smatana.sk

Na film si treba vyčleniť čas, vnímať ho v pomalom tempe. A zrazu to, čo v prvých záberoch pôsobilo ako čiernobiele čarbanice na stene jaskyne, v závere filmu dostane hĺbku.  Piata hviezdička je za zmutovaných krokodílov chovaných v obrovskom tropickom skleníku blízkej atómovej elektrárne.

Najlepšia paródia na space opery a sci-fi kony, pri Grabtharovom kladive!  Prelínanie s fikčným svetom a svetom fanúšikov je ešte lepšie, ako v Mužovi z Acapulca, a to je čo povedať.  A Sigourney Waver s Alanom Rickmanom si doslova vychutnávali zahrať, ako ich tie roly nebavia. Vlastne, tieto dva filmy vôbec nie sú paródie. Pri paródiách sa nám slzy tlačia do očí od smiechu, nie od dojatia. Sila Galaxy Questu spočíva v tom, že hovorí o dôležitosti vymyslených príbehov v našich skutočných životoch. Hovorí o zasvätení čítaním alebo pozeraním filmu. A toto identifikoval už Zdeněk Neubauer v eseji o trilógii Pán Prsteňov - "O cestách tam a zase zpátky".  Treba si pozrieť aj Never Surrender: A Galaxy Quest Documentary - dokument o tomto mnohovrstevnatom filme.

Konečne kultová slovenská komédia - prvá po Pachovi, hybskom zbojníkovi.  Hviezdička naviac za záverečné "V dolinááááách."

Nie je to prvý prípad, kedy seriálová epizóda odsunie hlavné postavy do úzadia, zmení náladu a prekoná hĺbkou aj kvalitou samotný seriál. (Napríklad epizóda Five Little Pigs v Herculovi Poirotovi (S09E01), alebo epizóda Inner Ligth v Star Trek TNG.)  Spomínanú hĺbku na prvom mieste vytvára scenár. Najmenej trikrát dôjde k zásadnému príbehovému zvratu, ktorý narušuje zabehnuté klišé.  Vynikajúci je tiež casting. Nick Offerman (Bill) je typovo dokonalým predstaviteľom ultrapravicového, mizantropného preppera ("survivalistu"), ktorý nedôveruje ľuďom, nieto ešte štátu, a v podstate sa teší, že ľudstvo vyhynulo a jeho prepperské prípravy boli naplno využité. Offermana sme mohli v podobnej roli vidieť v sitcome "Parks and Recreation", kde stelesňoval libertariána, sabotujúceho prácu úradu. Na Youtube nájdete Offermanove videá s tesárskymi návodmi - prácu v dielni naozaj nemusel predstierať. Podobne Murray Bartlett (Frank) zahviezdil vo vynikajúcom seriáli White Lotus v tragikomickej roli čašníka - vyoutovaného gaya.  Long Long Time nie je nejaká bežná gay story, akých je súčasná produkcia plná. Prínosnejšia než pre tému gayov je pre tému prepperstva ("ako sa individuálne zabezpečiť pre prípad kolektívneho kolapsu"), kde ich v úvode naláka na obľúbené atribúty (perfektne zabezpečná domácnosť, taktické zručnosti Billa), ale veľmi rýchlo dozreje do etudy na tému podstatných vecí v živote. A Ellie s Joelom túto umeleckú maľbu len dokonale zarámcujú (čítanie Billovho listu, dialóg v aute, kazeta s hudbou). Skrátka, postapo žáner nie je odsúdený na to, že sa ťaží "zábava" s odstreľovania hláv zombíkov brokovnicou. Postapo kladie otázku, aký vplyv na základné hodnoty v našom živote má kolaps civilizačných štruktúr. V čase globálnej pandémie, energetickej krízy a vojny na Ukrajine veľmi aktuálny žáner.

