MFJD

U tohto filmu nejde len o ojektívne vnímanie katastrofy v celom jej rozsahu až na pár vynechaných udalosti ktoré by viac prispeli k väčšej autentičnosti ako takej, ale hlavne o subjektívny Cameronov pohľad na spoločenský postoj medziľudských vzťahov tejto doby. Prenesenie deja do dnešnej doby, by asi nemal taký skrytý význam ako práve vtedy. Poďla mňa to Cameron dobre vedel, preto si asi zobral za námet práve toto téma. Filmov na túto tému som videl všetky až na jeden mi to nič neprinieslo (Zkaza Titanicu), všetky úzkoprso poukazovali na pochybenie pár ľúdí ktorí mali na svedomí potopenie tejto nepotopitľnej ľode. Osud Titanicu nám je a bol všetkým jasný už pred samotným pusteným tohto filmu do kín, čo však nebolo jasné bol úplne odlišný príbeh a vsunutie do deja súčasnosť ktorá nebola zatiaľ ani u jedného filmu o Titanicu zahrnutá. Rozprávanie deja je jednoduché tak aby to pochopil každý aj ten kto by to pochopiť nechcel. Odkaz ktorý film nesie má však hlbší význam ako len dokumentaristicky-trojhodinový-konštruktívne dobre vybavený film, to čo v sebe skrýva je práve duša, ktorú má len zopár filmov. Predstava o melodráme na pokraji najväčšej katastrofy pôsobí ako klišé ale to akým spôsom postavil Cameron postoj lásky hlavných hrdinov je naopak udivujúce. Rose ako mladá ambiciózna a snívajúca žena, ktorá stojí na prahu (novoveku) nového života, sa nechce stať ďalšou členkov čajových dýchankov ako jej rovesníčky a byť príveskom zazobaného muža ktorý ju bere ako vec a nedá jej slobodu ani dýchať bez jeho veľkorisosťi. Jej sny o slobode slova, vlastných názorov, voľného dýchania v spoločnosti (aj z korzetom aj bez ňeho) nik nechápe ani sa nesnaží chápať. Jack ako chudobný prostoduchý bohémsky maliar cítiaci krásy života aj bez peňazí cíti že jeho život dostal po odchode do Európy, druhú šancu realizovať svoje sny cestou naspäť domov. Ako dopravný prostriedok bol do toho aby sa tieto dve postavy spojili v tomto čase práve zainteresovaný parník snov. To že bol Titanic ľod snov sa nedá poprieť po vizuálnej a technickej stránke. Postavený bol za krátky čas, otestovaný ešte rýchlejšie, preto sa vzdalo Pánovi všetkého tvorstva (človeku) že konečne od čias Babylonskej veže konečne môže konkurovať samotnému Bohu. Veľa historikov tvrdí že na Titanicu vznikol syndróm malého Hitlera. Ten už bolo citíť pri zaobchádzaní s ľudmi ako so zvieratmi. Tí čo boli o triedu nižšie postavení nemali pre (ako to Cameron trefne vystihol cez Rose),,Pánom vesmíru" žiadnu cenu. Cameron to interpretuje cez Rosenu postavu, jej očami vidieť egoizmus, narcizmus, rasizmus až pomaly člnový holokaust tú osudnú aprílovú noc. Pretoto stavia Rose do popredia aby ukázal skrz jej postavu to čo malo byť skryté a teraz nesie nový význam. Po neustálom nátlaku a skoro zúfalom skoku, nastane nečakaný zvrat. Júlii príde na pomoc Rómeo v tomto prípade Jack, ktorý je protikladom spoločnosti v ktorej Rose vystupuje ako pekná bábika na hranie. On je ten čo prinesie jej duši a srdci nový rozhľad, že všetci nie sú rovnakí ale že sú tu aj iní ešte nezkazení, takí ako ona túžiac po zmene a slobode cez novootvorené oči. Keby existoval a možno aj áno, rovnaký príbeh či príklad bolo by to chvályhodné. Neviem si predstaviť ktorá dnešná pekná mladá žena, dobre postavená zabezpečená by sa zdala všetkého na pokraji smrti pre niekoho z čistej lásky ako práve Rose. V dnešnej dobe zlatokopiek a príživničiek je ťažko nájsť zrelý príklad takéjto ženy ktorá by všetko zahodila za hlavu, išla sa svojími skutočnými hodnotami a podala ruku mužovi čo nič nemá,,iba desať dolárov kapse". Ale taký by jej otvoril oči a važil si ju ako skutočnú ženu (máloktorá žena by sa takto zachovala, česť výnimkam). Na