frolish

Trosku som sa bal kvoli mojej zanrovej nepriazni, ale Chazelle z toho vyzmykal absolutne maximum. Neuveritelne mrazivy Simmons, perfektny strih a dokonala suhra obrazu a zvuku sa pohravaju s divackym napatim vybornym sposobom. 90%

Foxcatcher je o zapaseni v hlavach hlavnych protagonistov, nie o tom v telocvicni. Nie je to film o sporte, ale ponura a drsna psychologicka drama, ktora casto nema chut ist divakovi naproti. Neporovnatelna napr. s mainstreamovym Warriorom, kazdy film hra na uplne ine husle, tak svojou podstatou, ako aj prevedenim. Klucom uspechu je tu herecky brilantne ustredne trio - od Ruffala som to cakal, ale Carrell a Tatum (ktoreho som doteraz zrejme nepravom odpisoval) ma velmi prekvapili. K tomu vynikajuca rezia, kamera a silny ustredny hudobny motiv. Nevyslovene pocity a vzdialenost divaka od viru myslienok v hlavach hrdinov je jednym z taziskovych a celkovo rozhodne pozitivnych prvkov filmu, dodavajucich mu svoju tvar. No neviem sa zbavit pocitu, ze ak by Tatumovej premene uprostred snimku tvorcovia venovali viac casu a neskocili priamo do hotovej situacie (pre mna jedina vyraznejsia vada filmu) a miestami vyraznejsie naznacili situacie v pozadi jeho postavy (neustaly nedostatok penazi, neprijatie spolocnostou), tak druha polovica by posobila uveritelnejsie a vygradovala omnoho silnejsie. Prva hodina je totizto dokonala a mala ma v hrsti, no v zavere sa bohuzial nejaka vyrazna katarzia nekonala. Silne 4.

Vyborne natocene posolstvo, odprezentovane sposobom apelujucim tak na divakove uvahy a nazory ako aj emocie a sebareflexiu. Miestami presytene menami a informaciami, v ktorych sa clovek tazko orientuje, no nestracajuc sa v tom, co chce film skutocne zdelit. Stoneova rekonstrukcia kontroverznej udalosti nedava velky priestor pre vyrazne pribehove zvraty a odbocky, je skor vyrozpravanim jeho alternativy chodu udalosti z ust hollywoodskych hercov. Napriek tomu neposobi ani trochu chladne, prave naopak, je schopna zasiahnut aj srdce neamerickeho divaka. Pri takmer 3 a pol hodinovej stopazi (Directors cut) je neuveritelne, ako si dokaze udrzat divakovu pozornost a vobec nenudi. V pamati mi utkveje najma Pesciho hystericka scena po zmedializovani vysetrovania (podfarbena skvelym hudobnym motivom), maratonska zaverecna rec a silne nutkanie dozvediet sa, ako to vsetko vlastne bolo. 90%

Kazdy diel ma potencial spracovania vlastneho 10-dielneho serialu, co je obcas na skodu, lebo napriek rychlemu prinosu informacii to cloveku niekedy nestaci a zislo by sa "zastavit", dokladnejsie vystavat pozadie danych situacii. Inklinacia k lavici a kritika americkej politky za kazdu cenu je z toho citit vyrazne, napriek tomu to neposobi demagogicky ci neobjektivne. Hoci serial nepracuje s formatom priamych svedectiev ludi na kameru, mal som z neho pocit ze sa drzi overenych faktov a doveryhodne chronologicky vysvetluje co, preco a ako. Stone miestami pomerne vyrazne ignoruje ekonomiku ci socialnu situaciu v krajine a sustredi sa najma na geopolitku, armadu a celkovo sposob vedenia zahranicnej politiky USA od druhej svetovej vojny po sucasnost. Bavilo ma spracovanie, vizualne aj zvukovo, najma spestrenie utrzkami z filmov a serialov, ktore s danou problematikou tematicky suviseli. Celkovo urcite zaujimavy a inspirativny pohlad pozriet sa na situaciu trosku z inej perspektivy, ktora nepotrebuje prekrucat fakty, aby davala zmysel. Tesi ma, ze holywoodsky mainstreamovy reziser zaradi do svojej filmografie takyto kusok. 90%