Veľmi užitočný film. Ak máme brať Rusko také aké je, nie aké si vysnívali českí a slovenskí utopisti všeslovanskej vzájomnosti, musíme vidieť túto tvár Ruska. Ruska zaseknutého v jedinej udalosti 20.-ho storočia, na ktorú môžu byť kolektívne hrdí, a aj to len po starostlivom vypreparovaní od paktu Molotov - Ribbentrop, útoku na Fínsko atď atď. Ten, kto v recenzii tvrdí, že naše deti majú rovnako vymyté hlavy, len opačnou ideológiou, nech mi nájde české alebo slovenské dieťa, ktoré svoj život zasvätilo napríklad pripomínaniu protikomunistického disentu alebo Novembra 1989. - Najlepšie tento fenomén vystihuje ruský spisovateľ Gluchovskij: "Američania koniec druhej svetovej vojny neoslavujú. Neoslavujú ho ani Nemci či Angličania. Zažili ju a prežili, uzavreli mier. To len našu krajinu zabudli v zákopoch. Len my stále dokola pozeráme a budeme pozerať na Stierlitza, stále dokola točíme hrdinské gýče, a keď na semaforoch naskočí červená, kupujeme od Rómov, ktorí chodia medzi autami, vojenské čiapky a plagáty. Len my mávame georgijevskou stužkou pred americkým Bielym domom. Mali sme pochovať svojich padlých, ale namiesto toho ich vykopávame a ženieme do ďalších bojov. A oni, nemí, idú - na Berlín, na Kyjev, na Washington. Nesmrteľný pluk ide pešo po Červenom námestí do útoku hneď za tou najmodernejšou vojenskou technikou. Pochodujú tí, ktorým nedovoľujeme v pokoji odpočívať po smrti, za tými, ktorí ešte žijú. Počúvame, ako nám skvelí umelci celý máj, a každý máj, spievajú piesne z predných línií. A všetko sú to piesne o smrti, o pripravenosti zomrieť mladý, o tom, aká je smrť strašná a ako je nutné naučiť sa umierať. Clivé, silné, rituálne piesne, ktoré nás nútia zabúdať sami na seba. Piesne, vďaka ktorým sami nastupujeme do šíkov a hľadáme vodcu, za ktorého by bolo možné statočne zomrieť. A vlastne sa uspokojíme s každým vodcom, aby sme za neho mohli zomrieť. V máji to tak cítime." DMITRIJ GLUCHOVSKIJ: Zabudnutí v zákopoch

"Nomad people" na ruský spôsob. Nemienim ten film vnímať len ako obraz typickej ruskej chandry: tí ľudia sa dokázali adaptovať, vytvoriť si v daných podmienkach svoj svet, niektorí aj svoje kráľovstvo.

Odporúčam prehĺbiť zážitok kombináciou s Lawrencovými memoármi Sedem pilierov múdrosti. Film naznačil jeho vzdelanosť a inteligenciu pár scénami, kde Lawrence cituje klasikov alebo hlboko premýšľa vojenskú stratégiu, kniha je však plná jeho brilantných úvah.

Šialený dobový dokument o Európe tesne po páde železnej opony. Tá naivná eufória z (dočasného) zániku blokov. Fakt by som chcel vedieť, čo sa odohrávalo v hlavách Alexandrovcov, keď počas ich patetických kusov pred nimi poskakuje fínsky šašo s gitarou. Dnes by niečo také nebolo možné.

Zo začiatku som tomu neveril, ale akonáhle sa Živago ocitol vo vlastnom meštianskom dome spolu s ďalšími 15 rodinami, začalo to byť "sovietske". Skvelé pasáže, kedy ako utečenci prežívali vo vidieckom šľachtickom sídle, zamrznutom v čase aj v námraze.

Keď sa na mňa občas obrátia miestni občania, ktorých trápi nejaká environmentálna kauza, tak moja prvá aktivistická rada obvykle znie: "Rozmyslite si, či ste ochotní tomu venovať tak desať až dvadsať rokov života". A že akokoľvek to dopadne, budú ich obviňovať tí, za ktorých záujmy chcú bojovať. Obvykle neveria, "veď je to len jedna skládka/diaľnica/priehrada". Tento silný film je dôkazom, že to isté platí aj v starých demokraciách.