aspon trochu nieco vie. Takze neviem, mozno uz inspiracia vyschla, tak mozno Jim nechcel riskovat. Skoda.

Koniec 19-storocia, dansky knaz je poslany na misiu na Island, kde ma postavit kostol. Je zaroven vasnivy fotograf, tak uvidime par zaujimavych kompozicii. Prekvapenie bude asi hned v uvode v tom, ze tento knaz vlastne nie je ani nejaka pozitivna postava. Mne najviac ucarovala postava islandana Ragnara (Ingvar Sigurðsson) pre jeho surovy a chaoticky charakter. Krasna kamera, pomale zabery, casto panoramaticky otacajucou sa kamerou. Formal 4:3 sedi asi viacej do historickeho pozadia, uz to potom mohli rovno tocit na 1:1, ale nerusilo to aj vdaka spomenutej technike. Dialogov je tam poskromne, ale vzdy pridu v spravny moment a nie su nejako repetitivne. Proste niekto nieco povie a plati to, nie je nutne sa k tomu vracat. Je to dost dlhy a pomaly film, treba mat na to asi naladu. Vizualne krasny.  (Göteborg Film Festival 2023)

Dansko 30-te roky a psychiatricka starostlivost, kde mozno jedinou diagnozou bola mentalna retardacia. Zaujimavy, miestami velmi emocny film o bezmocnosti, zlomenych zenach a zneuzivani moci nad nimi. Nadherna kamera, celkom dobre herecke vykony. Mozno sa hodi o teme cosi vediet este pred zhliadnutim filmu, ale nie je to vyslovene nutne. Trigger warning pre ludi, co maju aktualne problemy s uzkostami, ale zasa nie to ziadne gore. Po filme bol rozhovor s reziserkou - do dnesneho dna sa vie o 2 zenach, co v tom ustave boli a este ziju. Snazili sa spravit rozhovor s jednou z nich, ale odmietla to. Napriek tomu je za tym vela vyskumu a patrania, takze takmer vsetko je zalozene na skutocnych udalostiach, s prekvapenim aj background okolo hlavnej sestry. Co sa tyka pribehu - urcite to vyvola mnohe otazky, uvahy a zavery, ale treba odlisit prezivanie filmu a chapanie historie. Dejiny psychiatrie maju mnohe velmi temne obdobia, avsak sa vzdy treba pozerat ako to bolo predtym a ako to bolo za obdobia, na ktore sa divame. Kazdopadne vdaka za zazitok, rozhodne doporucujem si tento film pozriet. (Göteborg Film Festival 2023)

Spoiler warning. Takže modrí fešáci vyhrajú bitku, pošlú vojakov nazad na Zem, 10+ rokov si váľajú šunky, a zrazu sú kompletne prekvapení, ze príde ďalšia invázna vlna? Žiadne prípravy, implementácia pozemskej techniky, nejaké tie družice, niečo o naruší pristávanie ďalších rakiet? Žiadny nový výcvik, nové zbrane? Teda zasa dokola = ľudia si založia stanicu a Modrí Indiani na nich útočia s lukmi. Potom dostanú na frak, tak hlavný fešák sa odjebe inam, tam nájde Modrých Maorijcov a skúsia to znovu. Niečo zas vyhrajú, ale v celkovom skóre im to bude prd platné. Mrte záberov pod a nad hladinou. Rodinné hodnoty. Deckám sa bude chciet od polovice filmu chcieť čúrať. Vám tiež. Bude Trojka. :(

Ťažko povedať, či je toto nejaké to zrkadlo spoločnosti, keď hlavný hrdina je v princípe nekompetentný chujko, ktorý nevie čo zo svojich problémov ma riešit prv. A či ich vôbec má. A vôbec.  Kamarát sa na tomto dosť bavil, asi skúsenosti z firemného prostredia zo Slovenska. Mne to prišlo dosť fádne, a to mam dlhšiu skúsenost vo Švédsku. Videl som, sklamalo trochu.

Výborná komédia, ikeď asi nie pre každého. Zmes trapných a dosť fekálnych scén nemusí byť pre každého.

Je to sranda. Taká chaotická huličská komédia a tragédia chudobných ľudí dediny na Trinidad a Tobago. Doporučujem sledovať občasný nesúlad medzi tým, co sa hovorí a čo píšu titulky (scéna medzi ženami, čo chodia do kostola). Veľmi chaotický vizuál, ale asi ok. Nepochopil som úplne koniec, či už sa čaka pokračovanie, alebo je to zámer, neviem. Bola to zabava. (Göteborg Film Festival 2023)

Keďže žijem v Gôteborgu, tak časť z filmu bolo sledovanie miest, ktoré sa za tých 18 rokov výrazne zmenili. A bolo tam aj pár vtipnych scén. Ale inak väčšinou založené na zabávaní sa väčších či menších debilov a tak podobne. Ako nejaká "poézia marnosti" v tom nie je, podľa mňa. Je to film zbúchaný vďaka angažovanosti kamaratov, ich rodin a tak podobne. Ruben Östlund potreboval ešte trochu dozrieť.

Film je asi určený pre milovníkov Stredomoria, znázorňuje miesta na ceste z Marseille do Maroka. Inak v zasade nemá žiaden poriadný dej, je sériu záberov, často len detaily alebo postavy z posádky recitujúce monotónne nejaké básne, texty. Referencie na cudzineckú légiu, more, samotu, grécku mytológiu a čo ja viem ešte čo. Možno som niečo podstatné minul, alebo proste toto nie je môj typ filmu, ktorý viem vnímať, ale mal som pocit, ze toto by mohol natočiť každý s kamerou, dostatkom filmového materialu a strižňou. Sklamanie. (Göteborg Film Festival 2023)

Zaujimavý snímok o vymene identit, ktoré sa môžu stať dôvodom tragédie či vývoja vzťahu. Ikeď motív je v princípe scifi, žiadne technické veci sa neriešia, sledujeme len vývoj postáv na základe dialógov, či interakcii. Zámeny identit sú zrozumiteľné, je to ľahké sledovať a nejde tu o to diváka nejako zmiasť. Trigger warning pre ľudí alergických na súčasne témy gendrovej identity, nikto vás nebude do ničoho zaúčať, mnoho vecí je tu proste daných a reflektujú súčasný stav spoločnosti. Je to príbeh o vzťahu dvoch ľudi, žiadna politika. (Göteborg Film Festival 2023)