Nahmair

Prečo toľko odpadov? Naozaj je ten seriál až taký zlý? Naozaj sú pokémoni pre vás na úrovni veľdiel ako: Emanuela, Panelák, alebo Imortalitas? Myslím si, že je tu väčšina odpadárou voči Pokémonom zaujatá. Alebo tu funguje stádový efekt: všetci dali odpad, tak ho dám aj ja. Ale hlavne že Káčerovo (DuckTales) sa kúpe v piatich hviezdičkách, a obkružujú ho komenty typu: Blah, blah, blah, káčerovo bolo moje detstvo. Bolo úplne úžastné. Sedel som pri ňom každé ráno. Preto mu trepnem 5 hviezdičiek. Ale viete čo? Pokémoni boli moje detstvo. A každý večer som sa na nich tešil. Ale len preto im nenatrepem 5 hviezd. Pokémoni si zaslúžia minimálne tri hviezdy. Nakoľko som sa v detstve na nich zabavil, zasmial, a držalo ma to dosť dlho. Potom to už síce šlo dole vodou, ale odpad si tento seriál rozhodne nezaslúži.

Veľkofilm z časov dávno minulých, časov čiernobielych, nemých, keď bol hudobný doprovod ešte naživo. Vidno na ňom, že bol na svoju dobu pekne drahý. Originál ale nebol vôbec. Má v sebe snáď všetky filmové klišé, od milostného trojuholníka, až po nerozlučné priateľstvo z vojny, a tak ďalej. Zo srandy, skúste si pred pozeraním the Wings premyslieť, o čom by cca film mohol byť, a ja verím, že aspoň z polovice budete mať pravdu. Nebol to ale príbeh, ktorý divákov lákal do kín, ale špeciálne efekty. Verím, že vtedy letecké súboje vyrážali dych, žiaľ 80 rokov, je 80 rokov, a dnešný divák si len povie: „Meh, málo dynamické“ a bez vzrušenia pozerá ďalej. Ale aj tak, na tú dobu je obdivuhodné, čo všetko dokázali. Keď ale príbeh nie je svetoborný, efekty zastarané, prečo sa teda oplatí film vidieť? Kvôli remeselnej zručnosti. Herci sú výborní, obzvlášť ústredná trojka, vtipné scény ostali vtipné aj po 80 rokoch a celkovo, nato že to má temer dva a pol hodiny, prekvapivo to odsýpa. K nemým filmom som z úcty k starším vždy zhovievavejší, a preto hodnotím za 4 hviezdičky.

Ako vraví Joker v Dark Knightovi: "It´s not about money, it´s about sending a message." A to sa Intouchables dokonale podarilo. A ako pozerám na päťhviezdičkové more naokolo, nie som sám, kto si to myslí. Keby sme odobrali hlavnú myšlienku, aj tak nám zostane výborná komédia hodná 4 hviezd. Pridaním dramatickej časti a hlavnej myšlienky filmu sa mi hodnotenie vyšvihuje na plných 5 hviezd, a s radosťou zdvíham ufňukanému Eastwoodovemu Million dollars baby prostredník.

Je to hlúpe, je to nekonečné, je to nudné. Herci prehrávajú, dialógy sú otrasné, príbeh detto. Seriál je des, a ja naňho nebudem plytvať viac ako dva riadky.

Povinná jazda pre milovníkov akčných šlágrov 80-tych rokov, ktorá sa neberie veľmi vážne, a to je len a len dobre. Fanúšikovia budú plným právom slintať nad strieľajúcimi dôchodcami. Úžasná záverečná akcia, ešte lepší príchod Chucka Norrisa, megadrsný Jean-Claude Van Damme, ... - každý si nájde to, čo mal na filmoch tohto typu rád. Taktiež oceňujem väčšiu krvavosť, v jednotke mi to vyslovene chýbalo. Ako divák, na ktorého bol tento film cielený, som dostal to, čo som chcel, čo som nemal v v Expendables I, a ešte čosi viac. Pokiaľ ste ale nevyrastali na Stalloneovi, Stathamovi či Schwarzenegrovi, budete len nechápavo krútiť hlavami nad vysokými hodnoteniami a ováciami fanúšikov, ktoré tento film vyvoláva.

Yeaaah!!! To bola neskutočná zverina. Dialógy a príbeh akoby písalo 12 ročné dieťa, ale tá forma! Tie úžasné gejzíry krvi! Tie odseknuté ruky! Nohy! Tá japonka slimák! Tá japonka ustrica! To čudo čo zo seba dačo strieka! Tá motorová píla. Ten päsťomet! Ale hlave! Krvné trysky z odseknutých nôh pri poslednom súboji!!! Úžasné!!! !

Úprimne, bola to dosť nuda. Osobne nemám veľmi rád Chaplina. U nemých grotesiek u mňa vedie Harold Lloyd, ktorý mi príde o triedu vtipnejší. Chaplin mi neprišiel veľmi vtipný, len ... retardovaný. Tulák Charlie mi proste nesadol. A keďže je celý film postavený hlavne na ňom, nemalo ma na filme čo zaujať.

Keď si odmyslíme, že príbeh je poriadny guláš, v ktorom je všetko od mecha, duchov, démonov, až po cestovanie medzi dimenziami a cestovanie v čase, tak nám ostanú príjemné postavy, so zaujímavými vzťahmi medzi sebou. Aj keď hlavný hrdina Tomoharu je typický šablónový anime neschopák, ktorý sa z nuly vypracuje na najväčšieho borca, je všetkými dobrými vlastnosťami obdarovaný, ale vyslovene nevadí. Humor je tiež na lepšej úrovni, ako som z iných anime zvyknutý. Celkom často som sa nahlas smial, a slabšie vtipy mi nepripadali trápne. Zamrzí len koniec, ktorý je priveľký guláš aj na mňa, a preto nemá takú silu ako zvyšok anime, ale podčiarknuté a zhrnuté sa jedná o príjemný počin, pri ktorom sa oplatí stráviť nejaké to popoludnie.

Hmm. Pri hodnotení filmu ide o jednu jedinú vec. A to je odkaz ktorý nám autori dávajú. Ak ho prijímete, tento „dokumkent“ bude pre vás niečo typu: „Wow, akože som si to doteraz nevšimol?“ Ale ak nie, ( veľmi dúfam v túto možnosť, aj keď červené hodnotenie mi kazí ilúzie) bude to pre vás konšpiračná sračka. Škodlivá, a ohlupujúca. Keď som mal dvanásť rokov, veril som konšpiračným teóriám. Chvalabohu som z toho vyrástol.

Umenie pre umenie. Nie som si istý, či bežný divák pochopí také vysoké hodnotenia a zisk Oscara pre toto dielko. Obzvlášť tu totiž platí, že forma je viac ako obsah. A my, milovníci filmu sa môžeme vytešovať nad tým, že vznikol nemý film. Nemý film, z ktorého srší, že bol natočený s láskou k filmu. Môžeme sršať blahom z famózneho výkonu Jeana Dujardina, a z úžastnej atmosféry časov dávno minulých, ktorá z celého filmu sála. Môžeme oceniť geniálnu myšlienku: Natočiť nemí film o konci nemých filmov. A pritom, na súčasné pomery je zápletka filmu až príliš hlúpučká a jednoduchá. A je mi úplne jedno, že postupy, ktorými bol film natočený neboli ako z čias nemého filmu. Mňa si The Artist získal. Preto mu hodím 5 hviezdičiek, aj keď viem si ich až tak nezaslúži.