Dado

Kick-Ass bol neobyčajnou poctou filmom o superhrdinoch, no v porovnaní s tým, čo predviedol Matthew Vaughn vo svojej "bondovke", sa v mojich očiach stala snímka z roku 2010 len ľahko nadpriemernou komédiou so skutočne originálnym poňatím. Kingsman: Tajná služba v sebe totiž (takmer) dokonale spája všetko, čo by ste od podobného projektu v rukách spomínaného režiséra mohli očakávať. Akčné pasáže sú drsné, no nechýba im elegancia príznačná pre daný žáner, herecké výkony bezchybné (nestáva sa často, aby sa neskúsený mladý herec v hlavnej úlohe dokázal bez najmenších problémov rovnať hereckým esám po jeho boku), humor ostrý, neraz balansujúci na priepasťou nevkusnej vulgárnosti, no v prvom rade za každých okolností trefný a vychádzajúci prirodzene z jednotlivých situácií. Navyše pre film asi neexistuje lepšia reklama, než to, keď svojimi kvalitami suverénne strčí do vrecka svoju (v tomto prípade komiksovú) predlohu, ktorá pritom vôbec nie je zlá. (95%)

Na prelome rokov filmový priemysel pravidelne vstupuje do fázy, v ktorej sa väčšina jeho produktov snaží vliezť do zadku predovšetkým dôchodcom rozhodujúcim o plešatých soškách, pričom väčšinového diváka dokážu v lepšom prípade uspať, v tom horšom absolútne znechutiť. Našťastie sa však vždy nájde akási čierna ovca, ktorá síce baží po oceneniach, no zároveň dokáže, i keď často najmä za pomoci určitého stupňa citového vydierania či dávky klišé, zaujať aj širokú verejnosť. Práve Kód Enigmy má v konkurencii tohtosezónnych kvázi svetoborných projektov typu Chlapčenstvo výhodu v tom, že si dokáže skúseným (áno, skúseným, Angelina) spôsobom získať pozornosť ľudí, ktorým sa hnusí každoročná oscarová naháňačka. Tyldum až prekvapujúco rutinérsky podáva pútavú výpoveď o človeku, ktorého meno mnohí počuli prvýkrát len prednedávnom, no jeho príbeh zaujme omnoho viac, než životopisné projekty o mediálne známejších osobnostiach. Osobitné uznanie si nepochybne zaslúžia Alexandre Desplat, pre ktorého bol rok 2014 obdobím hneď niekoľkých výborných soundtrackov, a Benedict Cumberbatch, ktorému som sa osobne doteraz až na dve menšie výnimky úspešné vyhýbal, no o to viac ma napokon nadchlo jeho herecké umenie. (80%) █ Tvorcovia slovenského dabingu si zo všeobecného uhla pohľadu dali na svojom diele záležať. O to väčšia škoda a najmä nepochopiteľný ťah sa javí nedodržanie spojenia Cumberbatcha s hlasom Reného Jankoviča, osvedčeného už zo seriálu Sherlock. Hlavnú rolu si namiesto neho strihol Martin Hronský, ktorý sa síce snažil, ako len vedel, no hlasovo je bohužiaľ niekde úplne inde, než britský herec.

Najnovšie spracovanie klasického príbehu, vizuálne podmanivé, ako nikdy predtým, no dejovo neuveriteľne prázdne. Scenár sa neobťažuje divákovi vysvetliť, prečo sa deje toto, ako nadväzuje na zvyšok tamto. Léa Seydoux aj Vincent Cassel sú hercami, ktorých mená už niečo vo filmovom priemysle znamenajú, no len ich herecké výkony nedokážu zvrátiť fakt, že vykreslenie vzťahu medzi Kráskou a Zvieraťom nie je ani spolovice také dôkladné, ako pri rovnomennom animovanom spracovaní, ktoré je pritom navyše kratšie o vyše pol hodinu. (45%)

Povedzme si na rovinu, Labyrint: Útek nie je žiadnym výnimočným filmom, ktorý by niektorým z aspektov dokázal výraznejšie zaujať aj náročnejšieho diváka. Oplýva však pomerne originálnym námetom, na ktorom dokázali filmári vystavať príbeh, ktorý je aj napriek niekoľkým hluchým miestam v správnych momentoch napínavý, vďaka čomu dokáže vyvolať úprimný záujem a zvedavosť o dianie okolo ústredných postáv. Trochu ma sklamalo zakomponovanie ženskej postavy, medzi ktorou a hlavným hrdinom to musí tak, ako v každom dnešnom teen-postapokalyptickom počine, zákonite iskriť. Ďalšie pokračovania si však aj napriek tomu, na rozdiel od série Rezistencia, určite rád pozriem. (65%)

V konečnom zúčtovaní je Lego príbeh jednou obrovskou reklamou na produkt figurujúci už v samotnom názve, ktorý keď už neťahá samotný príbeh (hraná rola Willa Ferrella a samotný záver je jedno veľké WTF), tak aspoň kanonáda vydarených gagov a odkazov na slávne filmové a aj iné projekty, ktoré neraz dokážu diváka veľmi dobre pobaviť. A samozrejme netreba zabudnúť ani na neuveriteľne chytľavú, priam nákazlivú ústrednú pieseň. (65%)

