Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Válečný
  • Komedie
  • Akční

Poslední recenze (1 313)

plakát

Tak... a jdeme dál! (1982) 

Druhá svetová vojna v Európe a vo svete ešte stále doznievala, ale už boli v Európe aj krajiny oslobodené. Medzi ne patrila aj Srbska republika, ktorá bola po nemeckej invázii v apríli 1941 pod nemeckou vojenskou správou (Militärverwaltung in Serbien). Tá v Srbsku zriadila civilné kolaboračné vlády najskôr pod vedením Milana Ačimoviča a po ňom nastúpil Milan Nedič, ktorá zostala až do oslobodenia. V októbri 1944 Srbsku republiku oslobodila Červená armáda a partizánske vojska pod velením Josipa Broza Tita. A tu sa dostávame k pointe filmu, mladý partizán dostal za úlohu učiť deti v malom srbskom meste a tu musí čeliť rôznym aj tým najnepravdepodobnejším nástrahám. Ale po prekonaní jednej musia isť ďalej. A z tejto situácii vznikol aj názov filmu Tak... a ideme ďalej. Príbeh je v skutočnosti detskou pamäťou a spomienkou na čas, ktorý zanechal hlboké stopy v zraniteľných mladých dušiach celých generácií. A tak sa stala ústrednou myšlienka že „nič nie je lepšie, silnejšie a zdravšie pre budúcnosť, ako pekná spomienka zvlášť tá z detstva“.

plakát

Rodný list (1961) 

Rodný list nám predstavuje 3 rôzne príbehy z obdobia druhej svetovej vojny na poľskom území, ktorého cieľom bolo ukázať nemeckú inváziu do Poľska očami deti takmer rovnakého veku. Prvý z nich "Na ceste" je zasadený do obdobia začiatku 2. svetovej vojny, kedy dôjde v septembri 1939 k zničeniu poľského bojového pluku a je o vojakovi, ktorý zachránil dokumenty vojskového štábu. Teraz hľadá svoj pluk a spoločnosť mu robí chlapec, ktorý zase hľadá svoju matku s mladším bratom. Cestu im niekoľkokrát skrížia presúvajúce sa nemecké jednotky. Vojak v tom vidí svoje poslanie a bráni svoju zem a Janík zatiaľ utečie. Ďalší príbeh "List z tábora" je už z obdobia záveru roku 1942 a poukazuje na existenčné problémy poľskej rodiny v kontraste so sovietskymi vojnovými zajatcami, ktorí boli v zajatí v ich blízkosti. A posledný emočne najsilnejší je „Kvapka krvi“ z prostredia poľského sirotinca, kde si nemeckí dôstojníci vyberajú dievčatá na zvrhlý program Lebensborn (germanizácia poľských deti). Do tohto programu paradoxne zaradili aj židovské dievčatko. Všetky tri príbehy sa snažia postaviť bezbranné nechápajúce deti do vojnového konfliktu dospelých a upozorňujú na zlo a utrpenie, ktoré vojna pre nich predstavuje. Vykresľujú živý a smutný obraz porobeného Poľska počas vojny. Všetky poviedky nevytvárajú závery a je na každom, aby si ten svoj vytvoril sám podľa svojej fantázie. Pre mňa nečakane je film neobyčajným skvostom, ktorý je nevyhnutnosťou je diváka, ktorý si užíva filmy o vojne aj s očami detí.

plakát

De Gaulle (2020) 