margo celého príbehu, ktorý končí ako každá dráma sporadicky tvrdou realitou, je neopisateľný pocit spokojne spiacej babičky Rose a prenesenie sa časom tak ako to malo skončiť v jej predstavách. Práve tento nádherný Happyend na konci keď všetci už nečakajú od tohto filmu už nič, sa zrazu z vraku stáva katedrála s burácajúcimi zvonmy. Rose sa v tej chvíli plní sen po otvorení dvier, sú tu všetci, sú živí a je tu Jack a mám na sebe svadobné a už mi nič netreba ani ten standing ovation. Ani pri jednom dopsiaľ filme ktorý som videl som nemal pocit smútku, úzkosti a štastia zároveň. Preto mi tento film dáva tak veľa, lebo otvára vo veľa veciach obzor. Touto cestou ďakujem Pánovi Jamesovi Cameronovi že sa nebál podať na papier niečo také neobyčajné krásne, že to bravúrne zrežíroval a koniec koncom aj zaplatil. Ale výsledok stojí za to, ten kto má oči, sdce a dušu so svedomím vidí a počuje aký odkaz nesie práve tento film a nesnaží sa ho škatulkovať do niečoho čím nie je!...ĎAKUJEM:) Na margo mojej pridanej zaujímavosti pre tento film : Čas vypuknutia paniky je obrazne zachytení na hlavnom schodišti 2:15 a metaforický (cielovedomo) posunitý v záverečnej scéne na 2:20. Tým Cameron poukazuje o päť minutovým (metaforickým) posunom, že v Rosenom sne sa za ten čas nič nezmenilo a skončilo to ako si to obaja želali!! Čiže žiadna CHYBA FILMU!!! pán Admin. Ja som ten posledný čo by v tomto filme hľadal chyby aj keď tam sú, ale aj tak mu to neuberá na sile.

Prorok Izaiáš už v r. 700 p.n.l zvestoval toto proroctvo o Mesiášovi, plné bolesti, utrpenia a brutality. Všetko sa vyplnilo a pritom veľa ľudí stále pochybuje. Nevedomosť je satanove najvyššie víťazstvo. Izaiáš 53 1- Kto uveril našej zves­ti a na kom sa zjavil zásah Hos­podinov? Vy­rás­tol pred nami ako výhonok a ako koreň z vy­pra­hnutej zeme. Ne­mal po­stavu ani dôs­toj­nosť, aby sme ho ob­divovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opo­vr­hnutý bol a opus­tený ľuďmi, muž boles­tí, ktorý po­znal choroby, ako nie­kto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opo­vr­hnutý bol, a ne­vážili sme si ho. Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše boles­ti. My sme sa naz­dali, že je za­sia­hnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol pre­bod­nutý pre naše prie­stup­ky, zmučený pre naše ne­právos­ti. On znášal trest za náš po­koj, jeho jaz­vami sa nám do­stalo uzdravenia. My všet­ci sme blúdili ako ov­ce, všet­ci sme chodili vlast­nou ces­tou. Hos­podin spôsobil, aby ho za­siah­la ne­právosť všet­kých nás. Strápený po­kor­ne tr­pel, a ne­ot­voril ús­ta ako baránok vedený na za­bitie, a ne­ot­voril ús­ta ako ov­ca, ktorá umĺk­ne pred svojimi strihačmi. Väzením a súdom bol od­stránený, ale kto sa stará o jeho údel? Lebo bol vy­ťatý z krajiny živých, pre vinu svoj­ho ľudu bol zbitý. Dali mu hrob s bez­božník­mi a so zločin­cami, keď zo­mrel, hoci ne­spáchal násilie a nebolo ľs­ti v jeho ús­tach. Ale Hos­podinovi sa za­páčilo raniť ho chorobou. Ak položil život ako obeť za vinu, mal by vidieť po­tom­stvo a dlho žiť, skr­ze neho podariť sa má, čo chce Hos­podin. Pre námahu svoj­ho života uzrie svet­lo. Svojím po­znaním môj spravod­livý sluha dá spravod­livosť mnohým a ich ne­právos­ti sám vez­me na seba.Pre­to mu dám podiel s veľkými a s moc­nými sa bude deliť o korisť, pre­tože obetoval svoj život na sm­rť a počítaný bol s prie­stup­ník­mi, hoci on zniesol hriechy mnohých a za­stúpil prie­stup­níkov. Priznám sa že až po videní tohto filmu som precitol a mal som pocit ako keby ma niečo osvietilo a ja som zrazu pochopil o čom všetkom to vlastne je. Nepripadal som si predtým ako pevne veriaci aj keď som chodil a počúval tie rozprávky stále dokola