petite fille

praženica všetkého možného okrem hlavy a päty. zmes (predsa len) neotrepaných scén s (predsa len) očakávaným koncom. aspoň vidím, ako sa ženám implantuje do hlavy nelogická myšlienka, že flákač a záletník sa "pravou láskou" premení na dokonalého muža (pretože dôležité je jedine to, ako mu v jednom momente svetlo dopadá na tvár a aj keby už nebolo v živote viac takýchto momentov, predsa nebudeme ľutovať smrti ak sme toto zažili). ďalší mínusový bod: presexualizované. áno, niekto sa poteší, že Anne Hathaway až niekoľkokrát ukáže 90 percent svojej dokonalej figúry, to už je vec osobného vkusu. lenže zmysel oných aktov (a ostatného zvyšku filmovej konštelácie nahotiniek) zaniká niekde... presne v tom jedinom mieste ľudského tela, ktoré nám neukážu. snímka sa týmto úspešne sama zhadzuje. a na záver: je mi jasné, že na to, aby sme mali vo filme súčasne dramatický príbeh o vážnej chorobe, kopu sexu, ľahké vtipné scénky a romantickú dilemu, je tých 112 minút naozaj potrebných. jednotlivé zložky sú však rozličnej kvality, čosi nedovarené a čosi prevarené - tým pádom sa celá nádielka, žiaľ, rozpadá.

to, že si v tomto zahral Ashton "Kelso" Kutcher beriem a ničomu sa nečudujem. ale že toho bola schopná Natalie "Black Swan" Portman, to už je hanebnosť. kto to nevidel, ani pozerať nemusí. stačí si prečítať obsah filmu (dvaja mladí to chcú zriešiť bez akéhokoľvek romantického spojenia) a vie si dokonale domyslieť, ako to všetko dopadne. to by však ani nebolo také hrozné, keby to nemalo taký hlúpy scenár. "oddychovka" by bol pre toto dielo veľmi nadnesený kompliment.

už od začiatku je jasné, že na toto sa nedá dívať súčasnými očami, ale oplatí sa prijať pozvánku tohto filmu k tomu, aby sa s vami pohral. možno to nie sú dve hodiny zimomriavok a vypúlených očí, no napätia tam je toľko, čo by zrejme nedokázal vyčarovať takmer žiadny efektami nabitý thriller posledných rokov. a už vôbec nie s takou nefalšovanou eleganciou.

príjemná oddychovka, pre pokoj duše za tým nehľadajme nič viac. ak by som hodnotila akúsi mravnú stránku, vystala by mi pred očami zrejme mozaika chuderiek (počnúc Gigi, ktorá sa mi v podaní Ginnifer Goodwin napriek svojej odpornej úzkostlivosti zdala najlepšie zahranou postavou) a neschopných chlapov (Ben Affleck v malej roli aj tak najpodarenejší). na scenári oceňujem šikovné popreplietanie postáv, vďaka čomu príbeh plynie veľmi prirodzene. záver to už tlačí do klasického happyendu, čo sa dá aj predpokladať, no bolo to menej cukríkové než obvykle. 3 hviezdičky za to, že ma nič prehnane nenaštvalo, ale na druhej strane ani neprekvapilo.

nad týmto hodnotením som rozmýšľala veľmi dlho a stále si nie som úplne istá, či ide o umeleckú pózu alebo ozajstnú poetiku nevypovedaného. formálne tomu nič nechýba, iritoval ma iba nekonzistentný soundtrack, ktorý mi znel ako pokus o skríženie Philipa Glassa s Arvom Pärtom. možno ide len o moju hudobnú neznalosť, ale rušilo ma to. čo mi však skutočne principiálne vadilo, sa mi ťažko popisuje.. ten príbeh, ktorý svojou stratégiou priam pozýva k diváckemu vypĺňaniu bielych miest, ale pritom sám vydá všetko - je ako ten Bandyho pozemok, spod ktorého vysali všetku ropu. tiež som sa naň celý čas tešila a potom som bola sklamaná ako Eli. (uznávam však aj tú možnosť, že som iba falošnou kritičkou, ktorá svoj omyl pochopí až tesne pred svojím intelektuálnym skonom :)) zvláštna to záležitosť, určite nie pre každého.

aké zvláštne nechať vedca koncentovaného na empíriu tápať za vidinou mŕtvej dcérky. je to dokonale ľudské. titul "Creation" tak môžeme chápať v inom rozmere ako pôvodne očakávame. pôvod druhov je len jeden úlomok veľkej skúšky viery a rodiny. niekoho to určite sklame, ale podľa mňa je dobré, že bol taký veľký priestor venovaný kontextu Darwinovho života. niektoré scény sú v spojení s delikátnou hudbou naozaj lahodné. ale ako celok to predsa len až tak dobre nefunguje a tempo je niekedy pomalšie ako by sa žiadalo, preto som mala z celého filmu pocit, že trval o hodinu dlhšie než v skutočnosti. ťažko vybrať medzi formálnym hviezdičkovým hodnotením, ale nakoniec volím to vyššie, pretože estetika zobrazenia tých vnútorných bojov mi bola blízka a myslím, že takéto námety s nejednoznačným vyznením sú teraz veľmi potrebné.

nech už toto znamená čokoľvek, nech už chce vypovedať o čomkoľvek, stojí to za tú hudbu, dialógy a kultový status. a hlavne za tie dialoógy.

tento film je vo svojej stopáži monštrum podobne ako korporácia vo svojej všadeprítomnosti. veľmi kritický pohľad na celú mašinériu slepej nenásytnosti, ale s náznakom riešení daných problémov, čo mi prišlo veľmi hodnotné. treba vidieť a spraviť si na prezentované veci vlastný názor. medzi riadkami totiž možno jasne čítať, že najhoršia je ignorácia.

súlad dômyselnosti, pravdivosti a krásy. raritné dielo, málokedy sa stretnem so sériou, ktorá je tak dôkladne prepracovaná, že jej časti fungujú samostatne i v celku. ak som niektoré diely hodnotila nižšie ako iné, dôvodom je jedine môj subjektívny pocit a miera stotožnenia sa s danou časťou. komplexne sa však nedá hodnotiť inak ako absolútne, tieto precízne do seba prepletené drobné príbehy fungujú v spoločnom rámci takmer stopercentne. čo sa týka etického vyznenia, sú plné hlbokej múdrosti, pričom sa vyhýbajú prílišnému moralizátorstvu, čo je v danom koncepte dosť očakávaný jav. preto tieto príbehy nevyznievajú plocho, odráža sa v nich komplikovanosť a mnohorakosť ľudskej duše. sú hodnoverným zrkadlom skutočného života, čo ja osobne považujem za jednu z vrcholných mét umeleckého spracovania. som si istá, že pri opakovaných projekciách stále budem môcť objavovať nové nuansy a detaily, ktoré obohatia môj žážitok. ale i to s vedomím, že toto je dobré víno, aké si treba sústredene vychutnávať v správnej atmosfére, aby aj po vstrebaní jeho chuť dlho ostávala vo vedomí.

aká divnosť! ...ale sympatické zakončenie :) nech žijú veľké psy, obličky a mreže, ale to najpodstatnejšie človeku aj tak nikto nevezme.