Poldruha hodiny trvajúci guľáš, ktorý Besson postavil na tom najošúchanejšom mýte o fungovaní ľudského mozgu. Áno, možno v ňom plávajú lákavé ingrediencie (zaujímavé obsadenie a zábavne poňatá akcia), no výsledný produkt nedokážem s čistým svedomím opísať ani len prívlastkom stráviteľný. (40%)

Veľmi príjemné prekvapenie od severných susedov. Netvrdím, že kvalitu Mesta 44 neznižuje pár hluchých miest a človek, ktorý nemá o povstaní vo Varšave dostatočné znalosti, sa v nie príliš prehľadnej časovej náväznosti jednotlivých scén ľahko stratí. Napriek tomu však netreba ignorovať to, že film podáva unikátne svedectvo o desivých udalostiach, ktoré sa odohrali v hlavnom meste Poľska, a to navyše s tak vierohodným prostredím a naturalistickými akčnými pasážami, že by sa za podobné spracovanie nemusel hanbiť ani hocijaký hollywoodsky film s niekoľkonásobne vyššími finančnými prostriedkami (v prípade tohto filmu rozpočet činil približne šesť miliónov amerických dolárov). Celú atmosféru navyše dotvárajú poväčšine kvalitné herecké výkony mladých hercov, z ktorých najviac vyčnieva ešte len 19-ročná Zofia Wichłacz, ktorá dokázala, že úlohu hlavnej ženskej hrdinky nezískala pomocou protekcie (matka režisérka, otec kameraman), ale najmä vďaka nespornému talentu. Na záver si nedokážem odpustiť jednu vec, ktorou pôjdem pravdepodobne proti prúdu - musím vyzdvihnúť niekoľko scén, ktoré sa podľa mnohých do podobnej snímky vôbec nehodili. Najmä surrealistický moment zobrazujúci prvý bozk hlavných hrdinov je totiž krásnou metaforou, ktorá ukazuje, ako sa zdanlivo obyčajná vec môže stať v ťažkých časoch pre jej priamych účastníkov výnimočným, priam magickým okamihom. (80%)

Vychvaľovanie scenára je v tomto prípade asi najlepšie nechať na iných odborníkov, ktorí zjavne dokážu nájsť obrovské klady a inovácie aj tam, kde normálny divák vidí len námet, ktorý už predtým spracovalo niekoľko filmov a sci-fi seriálov. To však rozhodne nie je sťažnosť, ktorá by hodnotenie celého projektu rapídne znižovala, ide totiž o myšlienku, ktorá sa stále dá obmieňať a prispôsobovať tak, aby nenudila. V tomto prípade sa tvorcovia zhostili tejto úlohy na jednotku a možno celkom predvídateľný, no napriek tomu pútavý dej dokonale okorenili bravúrnou akciou, ktorej rozhodne padla vhod tvár nestarnúceho Toma Cruisa a inteligentne umiestnené odľahčené scény, ktoré dovolia divákovi na chvíľu vydýchnuť a navnadiť ho pred ďalšou akciou, ktorá naňho čaká. Jediné, čo kazí celkový (subjektívny) dojem, je až samotný záver, ktorý si skrátka nemohli režisér so scenáristom odpustiť a namiesto logického rozuzlenia príbehu tak ľudia dostanú typický hollywoodsky happy end bez akéhokoľvek inteligentného vysvetlenia. (85%)

Starý kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Netreba to brať úplne doslovne, neznamená to totiž, že séria Rýchlo a zbesilo bola zakopaná pod čiernu zem, avšak každý bližšie informovaný človek musí vedieť, že v jej žilách už nekoluje nafta, ako skôr poriadne dávky testosterónu. Aj preto prišiel tento film pre všetkých filmových a automobilových nadšencov (ktorí však vedia odlíšiť fikciu od reality a nepotrebujú vo všetkom hľadať drobné chyby) v jednom ako dar z nebies. Dianie síce príliš veľa logiky nepobralo, postavy sú presne také, aby ideálne zapadli do tuctového príbehu zrady a pomsty, ale je to vlastne všetko jedno, pretože filmové spracovanie úspešnej hernej série je kúskom, ktorý si vyberiete, keď nechcete premýšľať nad tým, ako režisér myslel toto alebo tamto, ale jednoducho si oddýchnuť a zabaviť sa. A to Need for Speed rozhodne spĺňa. (70%)

Angelina Jolie sa snaží, no režisérkou sa nestala ani na druhý pokus. Taký silný motív, akým je životný príbeh Louisa Zamperiniho, mal dostať do rúk niekto skúsenejší, niekto, kto má cit pre rozprávanie príbehu a schopnosť zapôsobiť tam, kde je to potrebné. Práve to je hlavným problémom celého projektu. Vybičovať emócie sa film snaží prostredníctvom scén, ktoré nielenže neraz nevyvolajú želaný efekt, no sú navyše úplne zbytočné a diváka skôr uvedú do rozpakov, než naňho zapôsobia (vrcholom je v tomto smere oznámenie smrti prezidenta Roosvelta). Naopak scény, ktoré mali byť najjagavejším drahokamom v mozaike celého filmu, sa k človeku dostanú, no nedokážu sa mu vryť pod kožu. Snímku napokon popri fakte, že nech už by bolo spracovanie akokoľvek nepodarené, námet je sám o sebe obrovským kladom, zachraňuje autentické prostredie zajateckých táborov, práca s kamerou a skvelá hudba Alexandra Desplata. Bohužiaľ, toto nielenže mohol, toto rozhodne mal byť lepší film. (60%)