každý rok a nič nové mi to nedávalo. Prišlo mi to normálne že niekoho zabili a pribyli na kríž a teraz robia z toho niečo úžasného. Nikdy by ma nenapadlo že tomu nerozumiem, čo majú potom povedať tí čo vôbec o ňom nevedia. Bude to chyba podania človeku pravdu rovno pred nos, nech si čuchne ako to fakt je. Nikdy som nemal pocit milovať Boha viac ako seba, alebo svoje chuťe. Veď mi nič v živote nechýbalo, mohol som si robiť čo som chcel voči nikomu som nemal povinnosť sa mu za moje skutky ospravedlnovať alebo ich vysvetlovať. Mal som všetko v p..! Kašlal som na všetko, všetko šlo bokom okrem môjho pohodlia, lenivosť, smilstvo, lakomstvo, pýcha, hnev, závisť boli mojimi každodennými priaťelmi v priebehu niekoľko rokov. Boh pre mňa neexistoval, prišiel diabol a vnúkol mi myšlienku byť lepší ako on. Nastala doba pochmúrna, sex, drogy a zásť boli priroity, ktoré mali spasiť moju dušu. Bolo mi to jedno ako skončím, mal som bujaré a rýchle obdobie aj vo vzťahoch. No zrazu sa mi to všetko začalo vracať. Začal som prichádzať o blízkych, o to čo som doteraz miloval alebo si myslel že milujem. Zrazu ma zarazil fakt prečo sa to všetko deje, veď som bol tak spokojný a mal všetkého čo len chcel a nepotreboval preto ani prstom pohnúť. Dostal som facku a padol na dno, bolo to na pol roka v maturitnom ročníku. Hrozilo že ma vyhodia zo školy, prepadol som na plnej čiare aj pred frajerkou aj s rodičmy. Bolo to najhoršie obdobie, keď sa na to tak pozerám spätne. Práve v tej dobe prichádzal do kín nový Gibsonov film, nevenoval som tomu až takú pozornosť, veď čo už môže byť na ukrižovaní také zaujimavé. Mali sme hodinu a profka zohnala pašovanú verziu na VHSke, ktorú nám premietala cez tri hodiny. Obraz a zvuk mizéria, bolo očividné že šlo o internetovú frašku natáčanú z kina, ale to v tej chvíľi nebolo podstatné. Podstatné bola tá sila a pocit ktorý sa ma zmocnil cez obrazovku a video pri tridsiatich spoložiakoch, som sa neudržal a začal pomali srkať. Slzy na kraji, bolesť na hruďi, niečo neopakovateľného čo sa to dialo. Poznal som Boha a všetko okolo toho čo mi jeba.i do hlavy od detstva, ale nič mi to nedalo ale zrazu stačili necelé tri hodiny a ja som pochopil. Vtedy sa mi otvorilo srdce a pochopil som čo pre mňa Ježiš a nie len pre mňa, obetoval, obetoval z lásky. Pochopil som konečne, že bojoval s diablom, nie s človekom o postavenie, moc a slávu. Nesmierne som sa hambil za svoj doterajší život, aký som bol len sprostý, že som to nevidel, to že mi Lucifer zalepil oči a ťahal ma za guľe po celý ten čas. Mrzelo ma to, ale odvtedy sa to všetko obrátilo a možem smelo povedať že ma to zmenilo že Ježiš zmenil môj život a to som v neho neveril ale on veril vo mňa a za to mu zo srdca ďakujem, že na mňa nezanevrel. Tento film mi ukázal pravdu, je to veľkolepé dielo, ktoré ukazuje pravdu vo všetkej svojej kráse a brutalite. Dnes dostávame na tanier všetko skoro pod nos a nevidíme čo do seba pcháme, otvorme oči aby sme sa toho všetko raz neprejedli. Film ktorý je vo všetkom autentický. Či spôsobe podania brutality (v tej dobe to nebolo tak), či v podaní jazyka. Pretože neboli moje zaujímavosti k tomuto filmu viackrát nepridané, dávam ich aspoň do podvedomia takto. Neviem či to bolo účelne či dáko inak. Osobne mi to je ukradnuté. Symbolizmus : 1. Obraz Satana s dieťaťom pri bičovaní - Ide o anti-obraz božej matky (Madony) s Ježiškom na rukách. Dieťa predstavuje budúce prenasledovanie Cirkvi a Ježišových vstúpencov (ranných kresťanov). Dieťa je škaredé čo je protipól krásy. Dieťa hladká tvár Satana lebo zlo je úchylne. Hladkanie symbolizuje lásku ku zlu( podobne ako keď dieťa hladká matku z lásky), ale zvrátením spôsobom. Obraz je vsunútý pri bičovaní Ježiša, keď je jeho telo zraňované (prenasledované). Mel Gibson poukazuje Satanov budúci plán prenasledovania Cirkvi tvárou tvár k obeti Pána. 2. Obraz Satanovho hada v Getsemanskej záhrade - Gn 3,15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." 