Kesiak

Klasika medzi seriálmi, ktoré vedia pobaviť.

Najkomplexnejšie premyslený a duchovne naplnený seriál, ktorý presahuje čas aj priestor svojimi myšlienkami, ktoré sa opierajú o Dekalóg.

"Jedine deti vedia, čo hľadajú" - Exupéry. Aj Miyazaki to vie :)

O filme som nemal (nechcel) žiadne info, takže na začiatku som bol presvedčený, že ide o fikciu. No už v polovici som si začínal uvedomovať, že toto bude asi rekonštrukcia skutočnej udalosti a vtedy to na mňa doľahlo. V tejto pozícii sa film posunul o triedu vyššie a ten (typický Boyleov) brilantný emocionálne vyšperkovaný záver s hudbou Sigur Rós... proste krása.

Identity má neskutočný potenciál, ktorý bol však pošliapaný úbohým záverom a snahou urobiť film dostupnejším po komerčnej stránke (?). Hrozné prefláknutie námetu a záveru!

4.5*

Aronofsky. Pekne sa rozbiehajúca kariéra, zmysel pre štýlovosť a umeleckosť no a s tým spojené očakávania od každého nového filmu. Black Swan nesklamal, ale ani neprekvapil. No aj tak to bol nadštandard s dávkou depresie, ktorou akoby nadviazal na Requiem za sen. Myslím si však, že Aronofsky príliš vsádza na túto zložku jeho tvorivosti - že tým nechce sklamať svojich fanúšikov. Krajšie to však funguje v rovnomernom zastúpení ako napr. vo Fontáne. Black Swan však tlačí na pílu a využíva v plnej miere hudobné, dramatické, psychologické, sexuálne, depresívne a nechutné výjavy k dosiahnutiu cielenej atmosféry - nakoniec to všetko zaobalené v osobitej forme a vyústené do pôsobivého záveru.

Zbytočnosť. Pri tomto filme sa dá pochopiť ten priepastný rozdiel medzi umeleckým a umelým-vyfabrikovaným thrillerom/horrorom. Ide o vyfabrikovanú americkú prerábku pôvodného filmu. Už po prvých minútach je všetko jasné. Samozrejme kde je Bay (á la producent) tam musia byť aj efekty a autá. Krásne dementný scenár s antilogickými dialógmi. Ono predsa ide len o povrchnú zábavu pre američanov. Tí sa asi nezamyslia ako je možné, že ak havaruje auto idúce oproti kamiónu, tak sa po neho nevráti šófer autonehody, dokonca ani auto s nasačkovanou rodinkou, ktorá to tiež videla.

The Hours nemôže uspokojiť človeka, ktorý si ako-tak usporiadal život a ustálil si v hlave zmysel tohto všetkého. Mám rád ťažké, filozofické a rafinované scenáre, ale samoúčelné blbnutie troch lesieb a ich nekonečná sebaľútosť to už som nezvládol. Iní to zhrnuli lepšie: wuxia> "Chladný, vykonstruovaný, navíc se to bezostyšně dojímá samo nad sebou.", Eldrick > "Film pro lesby, starý panny a vypatlaný ženský, který nevěděj, co chtěj." Kapybara > "Tři pomatené ženské, které nevědí, co chtějí, vytvářejí si zmatky samy ve své hlavě a svalují vinu na okolí za to, že nemohou žít podle svých představ (vyjma té, co ji hraje Meryl Streep), vedou donekonečna nějaké intelektuálské řeči o životě ..."

Žijeme vedomé alebo nevedomé životy? Nedokonalosť (nás) nikdy nemôže pochopiť Dokonalosť. Autori tohto dokumentu to chcú dosiahnuť. Chcú si uvedomiť samých seba na úrovni úplného poznania, kde JA rozhodnem, čo je dobré a čo zlé. Zabúdajú však, že sme limitovaní svojou obmedzenosťou, teda teória dualizmu (polarita), ktorú tak úzkostlivo spomínajú tu musí platiť. Ak existuje človek (nedokonalosť), musí existovať aj Boh (dokonalosť). Boh potom tvorí mravný základ pre naše životy, ak ich chceme prežiť plnohodnotne. Na základe tohto nie je problém pripustiť, že Dokonalosť nám mohla tieto mravné základy poskytnúť. Takže samotná Biblia potom naozaj môže byť najlepším návodom pre ľudstvo - ako žiť naše životy a zároveň východiskom pre celú psychológiu ľudskej bytosti.