1. seria - 100%, 2. seria - 100%, 3. seria - 90%, 4. seria - 80%, 5. seria part 1- 95%, part 2- 85%. Chemia medzi ustrednym duom a vyvoj ich osobnosti, tak psychologicky ako posuvanim sa v deji, funguje napriec serialom absolutne dokonale. Najviac som na tom miloval ten ich bizarny vztah z prvych dvoch serii, ked sa otukavali s biznisom a sami nevedeli co a ako. Slova "yo" a "bitch" este nikdy nezneli tak stylovo a varenie pika nikdy nebolo takym umenim a zabavou zaroven. Dalsie postavy samozrejme nezaostavaju, najvtipnejsi a naprehnitejsi pravnik v hre Saul je genialny, skoda len ze ku koncu bol uz tiez pekne psychicky rozobraty a nestihal sypat jednu hlasku za druhou. Hank taktiez vyborny, ci uz v polohe bezstarostneho hlaskujuceho polisa alebo psychicky rozlozeneho zberatela mineralov. Z gangstrov vedu jednoznacne psychopaticky Tuco Salamanca a jeho stryko na vozicku co serie na DEA. Jesseho kamosi Skinny Pete a Badger taktiez uplne brilantne obsadeni a zahrani. Aj vdaka tymto figurkam serial obsahuje nekonecne vela nezabudnutelnych scen a hlasok, ktore sa zasluhuju o to, ze aj napriek drobnym logickym nedostatkom ho jednoducho nejde nemilovat. Tie sa objavili v podobe dejovych barliciek najma v stvrtej serii (naivny Don Eladio, podsunutie konvaliniek, Ted a IRS) a v zavere, cim mi trosku pokazili paradny rozbeh s nabehom na najlepsiu seriu vobec (mam 60 mega v kufri ale idem varit piko lebo moj synovec ma crush na distributorku). Ale stale - tych 62 epizod dava dokopy az neuveritlne komplexny, perfektne vyrozpravany, aj napriek vsetkemu velmi doveryhodny a hlavne zabavny a putavy pribeh, v ktorom ma vsetko svoje miesto. Postavy sa za ten cas vyvinu rapidne, no zaroven uveritelne a divak je stale nuteny prehodnocovat svoj vztah k nim. Popri tom neodola filozofavaniu a tipovaniu co sa bude odohravat dalej (aj vdaka sikovnym naznakom z neskorsich epizod), no popri tom si serial cely cas drzi vysoko nepredvidatelny charakter. Summa summarum je to masterpiece, ktoremu vdaka nespocetnym dokonalym scenam a epizodam, tych zopar drobnosti radi odpustite.

Rodinny pribeh o otcovi, ktory si znova buduje vztah s dcerou a do toho obcas killuje nevyraznych bad guys na povely Amber Heard v latexovom outfite vymenou za experimentalny liek, ktory ma v kombinacii s vodkou vyliecit jeho rakovinu. No proste gulas. S tonami neskutocnych klise najvyssieho kalibru, napriek tomu s nadhladom lahko stravitelny. Dava vam totiz vtipnym sposobom jasne najavo, ze sa neberie vazne (unosy plesateho, zvonenie na mobile), takze sa nanho nemozete velmi hnevat. 50%

Rozporuplne pocity. Prva tretina ma velmi vela vtipnych dialogov (vlastne vsetky Nortonove a Keaton-Galifianakis) a asi do polky stale dost silnych autentickych momentov (postelna scena a jej dohra v satni pri predpremiere, Nortonove vyznanie na streche), no v konecnom dosledku mi tam viac veci prekazalo. Od polky to totiz v mojich ociach trochu upada. Zapletka je taka nijaka, to kam mieri sa da odhadnut pri prvom Nortonovom naznaku, to ako tam mieri (hlasy) sme milionkrat videli inde a v tomto pripade mi to vobec nesadlo. Mal som z toho pocit, ze film je prilis zahladeny sam do seba, svojej formy a hereckej exhibicie, tvariac sa ze je nieco viac ako v skutocnosti je. To, ze Innaritu prechadza zo zaberu do zaberu bez strihu je fajn, ale po tretom raze to uz divaka neohuri a ta svojska hudba mi tam tiez velmi nepasovala. Ostavaju potom herci, ktori su vacsinu casu spolu so sikovne napisanymi dialogmi najvacsou oporou. Aj ti vsak miestami viditelne prehravaju - Keaton v dialogu s kritickou, Emma Stone (ktora sa do tej role napriek prijemnym scenam na streche zalostne nehodila) v nahnevanom monologu adresovanom otcovi. Vlastne bezchybne obsadeni a zahrani mi tam prisli len Zach Galifianakis a Naomi Watts (aj ked o najlepsie sceny sa postaral asi Norton), a to boli obaja s minimom priestoru. V poslednej tretine to na mna posobilo zvlastne, odtrhnuto od divaka, akoby sa film snazil podat staru znamu zapletku nasilu nevsednym sposobom a Keatonove trapenie som s nim prezival len minimalne. Zapamatam si z toho tucet scen ale uplne spokojny som na konci nebol. Silne 3.

Feel good movie of the year. A dokaz, ze sa da natocit naozaj zabavny film aj napriek neoriginalnej zapletke - staci na to partia hlaskujucich sympatakov, vymakany oldschool soundtrack, hovoriaci myval a ochota nebrat sa prilis vazne :) O to viac ma prekvapilo, ze v zavere ma to dokonca dokazalo dojat. Chris Pratt bol pre mna doposial nezname meno, no myslim ze odteraz bude o nom (zasluzene) dost pocut.

Velkolepost utrhnuta z retaze. Akcia a efekty su vyborne, ale hold, menej je niekedy viac a pri tejto stopazi sa toho clovek jednoducho presyti. Keby to bolo kratsie, lepsie vyvazene dialogmi a s trochu desivejsim zaporakom, bola by to dokonalost. Celkovo ale stale o cosi lepsie ako jednotka, nabuduce sa snad podari najst vhodny balans. Silne 3*.

Mindfuck, ktory si mam chut hned pustit znova.