3.Obraz Ježiša padajúceho cez most, stretávajúci sa s Judášom - Judáš zaprel Ježiša v záhrade, symbolizuje každého z Nás ktorý sa stretne s pravdou a popiera to. A nemôže od nej utiecť. Mel Gibson ukazuje že pred pravdou nemôžme utiecť, že ona si Nás vždy nájde. 4. Obraz bielej holobice pred súdom - symbolizuje vzťah Syna (človeka) a Otca 5. Mária Magdaléna si pri utieraní ježišovej krvi po bičovaní spomína - Jn 8, 3-8 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Mel Gibson túto udalosť zakombinoval bez slov, vizuálne. 6. Obraz Satana pohybujúce sa davom - Keď Ježiš berie na seba kríž a začne ho niesť mestom, tak vidieť ako Satan ho spoza davu následuje. Jediný kto ho vidí je Panna Mária, iba ona sa mu môže pozrieť do oči. Lebo aj ona má podiel na jeho porážke. 7. Satan sa pýta Ježiša v Getsemanskej záhrade - ,,Kto si? Kto je tvôj otec? Satan si nie je istý či je Ježiš naozaj boží syn. Keby si bol istý, dal by Ježiša skôr zabiť ako by mal docieliť jeho ubetovaniu. Príklad : Vnukol Herodesovi - Mt 2, 16-20 Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“ Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ 8. Pri scéne kde si Pilát Pontský umýva ruky nad ježišovou nevinnou je vidieť ako veľkňaz Kaifáš a všetci Židia ukazujú na Ježiša a kričia (scéna je bez titulkov) - Mt 27, 24-25 Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Mel Gibson nemal v pláne film vôbec prekladáť, či titulkovať a však toto je jediná scéna ktorá je v originály bez tiulok aby film nespôsobil náboženské nepokoje a nevyvolal antisemitizmus. Za ktorý ho židovská obec aj tak odsúdila. Tak o čom to je! Tento film má skrytý význam a je ťažký na pochopenie či veriaceho, či neveriaceho človeka. Mel si dal tú namáhu a vytvoril dielo ktoré nemá obdoby medzi filmami zachytávajúce umučenie Krista ako práve tento film.

Spoveď človeka, ktorý celý život prežil v žiarlivosti, menejcennosti a útapania vlastného talentu navzdory niekoho lepšieho akým bol on sám. Ako je možné, že človek je taký slabý tvor, ktorý aj keď má všetko počom prahne, slávu, postavenie, peniaze tak sa mu máli a nechce do toho pustiť niekoho iného čo má na to, to isté právo. Talent je jedna vec a ctižiadosť druhá, to čo dostaneš do vienka od Boha sa nedá vydupať hodinami a hodinami strávenými osobnou drezúrou o doshiatnutie toho istého, čo v človeku drieme či nedrieme. Každý by chcel byť ospevovaný, každý by chcel byť uznávaný či až nesmrtelný. Ale za akú cenu? Oplatí sa to aj keď človek zapredá svoju dušu a začne opcovať s diablom?, či radšej prizná svoju porážku a uzná si, že predsa sú aj iní, ktorí sú lepšími ako je on sám! Forman mal neľahkú úlohu podať na plátno tento schizofrenický obraz Salieriho poslednej spovede. Ukážka toho ako bohabojný človek, zapredá svoju dušu len preto, že stratil sebaúctu. Nevedel si uznať, že je slabším protivníkom talentovaného Mozarta, ktorého ničí iná slabosť pýcha a nespokojnosť zo sebou samým. Byť lepším a lepším na tom nič nie je ale ísť cez mŕtvoly, to už nie je úctihodné. Na margo toho všetkého Amadeus je výpoveďou či už autentickou či špekulatívnou. Má v sebe čo máloktorý film. Poukazuje na boj dobra a zla, boj medzi láskou a nevraživosťou. Vyvrcholením všetkého je satanov smiech nad tým aký je človek stále sprostý a menejcenný pre toho druhého! Bohužial ale je tomu tak a netreba si pozieť ani túto formanovú prenádhernú epochu, stačí sa popozerať okolo seba a niektorým postačí aj zrkadlo.