Na úvod trocha histórie. Nemám najlepší názor na pôsobenie Francúzska v 2. svetovej vojne a už vôbec nie na spôsob oslobodzovania, ku ktorým som sa už mnoho krát vyjadroval. No ako sa môžem kladne vyjadrovať na dvoch zradcov z Mníchova, kedy silné demokratické štáty Francúzsko a Veľká Británia uzavreli a podpísali s fašistami dohodu o odstúpení nie nepodstatnej časti nášho Československa Nemecku. Veď nakoniec aj tak dopadli, statoční Francúzi vzdorovali v roku 1940 Nemcom niečo cez jeden mesiac a potom sa vzdali. Polovica Francúzska kolaborovala s nacistickým Nemeckom a druhá polovica bola tým istým Nemeckom okupovaná. Takže jedna polovica kolaboranti a spojenci Nemecka a druhá týmito Nemcami okupovaná, terorizovaná a vraždená. A ďalší nezmysel, po vojne toto Francúzsko sa zaradilo medzi spojeneckých víťazov. A posledná perlička keď maršal Keitel podpísal akt nemeckej kapitulácie a odovzdával ho maršalovi Žukovovi, pohŕdavo sa pozrel na francúzskeho a amerického generála (gen. Lattre de Tassigny a gen. Spaatz), "Čo tu oni robia, oni taktiež nad nami zvíťazili"? Myslím si, že nie je potrebné ďalších slov. Film "De Gaulle" sa zameriava len na krátke obdobie mesiaca jún 1940, to je od jeho nástupu do vlády až po jeho odchod do Londýna. Tu je aj odvolanie na jeho prejav z 18.júna 1940 k obyvateľom Francúzska a jeho kolónii. Samotný prejav De Gaulla nemal taký účinok, aký on očakával. Aj keď ostáva v pamäti jeho ústredná myšlienka že "Francúzsko prehralo bitku, ale neprehralo vojnu". V Británii v tej dobe žilo 10 000 Francúzov ale len 300 sa pripojilo k De Gaullovi na ozbrojený boj a zo 100 000 francúzskych vojakov ba britskom území (vojaci evakuovaní z Nórska a Dunkirku) sa k nemu pripojilo iba 7 000 a ostatní sa vrátili do Francúzska a stali sa z nich vojnoví zajatci. Ciele hnutia Slobodných Francúzov, na ktorých čele stál, bolo pokračovanie vo vojne, oslobodenie Francúzska, obrana celej francúzskej ríše a obnova národnej nezávislosti. Celé jeho odbojové hnutie bolo vedené vo Francúzskych kolóniách v Afrike. Tu bielych Francúzov bolo veľmi málo a väčšinu mužstva tvorili práve príslušníci domorodých etník z kolónii v Afrike, Ázii a Pacifiku. Jeho sny sa mu nakoniec splnili a 25.8.1944 vstúpil na čele stotisícovej armády do Paríža (tu jeho ozbrojenému doprovodu velil nadporučík Ivan Matoušek, ktorý padol 25.8.1944 pri záchrane dvoch vojakov). Pri úvodnom prejave prisúdil Spojencom len minimálnu zásluhu na oslobodení Francúzska, práve naopak amerických, kanadských a britských vojakov považoval za istý druh okupačnej pomoci. Veľmi rýchlo zabudol na 200 000 padlých spojeneckých vojakov len pri oslobodzovaní Francúzska. Koľko padlo Francúzskych vojakov pri oslobodzovaní svojej vlasti sa žiaľ nedozvieme. Film nám približuje udalosť, ktorá je pre všetkých Francúzov obrovským míľnikom, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že jeho historické poslanie sa strácalo v rodinnej dráme samotného De Gaulla. Ešte niekoľko perličiek . Po podpísaní aktu kapitulácie zobrali Nemci do zajatia 1 845 000 francúzskych vojakov a 2,7 milióna ľudí na nútené práce. Pétainové vedenie spôsobilo smrť 78 382 Židov a viac ako 30 tisíc ľudí z francúzskeho odporu.

Poslední hodnocení (3 003)

Tak... a jdeme dál! (1982)

04.12.2020

Rodný list (1961)

01.12.2020

De Gaulle (2020)

29.11.2020

Tajemství podzemní továrny v Chebu (2012)

28.11.2020

1944: Spojenecké bombardování Le Havru (2017) (TV film)

20.11.2020

Generál in memoriam (2020) (TV film)

19.11.2020

Sonnenbruckové (1951)

18.11.2020

Jáma (2016) (studentský film)

17.11.2020

Poslední Hitlerův útok (2018) (TV seriál)

17.11.2020

Reklama

Reklama

Reklama