George Stobbart

Keby mi niekto pred nejakými 10 rokmi, keď pomaly utíchala éra found footage, povedal, že ešte v roku 2024 tu budú 3 solídne a funkčné FF hororové série, tak ho asi vysmejem. A oni tu nielen že sú, ale dokonca je každá úplne iná a zároveň kvalitná. Takže tu máme V/H/S, ktorá ťaží na variabilnom a uletenom antologickom koncepte, na ktorom sa môže viezť vlastne donekonečna, ďalej príbehovo hutnejšiu, atmosférou a halloweenskymi prvkami nasiaknutú Hell House LLC, ktorej nový zárez pribudne už onedlho a nakoniec nenápadnú Horror in the High Desert. Tá vo svojej prvotine predstavila realisticky dokumentárne ukotvenú, mrazivú krimi záhadu, ktorá vygradovala skvelým hororovým finále, čím štýlovo pokračovala v priamočiarejšej dvojke. A trojka je natočená podobne; trochu rozširuje mytológiu, váhy z doku-krimi preklápa viac do hororu a nič extra neuzatvára, keďže režisér plánuje ešte minimálne 2 ďalšie filmy. Tak snáď sa mu podarí to nepokaziť, zatiaľ mu snaha vychádza a mňa to baví.

Na toto som sa vcelku tešil, keďže žraločie filmy (aj tie céčkové) mám rád odjakživa, no nakoniec to bolo ešte slabšie a menej zaujímavé než nedávny Under Paris od Xaviera Gensa, ktorý sa tu dočkal dosť nepríjemného prijatia. Jedno naj to ale myslím má; obávam sa, že ide o najukecanejší film tohto rangu, kde mali herci viac roboty v dabingovom štúdiu než reálne pod vodou. Ak sa teda vôbec dostali mimo tie kulisové bazény a „neužili“ si to len kaskadéri a potápači. Inak posledný film hororového veterána, Warlocka Juliana Sandsa.

Zasadenie hororu do rodinnej tematiky dedičstva + vzťahov + tajomstiev úspešne pretrváva minimálne od dávneho The Fall of the House of Usher až dodnes, či už napr. s vydareným Ready Or Not alebo s ešte vydarenejšou sezónou Flesh & Blood seriálu Slasher. A hoci The Inheritance nie je žiadna pecka, narozdiel od množstva iných noviniek sa pozrieť dá a nerobí tomuto subžánru žiadnu hanbu. Relatívne zábavné a svižne natočené, s predvídateľnými, ale znesiteľnými postavami, vytvárajúcimi nenáročnú hororovú jednohubku.

Pre niekoho vlakových hororov dosť nie je, no pár desiatok ich je a tento patrí k tým najotravnejším. Miestami mi to prišlo skôr ako paródia, ktorá sa však bojí naplno skĺznuť do Scary Movie módu. Nezáživne natočené, trápne, nudné a hororovo nefunkčné - jediným hororom je asi dopozerať to a zahodiť 100 minút života.

Retro mysteriózna kriminálka o detektívovi, ktorý má schopnosť komunikovať s duchmi a prípad ho zavedie do sídla Camptonovcov, kde pred 30. rokmi zomreli ľudia na novoročnej párty. Nízkorozpočtový, ale vcelku solídne spracovaný a odohratý film pre nenáročného diváka, resp. pre fanúšikov Shawna Robertsa. Slabé 3* so zavretými očami, ale náhodou mi to sadlo do (lenivej) nálady.

Ja mám pôvodný The Strangers aj nepriame pokračovanie Prey at Night rád v podstate rovnako a aj keď tento remake / reboot samozrejme ťahá za kratší koniec, tak to nie je také slabé, aby to nemalo právo existovať. Harlin bol kedysi skvelý režisér, tu sa ukázal aspoň ako zručný remeselník a klobúk dole pred kameramanom, za to ako to nakrútil a za to, že v nočných scénach vidieť všetko čo treba. Pobavilo ma, že túto novú trilógiu natočili v Bratislave, takže má divák možnosť občas zahliadnuť slovenský komparz či povedomú lokáciu. Som zvedavý kam to posunú s Chapters 2 & 3 a či tá expanzia bude mať nejaký význam, ale toto bolo vcelku fajn.

Od tohto režiséra som ešte dobrý film nevidel, ale tento bol nakoniec lepší než sa zo začiatku zdalo. Van Damme vyzerá síce horšie než obvykle a prišlo mi, že ho upravili zbytočne viac a neprirodzene, ale aspoň film doručil to, čo ponúkal na posteri; teda JCVD v hlavnej úlohe a „darkness“ - keďže je to film fakt tmavý a temný, ako vizuálnym štýlom, tak postavami. Súboje bohužiaľ nie sú nič extra, ale zase to primárne ani akčný film nie je, skôr noirový thriller, ktorý sa miestami vlečie a má nevhodne zvláštny happyend. Ten mohli pokojne vynechať, ako aj zo 20 ďalších minút, no Van Damma mám stále rád, takže sa prikláňam k lepšiemu hodnoteniu.

Nostalgická, fanúšikovská záležitosť pre nadšencov akčných filmov 80. - 90.rokov, z ktorých si tu množstvo známych hercov zároveň aj do vedľajších úloh pozvali. Našlo by sa ich určite oveľa viac, no zrejme nie každý mal záujem to urobiť (skoro) zadarmo, keďže nadšenie k žánru tu supluje rozpočet a profesionalitu. Mohlo to byť pokojne aj kratšie, keďže samotné Kumite tu začne až po nejakej hodine a tie reči okolo toho sú miestami až úsmevne trápne. Tiež ma trochu mrzelo, že hlavný hrdina i záporák sú práve mladší a neznámi herci, ale ako pripomienka tohto skvelého obdobia to v podstate funguje.

Starý dobrý Kurosawa vo svojom osvedčenom, tichom a znepokojivom J-Horror móde. Tentokrát si berie na paškál učiteľa varenia, ktorému život ozvláštni zvuk, ovplyvňujúci správanie ľudí. A vzhľadom k tomu, že v tomto prípade mu na to stačila len polovica bežnej stopáže, tak sa tu s nejakým objasňovaním namáhal ešte menej než zvyčajne. Ja mám Kurosawov chladný, odmeraný, podprahový hororový rukopis rád a našťastie to tu všetko je, len by som osobne chcel, aby toho bolo viac. Mysteriózna jednohubka zjedená a teraz čakám na celovečerný návrat.

Neprešiel ani deň a po vydarenom Founders Day tu máme ďalší jesenný slasher, spriaznený dokonca aj minutážou a nižšími produkčnými hodnotami. Takže sa snaží nalákať aspoň na prítomnosť niekoľkých relatívne známych hercov v menších úlohách, ktorí tomu však nijako nepomáhajú; v podstate je to z hľadiska postáv a rozprávania príbehu úplne o ničom. A navyše je to tak nevýrazne, nezaujímavo natočené, až som mal pocit, že sa ma to snaží uspať. Killerova maska je obstojná, no vraždy ani gore sa nijako nepredvedú, namiesto zábavnosti sa to tvári smrteľne vážne a je to taká nuda, že aj tými 2* už nadhodnocujem.