,,Jeho krv na Nás a na Naše deti" je málo známa veta, ktorú použili Židia na čele s veľkňazom na Veľkú noc keď si Pilát umyl ruky nad popravou Ježiša Krista. O tisícdeväťstoštyridsaťštyri rokov neskôr nastal asi najväčší boj proti danému národu za účelom jeho totálneho zničenia. Poviete si ďalšia teologická šračka, ktorá nemusí s tým nijak súvisieť. Nechcem tu ukrižovať židov a ani ich brániť ale vinu ako takú nenesie skupina či národ, ale človek ako taký. Kristus bol tak isto žid, narodil sa tak, aj zomrel za nich (za všetkých). Čo nevedel niekto pochopiť bolo to, čo má inú hodnotu pred materialistickou stránkou tohto sveta. A to je láska človeka k človeku vo všetkej plnosti. To že pochybili Židia, Nemci alebo iní je nepodsatné, ale to keď pochybí človek ako osobnosť so slobodnou vôľou sa rozhodnúť na ktorú stranu mince sa pridá, to je už na ňom čomu bude veríť. Veľa národov trpelo a trpí dodnes, buď vlastnou hlúposťou či nepriazňou osudu. Treba však pamätať že všetci máme toho istého praotca národov, to že sa delíme podľa faby pleťi, vierovyznania či jazyka Nás nemá rozdelovať a hľadať chyby na tom druhom ale vodítkom má byť vzájomná akceptovanosť jeden druhého. Spielberg dobre vystihol túto atmosféru práve v tomto snímku. Menitosť hlavnej postavy od kapitalistu na humanistu, jeho pochopenie reality cez metaforické svedomie malého dvievčatka v červenom kabáte až po záverečný srdcervúci prejav ospravedlňujúci pochybenie a konečné pochopenie nájdením pravdy, ktorej pre zmenu postačí väzenský odev ako nóbl oblek. Čiernobiely záznam dodáva tomuto filmu viac na realite, približujúcej sa viac k hranému dokumentu, miestami až originálmu záznamu. Škoda že tento film málo ľudí chápe, pre jeho odkaz, inak by nikto nedovolil aby sa minulosť naďalej neustále do okola opakovala.Tak kde? v kom? je chyba!

Tento snímok je dôkazom naprostej dominantnosti kvality práce režiséra s hercami bez zbytočných vizuálnych omáčiek a skvostného hereckého obsadenia. Príbeh je vynikajúci aj keď sa nedrží Kesseho obsahu, nestráca na kvalite. Práve naopak ukazuje sa lepším ťahom scenáristu. Forman pracuje s minimálnym rozpočtom v prenajatom blázinci, kde komparz tvorili pacienti a zamestnanci ústavu. Spolieha sa na málo známeho Nicholsona, vidí v ňom potenciál, nie len pre film, ale hlavne pre jeho ducha. Aj keď film na prvý pohľad nepôsobí ako skvostný hollywoodský odliatok z tejto továrne, má v sebe oveľa viac. Vynikajúca réžia, herecké obsadenie a komparz, ktorý lepší nikde nenájdete. Má čo ponúknúť aj dnešnému divákovi a aj po rokoch má v sebe silu ducha pravdy a chuť človeka žiť. Poukazuje, že každý ma právo na nový začiatok aj keď si to človek zo začiatku neuvedomuje. Priznajme si kto z Nás v živote by nepotreboval taký spúštač akým je práve tu McMurphy, navzdory jeho klamstvám a lenivosti. Uvedomením si, že aj ja mám právo žiť ako ostatný a žiť pre nich. Dať im nový zmysel, ukazať im nový obzor, pokúsiť sa aspoň o to! A povedať si ak to nevíde, že aspoň som to skusil! A skúšať to až do konca a nezaškatuľkovať sa kvôli spoločnosti alebo kvôli jednotlivcovi ktorý ťa nechce pustiť z kola von, lebo ti nechce dať šancu. Šancu na reparát, šancu citiť že som tu a nebáť sa jej pozrieť rovno do očí, možno aj keď ma to bude stáť život. Je ľahké niekoho súdiť, je ľahké niekoho nepustiť a nedať mu dýchať. Ale je ťažké niekoho pochopiť ako sámeho seba, dať mu aj druhú šancu, ukazať že život má zmysel aj keď sa to nezdá. Preto je tento formanov film taký, lebo má ducha pravdy a nebojí sa ju ukázať na povrch, že človek môže byť do istej miery bláznom ale netreba zabúdať kde bol predtým a kde bude potom keď vystúpi z kola von. Že aj blázon bol niekedy normálnym človekom, preto neodsudzujme ale buďme obozretný lebo nikdy nevieme, kedy nás táto spoločnosť v ktorej žijeme neztrhne do kolečka a už bude ťažko z neho újsť.

Film ktorý mi dal strasňe veľa, ktorý aj po rokoch má čo ponúknuť. Vyrástol som na ňom. Pamätám si že už pri prvej scéne, keď malý William pochováva svojho otca sa ma zmocnil zvlástný pocit aký som mával zatiaľ len pri Titanicu (áno, Titanic som videl skôr). Keď začnú malému chlapcovi padať slzy a malá Murron mu odtrhne a podá kvietok ďateliny a začne do toho hrať Hornerova prenádherná hudba, vtedy som zostal ako obarený, prebehol mi mráz po chrbte, nepohol som sa až do konca a na konci som plakal ako dieťa. Presne ako malý William, preto tento film tak MILUJEM. Hrdinstvo Wallace nebolo len o tom, že sa pre lásku obetoval, že sa dokázal vzbúriť ale hlavne to že na oltár slobody položil svoj vlastný život. Podobne ako Kristus keď Nás výkupil za hriechy, Gibson to aj zakomponoval na konci v scéne mučenia, keď ho pripútajú na horizontálny kríž. Veriac bolesť a moc, pyšný kráľ začuje hlas a volanie slobody. Tak ako Ježiša zradil Judáš, tak aj Wallace zradil Robert Bruce za cenu, ktorá bola slabšia ako ta prvá. Zbabelosť, neschopnosť rozpoznať čo je viac či na jednej strane kráľ židov alebo vzkresenie (víťazsvtvo nad satanom), či na druhej strane škotská koruna alebo sloboda Skotov. Aj napriek osudu všetko dopadlo ako malo. A Mel Gibson znova ukázal že to v tom remesle vie a vie zakomponovať to čo málokto vie a chce pochopiť.

Vždy keď vidím tento film, tak mám nádej na lepší zajtrajšok. Pozerať sa na svet očami Forresta by sa mal každí a hneď by bol svet lepší a krajší. Nádherný príbeh veľkého dieťaťa, ktoré ako keby nechcelo nikdy dospieť a zaoberať s každodennými problémami. Prečo aj veď vždy je lepšie niektorým veciam nerozumieť ako mať potom problém s ich realizáciou. Veľakrát som sa citíl ako on, nepochopiteľný, odstrkovaný, týraný spolocnosťou. Na druhej strane som rád že som si tým prešiel aspoň dnes viem že život je fakt ako bomboniera a čo ochutnáš to je len a len na tebe. Stále sa niekto čuduje, že nemám rozum na svoj vek, no ja ten rozum mám ale mne je lepšie takto. Nech si niekto myslí že som hlúpy, lebo si to najskôr myslí hlupák, ktorý už dávno zabudol byť dieťaťom.

Trefný film o mužovi, ktorý našiel čo dávno stratil navzdory vlastného stereotypu. Dlho som si nechával komentár pre tento snímok. Nechcel som plácať, ale počkať kým to nevyzrie. Ako znie posledná lesterová veta ,, Že raz to pochopíte", tak pomaly ale isto tomu začínam chápať. To neznamená že som nepochopil filmu, to by tak vyzeralo. Chápať epickosť ale aj lyrickosť hlavnej postavy, ktorá hľadá sama seba. Vžiť sa do toho nemusím, keď často mám podobné chvíľky a pochybujem že len ja. Problémy určitého typu, by som nechcel nikdy riešiť, nedajbože zaziť ale život je o tom. Je to veľká satira na veľkom javisku menom život. Film je ukážkou grotesky a realistickým obrazom americkej spoločnosti. Škoda že američania si vedia stielať a robiiť zo seba dobrý deň len s chudákov z lacnej pracovnej strednej tiredy. Chýbalo mi tu troška viac armádnej špiny, ako len sexuálne zneužívanie v ich radoch, či celosvetový drogový problém. Dospievajúci, ich sny, sexálne skúsennosti tým si každý prešiel bez ujmy, manželstvo po rokoch, keď láska oprchá staňe sa z nej nutnosť či nudoprázdno. Vzájomne podjebávanie to druhého sa stáva najskôr hrou, potom nutnosťou az nakoniec vznikne z toho paranoja. Človek si to všetko uvedomí až keď je na konci svojej cesty, o čom to všetko vlastne bolo. Vykreslenie postáv, načasovanie príbehu je výborne, herci a casting skvelý. A hláška ,,honím si ho ve spřche, to je vrchol mého dne", sa stala kultovou.

Ide o osobitý postoj autora ukázať ako by to všetko skončilo keby Ježiš Kristus nezomrel na kríži, ale zomrel v koži obyčajného človeka. Dej v sebe nesie odkaz z nového zákona ale predovšetkým zobrazuje Krista ako normálneho človeka. Ukazáť Krista ako hriešnika a schiforenického Mesiáša je uražlivé, po dobu pokiaľ človek nezistí že hlavná myšlienka neni uprostred ale na konci deja. Urážky všetkého typu, od tesania krížov, sexuálnu zdržanlivosť, nechápanie samého seba, polygamiu a predovšetkým sebaklam. Na druhej strane sa stavia ľahšie zapojenie aj neveracieho diváka do deja, vidiac aký mohol byť Kristus aj keď len obrazne slaboch, ktorý má strach niesť svoju budúcnosť končiacu smrťou. To ako postupom nadobudne za pomoci Judáša sebavedomie je vrchol deja. Či chce Cirkev či nie, či podľa tohto obrazu, či písma najoddanejší apoštol ktorý ho najviac miloval bol práve on. Ten ktorý pri ňom stál, stal sa prvým mučeníkom aj keď si život zobral sám, tuná sa stavia ako jediný, ktorý vydržal až do konca a má právo ho súdiť, lebo on pre neho dokázal aj zomrieť a to že sa Ježiš skryl do života človeka s rodinou a s deťmi bolo preňho najväčšou urážkou. Hlavná myšlienka je boj dobra a zla, diabla a Krista, jeho odvahy a strachu. Jeho duša, srdce pri pokúšaní na púšti dáva úplne iný pohľad na jeho osobu. To že diabol na konci zneužil jeho strach a neistotu zo sebaobetovania cez vieryhodného strážneho anjela je dyh vyrážajúce. Keď som tento film videl po prvýkrát, pamätám si že som ostal ako obarený, verím v Boha aj Krista, čomu neverím je Cirkev a vtedy som pochopil že prečo Cirkev zakazuje toto dielo a robí čo robí. Práve pre svoju jednoduchosť a na konci aj pravdovravnosť. Nikde sa nepíše že mal Ježiš deti, majetok, nikdy nezakazoval manželský vzťah svojím stúpencom, to čo odkázal je že kráľovstvo nebeské je v každom ,,kto ho príme". To ako dnes vystupuje Cirkev je výsledom diabla, ako aj dnešná celosvetová situácia. V každom z Nás je diabol, ktorý kráča za nami a snaží sa Nás klamať po celý život a vyčkávať na našu smrť. Ale človek aj keď v poslednej chvíli oľutuje na smrteľnej posteli, sa schopí tak mu Pán Boh všetko odpustí a zavolá si ho k sebe. Tak ako to vykreslil tento film, potom sa nám bude ľahšie s úsmevom na tvári odcházať z tohto sveta. Kazantakis ľadku nastavil nebojácne vysoko, pre ľahšie pochopenie aj toho kto nechce chápať, že boj dobra a zla sa deje každodenne v každom bez výnimky.